znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 335/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Kuric, s. r. o., Dolný Val 11, Žilina, v menektorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol Kuric, vo veci namietaného porušenia jehozákladných   práv   podľa   čl.   17   ods.   2   a 5   a čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republikyuznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 T 31/2015 z 20. mája 2015 v spojenís uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0 Tp 181/2015 z 21. apríla 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jehozákladných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 T31/2015   z 20.   mája   2015   (ďalej   aj   „napadnuté   rozhodnutie   krajského   súdu“)   v spojenís uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 181/2015z 21. apríla 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“).

2.   Z podanej   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   trestne   stíhaný   vyšetrovateľomNárodnej   kriminálnej   agentúry   Prezídia   Policajného   zboru,   Národnej   protizločineckejjednotky, expozitúry Západ pre trestný čin vraždy v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219ods. 1 a 2 písm. f) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisova iné. Sťažovateľ bol vzatý do väzby uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 619/2013zo 16.   mája   2014   v   spojení   s   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   0   Tp   538/2014z 26. novembra   2014.   V   ďalšom   bola   lehota   väzby   sťažovateľa   niekoľkonásobnepredlžovaná, naposledy uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 110/2015 z 31. marca 2015v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 22/2015 z 8. apríla 2015 do 19. júla2015. Krajský súd uznesením sp. zn. 2 T 31/2015 z 20. mája 2015 v spojení s uznesenímokresného súdu sp. zn. 0 Tp 181/2015 z 21. apríla 2015 rozhodol o zamietnutí žiadostisťažovateľa o prepustenie z väzby. V ostatnom podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu,v ktorej namietal prieťahy v postupe všeobecných súdov v konaní o žiadosti o prepusteniez väzby.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1. Okresný súd Bratislava I. uznesením č. OTp/181/2015 zo dňa 21. 4. 2015, ktorým rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného ⬛⬛⬛⬛... t. č. vo väzbe v ÚVV Bratislava od 14. 5. 2014, o prepustenie z väzby zamieta s tým, že uňho naďalej trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/c Tr. por., v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava spisová značka 2T po 31/2015 zo dňa 20.5.2015, ktorým zamietol sťažnosť obvineného ⬛⬛⬛⬛, porušili základné právo sťažovateľa na ochranu osobnej slobody zaručené článkom 17 ods. 5 a odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení so základným právom na súdnu ochranu priznaným článkom 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č. OTp/181/2015 zo dňa 21. 4. 2015 a uznesenie Krajského súdu Bratislava spisová značka 2T po 31/2015 zo dňa 20.5.2015 zrušuje   a   Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   obv. ⬛⬛⬛⬛ prepustil neodkladne z väzby na slobodu.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 353,82 Eur...“ ⬛⬛⬛⬛ II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazanýnávrhom na začatie konania. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie... (b) právoplatnéhorozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili   základné   práva   aleboslobody...   Podľa   §   50   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   k sťažnosti   sa   pripojí   kópiaprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

7.   Ustanovenie   §   20   zákona   o   ústavnom   súde   sa   v   celom   rozsahu   vzťahujeaj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje,že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, vktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a   slobôd   sú zastúpenéadvokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a §50 zákona o ústavnom súde).

8. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ spolu s podanou ústavnousťažnosťou   nedoručil   žiadne   z napádaných   rozhodnutí   ani   okresného   súdu,   anikrajského súdu,   a to   ani   do   rozhodovania   o sťažnosti,   čím   nesplnil   náležitosti   zákonacitované v bode 6. Navyše sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu (advokáta),ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, nepostupoval v súlade s § 20ods. 2 zákona o ústavnom súde. Predložil síce ústavnému súdu splnomocnenie, z ktoréhovšak vyplýva, že ho udelil obchodnej spoločnosti –

,   pričomz výpisu z obchodného registra dostupného na internete vyplýva, že od 31. decembra 2014sa zmenilo obchodné meno tejto spoločnosti, a to na Advokátska kancelária JUDr. Kuric,s. r. o., Dolný Val 11, Žilina, IČO : 36 841 200, z čoho vyplýva, že splnomocnenie nazastupovanie v konaní pred ústavným súdom bolo udelené neexistujúcemu subjektu. Inýmislovami, ak sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti brojí proti uzneseniu krajského súdusp. zn.   2   T   31/2015   z 20.   mája   2015   v spojení   s uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.0 Tp 181/2015 z 21. apríla 2015, nemohol udeliť predmetné splnomocnenie na zastúpeniev konaní pred ústavným súdom skôr než v máji 2015, pričom v tom čase už nastala zmenav obchodnom mene spomínanej obchodnej spoločnosti.

9. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačnevyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaníúčastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   III.   ÚS   357/2010,II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesenísp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívaťvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tietopovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré jepovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielenzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonomustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitostiúkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostávav platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

10. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje,   že sťažnosť vykazuje takénedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 26. augusta 2015