SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 336/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoJUDr. Patríciou Tóthovou, Röntgenova 26, Bratislava, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadcav konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 674/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušeniajeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 674/2012.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že „... notárskou zápisnicou č. k. N 47/2012, Nz 7433/2012, NCRIs 7630/2012 o právnom záväzku osoby povinnej voči osobe oprávnenej zo dňa 01.03.2012, ktorú spísal Notársky úrad JUDr. Andrej Kubaščík, uznal dlžník... (ako povinný) voči sťažovateľovi (ako oprávnenému) svoj právny záväzok vo výške 12 000 eur s dobou plnenia do 16.03.2012 a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice.
Nakoľko si povinný svoju povinnosť voči sťažovateľovi dobrovoľne nesplnil a to ani v čiastočnom rozsahu, tak v zmysle príslušných ustanovení exekučného poriadku navrhol sťažovateľ vykonanie exekúcie a dňa 11.05.2012 podal návrh na vykonanie exekúcie u súdnej exekútorky JUDr. Denisy Regináčovej Mihalovej, so sídlom Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, 040 01 Košice. Okresný súd vydal dňa 04.06.2012 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5502*038953, na základe ktorého vydala dňa 07.08.2012 súdna exekútorka upovedomenie o začatí exekúcie.“.
Ako ďalej sťažovateľ uvádza, i napriek skutočnosti, že podaním doručenýmokresnému súdu 7. januára 2014 sťažovateľ (v právnom postavení oprávneného v pôvodnomexekučnom konaní) podal návrh na zmenu súdneho exekútora v zmysle ustanovenia § 44ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorocha exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v zneníneskorších predpisov, exekučný súd ani po uplynutí lehoty 30 dní od doručenia návrhu nazmenu exekútora nerozhodol a sťažovateľom navrhnutého nového exekútora výkonomexekúcie nepoveril.
Po tom, čo sťažovateľ podaním z 25. júna 2014 požiadal predsedu okresného súduo odstránenie prieťahov v exekučnom konaní, ten listom sp. zn. Spr 76/04 z 27. júna 2014sťažnosť sťažovateľa vyhodnotil ako dôvodnú a vo veci nariadil dohľad nad plynulosťoukonania.
3. Ústavnému súdu zo sťažnosti ďalej vyplynulo, že sťažovateľovi dosiaľ nebolodoručené žiadne rozhodnutie okresného súdu týkajúce sa jeho návrhu na zmenu exekútora,a to i napriek skutočnosti, že od návrhu sťažovateľa na zmenu súdneho exekútora uplynulovyše 18 mesiacov a od oznámenia predsedu okresného súdu vo veci sťažnosti na prieťahyv exekučnom konaní uplynulo takmer 13 mesiacov.
S ohľadom na uvedené preto sťažovateľ s poukazom na platnú právnu úpravua judikatúru ústavného súdu zastáva názor, že „... takýto postup okresného súdu v posudzovanej veci nemá oporu v zákone a je v rozpore s ústavným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy a na právo na prejednanie záležitostí v primeranej lehote, ktoré je upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru“, a dodáva, že z dôvodu pocitu krivdy a nespravodlivosti ako sprievodnýchznakov porušenia jeho práv utrpel nemajetkovú ujmu, ktorá naďalej trvá spolu s trvajúcimpocitom právnej neistoty, a preto žiada finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 eur.
4. V podanej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby senát ústavného súdu po prijatí vecina ďalšie konanie vydal tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca konaní vedeného pod sp. zn. 11 Er/674/2012 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby v konaní sp. zn. 11 Er/674/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 eur (slovom: dvetisícpäťsto eur), ktoré je mu Okresný súd Čadca povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Čadca je povinný uhradiť sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia vo výške 296,44 eur (slovom: dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet právnej zástupkyne sťažovateľa, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh pretomožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcejporušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavymôže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konanípred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalovôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
9. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 10 Exekučného poriadku... súd rozhodne o zmeneexekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu.
10. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nároksťažovateľa na ochranu pred postupom exekučného súdu, ktorým malo byť porušené jehozákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,I. ÚS 280/08).
12. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnostisťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavneneopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako ajpostup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aniporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak„argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzituporušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“(II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každýzistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 66/02,I. ÚS 154/03, I. ÚS 38/04, III. ÚS 199/02, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).
13. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebnépoukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdusa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevyslovilporušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01),prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavneneopodstatnený (napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 221/05).
14. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedenýchv sťažnosti považovať postup exekučného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovaťako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku ústavy.
