znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 336/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. D., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., CSc., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 41 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7 P 267/2008-112 z 15. decembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25 CoP 5/2009-176 z 3. júna 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. D. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra 2009 doručená sťažnosť JUDr. J. D., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., CSc., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 41 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) č. k. 7 P 267/2008-112 z 15. decembra 2008 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 25 CoP 5/2009-176 z 3. júna 2009 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza: «Sťažovateľ,   JUDr.   J.   D.,   sa   návrhom   domáhal   zníženia   svojej   vyživovacej povinnosti voči mal. A. D. zo sumy 5.000.- Sk mesačne na sumu 3.000.- Sk mesačne od 1. 10.   2008,   a   to   z dôvodu,   že sa zmenili   pomery   na   jeho strane – stal sa   otcom dvoch maloletých detí – dvojčiat a vznikla mu vyživovacia povinnosť k nevydatej matke týchto dvoch maloletých detí.

Prvostupňový súd vychádzal vo svojom rozhodnutí z toho, že sťažovateľovi zostáva suma 5.929 Sk po zaplatení mesačného výživného na mal. A. a výdavky na dve maloleté deti nemôžu byť vyššie ako jeho prvého dieťaťa pochádzajúceho z jeho manželstva.

Proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky podal sťažovateľ odvolanie… Sťažovateľ   v   rámci   prvostupňového   konania   a   v   súlade   s   platnými   právnymi predpismi ešte pred vydaním uznesenia o skončení dokazovania predložil súdu lekárske správy o zdravotnom stave dvojčiat – jeho detí, ktoré pochádzajú z jeho nemanželského pomeru, pričom súdu podrobne zdokladoval životné náklady svojich nemanželských detí... Sťažovateľ namieta, že bolo porušené ústavné právo sťažovateľa – teda rovnosť, keďže Okresný súd Nové Zámky a Krajský súd v Nitre vytvorili právny stav, v ktorom došlo k preferovaniu vyživovacej povinnosti k dcére, ktorá pochádzala z manželského pomeru sťažovateľa, pričom takýmto postupom súdov bol vytvorený stav, keď sťažovateľovi bolo znemožnené prispievať v rovnakej miere na výživné svojim deťom, ktoré sú nemanželské… Sťažovateľ bol v konaní aktívny – poukazoval, že matka mal. si bez jeho vedomia spolu s dcérou išli na študijný pobyt do Veľkej Británie, nemá možnosť sa podieľať na výchove maloletej, matka mu vtom bráni a neumožňuje mu s maloletou sa stýkať, pričom staršia   –   manželská   dcéra   –   má   výživné   vo   výške,   že   si   môže   dovoliť   študijný   pobyt v sprievode   druhého   rodiča,   pokiaľ   svojim   nemanželským   deťom   nemôže   prispievať   ani v takej výške, aby pre nich z jeho výživného boli zakúpené aspoň lieky. Teda súdy navodili stav,   keď   dcére   pochádzajúcej   z   manželstva   mohli   byť   z   výživného   hradené   potreby nadštandardné - štúdium v zahraničí, predražený internet, nadštandardný počet krúžkov a pod., kým nemanželským deťom ani ich právo na riadnu výživu, lieky a pod. nemohli byť z jeho strany splnené.

Teda vznikla situácia, keď nemanželským deťom nebolo umožnené v súlade s § 62 ods. 2 zákona o rodine podieľať sa na životnej úrovni rodiča, pričom vznikol stav, keď dcéra A. mala poskytovaním takéhoto výživného vybudovanú životnú úroveň nad životnou úrovňou rodiča a nemanželské deti pod životnou úrovňou rodiča, keďže nemajú nárok ani na   potreby   nevyhnutné   pre   život   kultúrneho   človeka,   kým   u   dcéry   pochádzajúcej z manželstva dochádza až k tvorbe úspor.

