znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 336/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenéhoJUDr. Patríciou   Tóthovou,   Röntgenova   26,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadcav konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 674/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušeniajeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 674/2012.

2.   Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že „...   notárskou   zápisnicou   č.   k. N 47/2012, Nz 7433/2012, NCRIs 7630/2012 o právnom záväzku osoby povinnej voči osobe oprávnenej zo dňa 01.03.2012, ktorú spísal Notársky úrad JUDr. Andrej Kubaščík, uznal dlžník... (ako povinný) voči sťažovateľovi (ako oprávnenému) svoj právny záväzok vo výške 12 000   eur   s   dobou   plnenia   do   16.03.2012   a   vyjadril   súhlas   s   vykonateľnosťou   tejto notárskej zápisnice.

Nakoľko si povinný svoju povinnosť voči sťažovateľovi dobrovoľne nesplnil a to ani v čiastočnom rozsahu, tak v zmysle príslušných ustanovení exekučného poriadku navrhol sťažovateľ   vykonanie   exekúcie   a   dňa   11.05.2012   podal   návrh   na   vykonanie   exekúcie u súdnej exekútorky JUDr. Denisy Regináčovej Mihalovej, so sídlom Exekútorský úrad Košice,   Moyzesova   34,   040   01   Košice.   Okresný   súd   vydal   dňa   04.06.2012   poverenie na vykonanie exekúcie č. 5502*038953, na základe ktorého vydala dňa 07.08.2012 súdna exekútorka upovedomenie o začatí exekúcie.“.

Ako   ďalej   sťažovateľ   uvádza,   i   napriek   skutočnosti,   že   podaním   doručenýmokresnému súdu 7. januára 2014 sťažovateľ (v právnom postavení oprávneného v pôvodnomexekučnom konaní) podal návrh na zmenu súdneho exekútora v zmysle ustanovenia § 44ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorocha exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v zneníneskorších predpisov, exekučný súd ani po uplynutí lehoty 30 dní od doručenia návrhu nazmenu   exekútora   nerozhodol   a sťažovateľom   navrhnutého   nového   exekútora   výkonomexekúcie nepoveril.

Po tom, čo sťažovateľ podaním z 25. júna 2014 požiadal predsedu okresného súduo odstránenie prieťahov v exekučnom konaní, ten listom sp. zn. Spr 76/04 z 27. júna 2014sťažnosť sťažovateľa vyhodnotil ako dôvodnú a vo veci nariadil dohľad nad plynulosťoukonania.

3.   Ústavnému   súdu zo sťažnosti   ďalej vyplynulo, že sťažovateľovi   dosiaľ nebolodoručené žiadne rozhodnutie okresného súdu týkajúce sa jeho návrhu na zmenu exekútora,a to i napriek skutočnosti, že od návrhu sťažovateľa na zmenu súdneho exekútora uplynulovyše 18 mesiacov a od oznámenia predsedu okresného súdu vo veci sťažnosti na prieťahyv exekučnom konaní uplynulo takmer 13 mesiacov.

S ohľadom   na   uvedené   preto   sťažovateľ   s poukazom   na   platnú   právnu   úpravua judikatúru   ústavného   súdu   zastáva   názor,   že „...   takýto   postup   okresného   súdu v posudzovanej veci nemá oporu v zákone a je v rozpore s ústavným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy a na právo na prejednanie záležitostí v primeranej lehote, ktoré je upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru“,   a dodáva,   že   z dôvodu   pocitu   krivdy   a nespravodlivosti   ako   sprievodnýchznakov porušenia jeho práv utrpel nemajetkovú ujmu, ktorá naďalej trvá spolu s trvajúcimpocitom právnej neistoty, a preto žiada finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 eur.

4. V podanej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby senát ústavného súdu po prijatí vecina ďalšie konanie vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného súdu   Čadca konaní   vedeného pod   sp. zn. 11 Er/674/2012 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby v konaní sp. zn. 11 Er/674/2012 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 eur (slovom: dvetisícpäťsto eur), ktoré je mu Okresný súd Čadca povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Čadca   je povinný uhradiť   sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia vo výške 296,44 eur (slovom: dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov)   na   účet   právnej   zástupkyne   sťažovateľa,   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietanýmpostupom   orgánu štátu nemohlo   vôbec   dôjsť k   porušeniu toho   základného práva   aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh pretomožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcejporušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavymôže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konanípred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalovôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

9. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 10 Exekučného poriadku... súd rozhodne o zmeneexekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu.

10.   Podstatou   sťažnosti   a   predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   nároksťažovateľa na ochranu pred postupom exekučného súdu, ktorým malo byť porušené jehozákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,I. ÚS 280/08).

12.   Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnostisťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2   ústavy,   resp.   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   odmieta   sťažnosť   ako   zjavneneopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako ajpostup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aniporušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods. 2   ústavy“   (II. ÚS 109/03),   resp.   ak„argumenty   v sťažnosti   sťažovateľa   nepreukázali   v čase   podania   sťažnosti   takú   intenzituporušenia   označeného   základného   práva,   aby   bola   sťažnosť   prijatá   na   ďalšie   konanie“(II. ÚS 93/03,   II. ÚS 177/04).   Z judikatúry   ústavného   súdu   ďalej   vyplýva,   že   nie   každýzistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 66/02,I. ÚS 154/03, I. ÚS 38/04, III. ÚS 199/02, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).

13.   Vychádzajúc   z doterajšej   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu,   je   potrebnépoukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdusa   nevyznačoval   takými   výraznými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako„zbytočné   prieťahy“   v zmysle   čl. 48   ods. 2   ústavy   (čl.   6   ods.   1   dohovoru),   nevyslovilporušenie   základného   práva   zaručeného   týmto   článkom   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01),prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr. I. ÚS 11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavneneopodstatnený (napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 221/05).

