znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 336/2010-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a práv   podľa   čl.   3,   čl.   5   ods.   1,   čl.   6   ods.   1   a čl. 14   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   ako   aj   práva   podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 25 C 88/2006-156 z 28. januára 2009 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 Co 142/2009 z 30. júna 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Ď.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2010   doručená   sťažnosť   J.   Ď.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného   porušenia základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd uznesením   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   25 C 88/2006-156 z 28. januára 2009 a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 142/2009 z 30. júna 2009 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobným návrhom obrátil na okresný súd a žiadal úpravu práv k jeho pozemku nachádzajúceho sa na parcele č. 414 v katastrálnom území S.Ako sám sťažovateľ uvádza, „Hoci oplotením uvoľnenú časť svojho pozemku   sťažovateľ   používal   na   uskladnenie   rôzneho   materiálu   a v budúcnosti   tam plánoval vybudovať okrasnú predzáhradku, obec S... násilne, nezákonne v rozpore s čl. 12 ods.   1,   2,   4,   čl.   20   ods.   1,   3   a   ďalších   Ústavy   SR,   zabral   toto   vlastníctvo   pod   trasu plynovodu   a následne   pod   čiernu   stavbu   rozšírenia   miestnej   účelovej   komunikácie.“. Okresný súd konanie v sťažovateľovej veci v dôsledku späťvzatia žalobného návrhu zastavil. Krajský súd odvolanie sťažovateľa napadnutým rozhodnutím odmietol, pretože po vyhlásení prvostupňového   rozhodnutia   sa   sťažovateľ   tohto   práva   vzdal.   Proti   napadnutým rozhodnutiam súdov sťažovateľ argumentoval tým, že „O protizákonnom a protiústavnom konaní a rozhodovaní súdu svedčí aj obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 28. 1. 2009... a jeho   zámer   poškodiť   sťažovateľa   a jeho   manželku,   keď   ich   podviedol   návrhom   určitej satisfakcie zo strany odporkyne ak stiahnu žalobu, ktorý sa vôbec neobjavil ani v zápisnici ani v uznesení č. k. 25 C 88/06-159 zo dňa 28. 1. 2009...

Navyše   ich   sudca   pred   podaním   návrhu   satisfakcie   postrašil   platením   trov   tak konania ako i odmien zastupujúcim právnikom, hoci boli oslobodení od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu...

Súd   tiež   využil   aj   neskúsenosť   navrhovateľov   a dal   im   podpísať   úradný   záznam o ktorom si mysleli, že je to záznam o stiahnutí žaloby a z ktorého sa vlastne vykľul úradný záznam o vzdaní sa práva odvolania... “.

3.   Na   základe   už   uvedeného   sťažovateľ   žiadal   ústavný   súd,   aby   nálezom   takto rozhodol:

„1.   základné   právo   J.   Ď.   na   pokojné   užívanie   svojho   majetku   s náhradou nemajetkovej ujmy v zmysle čl. 12 ods. 1, 2, 4, čl. 2 ods. 2, čl. 19 ods. 1, 2, čl. 20 ods. 1, 3, čl. 40, čl. 46 ods. 1-4, čl. 47 ods. 2, 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 14, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 8 Co 142/2009-172 zo dňa 30. 6. 2009, porušené bolo. 2.   základné   právo   J.   Ď.   na   pokojné   užívanie   svojho   majetku   s náhradou nemajetkovej ujmy v zmysle čl. 12 ods. 1, 2, 4, čl. 2 ods. 2, čl. 19 ods. 1, 2, čl. 20 ods. 1, 3, čl. 40, čl. 46 ods. 1-4, čl. 47 ods. 2, 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 14, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. 25 C 898/2006-159 zo dňa 28. 1. 2009, porušené bolo.

3. Ústavný súd SR ruší uznesenie Krajského súdu... sp. zn. 8 Co 142/2006-172 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

4. Ústavný súd SR ruší uznesenie Okresného súdu... sp. zn. 25 C 88/09-159 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

5. Sťažovateľovi J. Ď. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 EUR...

6. J. Ď. priznáva náhradu trov odvolacieho konania zaplatených k rukám právneho zástupcu odporkyne obce S... vo výške 60,44 EUR...“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví   zákon.   Ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   – ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

5. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde),   pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV.   ÚS   14/03,   III. ÚS 124/04).   Z   uvedeného   je zrejmé,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

6. Sťažnosť sťažovateľa smeruje proti uzneseniu okresného súdu č. k. 25 C/88/2006-159 z 28. januára 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. februára 2009, a proti uzneseniu krajského   súdu   sp.   zn.   8   Co/142/2009   z 30.   júna 2009,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť 14. augusta 2009. Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 9. augusta 2010, to znamená dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty, preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako podanú oneskorene.

7. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 30. septembra 2010