Vzhľadom   na   to,   že   Okresný   súd   pri   oboznamovaní   strán   v   konaní   o   zníženie výživného uviedol, že má pripojené všetky súdne spisy týkajúce sa maloletej, je nesporné, že otec sa nevzdal bezdôvodne výhodnejšieho zamestnania, či by prestal pracovať bezdôvodne, ale   musel   ukončiť pracovný pomer,   ktorý   mal   v čase,   keď sa   stanovovalo   po   prvýkrát výživné k maloletej – teda pri rozvode sťažovateľa, keďže vlastníkom spoločnosti, v ktorej pracoval,   bola   manželka,   s   ktorou   sa   rozviedol,   ktorá   v   rámci   riešenia   porozvodovej situácie   priviedla   firmu   do   takého   stavu,   že   stratila   všetkých   zákazníkov,   prišla o zamestnancov,   a   teda   nemala   mu   byť   ako   a   na   základe   čoho   vyplácaná   mzda,   teda ukončenie   pracovného pomeru s touto   spoločnosťou   bolo jedinou možnosťou otca,   aby mohol urýchlene získať nejaký príjem – dávky v nezamestnanosti. V danom čase sťažovateľ si musel urýchlene vyriešiť svoju životnú situáciu – bytovú otázku, keďže v rodinnom dome, ktorého bol spoluvlastník, zostala bývať jeho bývalá manželka spolu s dcérou. Pričom súdy využili v danom smere „dvojaký meter“ – neaplikovali ustanovenia zákona o rodine – § 75 - ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku - na matku mal. A. – ktorá bez uvedenia dôvodu sa vzdala svojho zárobku ako podnikateľky v mesačnej výške 20.000.- Sk – 25.000.- Sk,   len preto,   aby odišla do Anglicka na jazykový pobyt, pričom v novom zamestnaní dosahovala nepomerne nižší príjem.

Súdy Slovenskej republiky svojou rozhodovacou činnosťou privodili právny stav, keď zaviedli   nerovnosť   medzi   deťmi   sťažovateľa   a   porušili   právo   sťažovateľa   na   výchovu a starostlivosť   k   svojim   deťom,   keď   mu   neumožnili   v   porovnateľnej   miere   sa   podieľať rovnako na výžive svojich detí...

Sťažovateľovi   bolo   doručené   rozhodnutie   Krajského   súdu   o   potvrdení   rozsudku Okresného súdu Nové Zámky o návrhu na zníženie výživného doručené 7. 7. 2009.»Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:„Základné právo sťažovateľa podľa čl. 41 ods. 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom súdnych orgánov v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 267/08 pred Okresným súdom Nové Zámky v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.: 25 CoP /5/2009-176 zo dňa 3. 6. 2009 porušené bolo.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2600 €, ktoré je   Krajský   súd   v   Nitre   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť trovy konania sťažovateľa vo výške 231,80 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia za dva úkony právnej pomoci...

Rozsudok Krajského súdu v Nitre 25CoP/5/2009-176 a rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 7P/267/2008-112 sa zrušujú.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V   súlade   s   už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na   začatie   konania,   ktorým   sa   domáhal   zníženia   svojej   vyživovacej   povinnosti   voči maloletej   dcére   A.   zo   sumy   5 000   Sk   mesačne   na   sumu   3 000   Sk   mesačne   počnúc 1. októbrom   2008.   Sťažovateľ   navrhoval   zníženie   výživného z dôvodu   zmeny pomerov spočívajúcich   vo   vzniku   jeho   ďalšej   vyživovacej   povinnosti   voči   jeho   dvom novonarodeným deťom.

Okresný   súd   rozsudkom   návrh   sťažovateľa   zamietol   a   krajský   súd   na   základe odvolania sťažovateľa rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 41 ods. 3 a 4 ústavy rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského súdu.

Podľa čl. 41 ods. 3 ústavy deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.

Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú   právo   na   rodičovskú   výchovu   a   starostlivosť.   Práva   rodičov   možno   obmedziť a maloleté   deti   možno   od   rodičov   odlúčiť   proti   vôli   rodičov   len   rozhodnutím   súdu   na základe zákona.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetnou   sťažnosťou   sťažovateľ napadol rozsudok okresného súdu, ako aj rozsudok krajského súdu. Avšak vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať rozsudok okresného súdu, pretože tento bol v dôsledku odvolania sťažovateľa preskúmaný krajským súdom. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti (teda vo vzťahu ku okresnému súdu) odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

K sťažovateľom namietanému porušeniu jeho označených základných práv ústavný súd pripomína svoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07), ktorej súčasťou   je   aj   právny   názor,   že   všeobecný   súd   zásadne   nemôže   byť   sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patria aj základné práva vyplývajúce z čl. 41 ods. 3 a 4 ústavy, ak toto porušenie nevyplývalo z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). O prípadnom porušení základných práv podľa čl. 41 ods. 3 a 4 ústavy by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu   primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením.

V danom prípade však sťažovateľ ani len nenamietal porušenie ústavnoprocesných princípov vyplývajúcich z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto nie je možné uvažovať o prípadnom porušení základných práv sťažovateľa podľa čl. 41 ods. 3 a 4 ústavy, ktoré sú právami hmotnoprávneho charakteru.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   dospel   k   záveru   o   nedostatku príčinnej súvislosti medzi namietaným rozsudkom krajského súdu a možným porušením základných práv sťažovateľa podľa čl. 41 ods. 3 a 4 ústavy, a v nadväznosti na to k záveru o zjavnej neopodstatnenosti tejto časti sťažnosti sťažovateľa. Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť aj v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2009