15. Podľa zistení ústavného súdu – i napriek nie celkom optimálnemu vedeniukonania v posudzovanej veci – exekučný súd v rámci konania vedeného pod sp. zn.11 Er 674/2012 vykonal po 7. januári 2014, t. j. po doručení návrhu na zmenu exekútora,nasledujúce úkony:
- 26. júna 2014 okresný súd vyzval pôvodného exekútora na vrátenie exekučnéhospisu v lehote 7 dní a na vyúčtovanie trov exekúcie; zároveň okresný súd vyzval novéhosúdneho exekútora na oznámenie, či súhlasí s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie,
- 10. júla 2014 okresnému súdu bol doručený súhlas nového exekútora s vydanímpoverenia na vykonanie exekúcie,
- 11. júla 2014 okresnému súdu bola doručená žiadosť pôvodného exekútorao predĺženie lehoty na vrátenie exekučného spisu a vyúčtovanie trov exekúcie z dôvodučerpania dovolenky,
- 20. novembra 2014 okresný súd opakovane vyzval pôvodného exekútorana vrátenie exekučného spisu a na vyúčtovanie trov exekúcie pod sankciou uloženiaporiadkovej pokuty,
- 8. januára 2015 okresný súd uznesením sp. zn. 11 Er 674/2012 z 8. januára 2015uložil pôvodnému exekútorovi poriadkovú pokutu vo výške 200 eur,
- 22. januára 2015 pôvodný exekútor doručil okresnému súdu pôvodný exekučný spisa vyčíslené trovy exekúcie; zároveň okresnému súdu oznámil nesúhlas so zmenouexekútora,
- 13. augusta 2015 okresný súd uznesením sp. zn. 11 Er 674/2012 pripustil návrhoprávneného na zmenu exekútora.
16. Podľa názoru ústavného súdu doterajší priebeh konania pred označeným súdombol – napriek možnosti efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo stranyexekučného súdu – bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosťvyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ažpokračujúca nečinnosť okresného súdu v pre sťažovateľa existenčne významnej veci byeventuálne mohla spôsobiť porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru), čo však ústavný súdv súčasnom období nemôže posúdiť.
17. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenomna okresnom súde pod sp. zn. 11 Er 674/2012 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do právsťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1dohovoru). Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietolsťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
18. V kontexte podanej sťažnosti ústavný súd v závere zdôrazňuje, že ojedineléprieťahy okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 674/2014nedosiahli ústavnú intenzitu s ohľadom na úkony okresného súdu vykonané po doručenínávrhu na zmenu exekútora zo strany sťažovateľa (pozri bod 15).
Hoci nemožno spochybniť, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehoteustanovenej Exekčným poriadkom tak, ako na to poukazuje sťažovateľ, ústavný súd vzal doúvahy i tú skutočnosť, že k sťažovateľom namietanej nečinnosti dochádzalo po podanísťažnosti na prieťahy predsedovi okresného súdu (t. j. po 25. júni 2014) skôr nečinnosťou,resp. nespoluprácou pôvodného exekútora, ktorého si samotný sťažovateľ sám zvolil (pozribod 2) a v prípade ktorého sťažovateľ sám navrhol i jeho zmenu. Práve zmienený pôvodnýexekútor po doručení výzvy okresného súdu na vrátenie exekučného súdu a vyčíslenie trovexekúcie požiadal exekučný súd o predĺženie lehoty na vykonanie týchto úkonov a následnei po opakovanej urgencii zo strany okresného súdu exekučný spis nevrátil a trovy exekúcienevyčíslil. Učinil tak až 22. januára 2015 po uložení poriadkovej pokuty zo stranyokresného súdu.
19. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že exekučný súd uznesenímsp. zn. 11 Er 674/2012 z 13. augusta 2014 sťažovateľom navrhovanú zmenu súdnehoexekútora pripustil. Doba rozhodovania exekučného súdu o návrhu sťažovateľa na zmenusúdneho exekútora v trvaní viac ako 19 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavneudržateľná, avšak v okolnostiach daného prípadu ju možno z ústavného hľadiska akceptovať,keďže samotné nerešpektovanie 30-dňovej procesnej lehoty na rozhodnutie súdu o zmenesúdneho exekútora (bod 9) predstavujúcej „ideálnu“ predstavu zákonodarcu o „optimálnostidoby“ potrebnej na rozhodnutie o predmetnej otázke v prevažnom rozsahu spočívalo právev nečinnosti pôvodného súdneho exekútora.
20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súduž nezaoberal.
21. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že totorozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákonao ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísanýchnáležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresnéhosúdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015