14.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno   na   základe   skutočností   uvedenýchv sťažnosti považovať postup exekučného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovaťako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku ústavy.

15.   Podľa   zistení   ústavného   súdu   –   i   napriek   nie   celkom   optimálnemu   vedeniukonania   v posudzovanej   veci   –   exekučný   súd   v rámci   konania   vedeného   pod   sp.   zn.11 Er 674/2012 vykonal po 7. januári 2014, t. j. po doručení návrhu na zmenu exekútora,nasledujúce úkony:

- 26. júna 2014 okresný súd vyzval pôvodného exekútora na vrátenie exekučnéhospisu v lehote 7 dní a na vyúčtovanie trov exekúcie; zároveň okresný súd vyzval novéhosúdneho exekútora na oznámenie, či súhlasí s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie,

- 10. júla 2014 okresnému súdu bol doručený súhlas nového exekútora s vydanímpoverenia na vykonanie exekúcie,

-   11.   júla   2014   okresnému   súdu   bola   doručená   žiadosť   pôvodného   exekútorao predĺženie lehoty na vrátenie exekučného spisu a vyúčtovanie trov exekúcie z dôvodučerpania dovolenky,

-   20.   novembra   2014   okresný   súd   opakovane   vyzval   pôvodného   exekútorana vrátenie   exekučného   spisu   a na   vyúčtovanie   trov   exekúcie   pod   sankciou   uloženiaporiadkovej pokuty,

- 8. januára 2015 okresný súd uznesením sp. zn. 11 Er 674/2012 z 8. januára 2015uložil pôvodnému exekútorovi poriadkovú pokutu vo výške 200 eur,

- 22. januára 2015 pôvodný exekútor doručil okresnému súdu pôvodný exekučný spisa vyčíslené   trovy   exekúcie;   zároveň   okresnému   súdu   oznámil   nesúhlas   so   zmenouexekútora,

- 13. augusta 2015 okresný súd uznesením sp. zn. 11 Er 674/2012 pripustil návrhoprávneného na zmenu exekútora.

16. Podľa názoru ústavného súdu doterajší priebeh konania pred označeným súdombol   –   napriek   možnosti   efektívnejšieho   a koncentrovanejšieho   konania   zo   stranyexekučného   súdu   –   bez   významnejších   prieťahov,   a   preto   nezakladá   reálnu   možnosťvyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ažpokračujúca   nečinnosť   okresného   súdu   v pre   sťažovateľa   existenčne   významnej veci byeventuálne   mohla   spôsobiť   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru), čo však ústavný súdv súčasnom období nemôže posúdiť.

17. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenomna okresnom súde pod sp. zn. 11 Er 674/2012 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do právsťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu základného práva naprerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (čl.   6   ods.   1dohovoru).   Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietolsťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

18.   V kontexte   podanej   sťažnosti   ústavný   súd   v   závere   zdôrazňuje,   že   ojedineléprieťahy   okresného   súdu   v exekučnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   Er   674/2014nedosiahli ústavnú intenzitu s ohľadom na úkony okresného súdu vykonané po doručenínávrhu na zmenu exekútora zo strany sťažovateľa (pozri bod 15).

Hoci   nemožno   spochybniť,   že   okresný   súd   v   danej   veci   nerozhodol   v   lehoteustanovenej Exekčným poriadkom tak, ako na to poukazuje sťažovateľ, ústavný súd vzal doúvahy   i   tú   skutočnosť,   že   k   sťažovateľom   namietanej nečinnosti   dochádzalo   po   podanísťažnosti na prieťahy predsedovi okresného súdu (t. j. po 25. júni 2014) skôr nečinnosťou,resp. nespoluprácou pôvodného exekútora, ktorého si samotný sťažovateľ sám zvolil (pozribod 2) a v prípade ktorého sťažovateľ sám navrhol i jeho zmenu. Práve zmienený pôvodnýexekútor po doručení výzvy okresného súdu na vrátenie exekučného súdu a vyčíslenie trovexekúcie požiadal exekučný súd o predĺženie lehoty na vykonanie týchto úkonov a následnei po opakovanej urgencii zo strany okresného súdu exekučný spis nevrátil a trovy exekúcienevyčíslil.   Učinil   tak   až   22.   januára   2015   po   uložení   poriadkovej   pokuty   zo   stranyokresného súdu.

19. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že exekučný súd uznesenímsp. zn.   11   Er   674/2012   z 13.   augusta   2014   sťažovateľom   navrhovanú   zmenu   súdnehoexekútora pripustil. Doba rozhodovania exekučného súdu o návrhu sťažovateľa na zmenusúdneho   exekútora   v   trvaní   viac   ako   19   mesiacov   by   vo   všeobecnosti   nebola   ústavneudržateľná, avšak v okolnostiach daného prípadu ju možno z ústavného hľadiska akceptovať,keďže samotné nerešpektovanie 30-dňovej procesnej lehoty na rozhodnutie súdu o zmenesúdneho exekútora (bod 9) predstavujúcej „ideálnu“ predstavu zákonodarcu o „optimálnostidoby“ potrebnej na rozhodnutie o predmetnej otázke v prevažnom rozsahu spočívalo právev nečinnosti pôvodného súdneho exekútora.

20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch   sťažovateľa   v uvedenej   veci   stratilo   opodstatnenie,   preto   sa nimi   ústavný súduž nezaoberal.

21.   Ústavný   súd   v okolnostiach   posudzovanej   veci   v   závere   zdôrazňuje,   že   totorozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci   rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákonao ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísanýchnáležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresnéhosúdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015