SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 335/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Kuric, s. r. o., Dolný Val 11, Žilina, v menektorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol Kuric, vo veci namietaného porušenia jehozákladných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikyuznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 T 31/2015 z 20. mája 2015 v spojenís uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0 Tp 181/2015 z 21. apríla 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jehozákladných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 T31/2015 z 20. mája 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) v spojenís uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 181/2015z 21. apríla 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“).
2. Z podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný vyšetrovateľomNárodnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, Národnej protizločineckejjednotky, expozitúry Západ pre trestný čin vraždy v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219ods. 1 a 2 písm. f) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisova iné. Sťažovateľ bol vzatý do väzby uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 619/2013zo 16. mája 2014 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 0 Tp 538/2014z 26. novembra 2014. V ďalšom bola lehota väzby sťažovateľa niekoľkonásobnepredlžovaná, naposledy uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 110/2015 z 31. marca 2015v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 22/2015 z 8. apríla 2015 do 19. júla2015. Krajský súd uznesením sp. zn. 2 T 31/2015 z 20. mája 2015 v spojení s uznesenímokresného súdu sp. zn. 0 Tp 181/2015 z 21. apríla 2015 rozhodol o zamietnutí žiadostisťažovateľa o prepustenie z väzby. V ostatnom podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu,v ktorej namietal prieťahy v postupe všeobecných súdov v konaní o žiadosti o prepusteniez väzby.
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1. Okresný súd Bratislava I. uznesením č. OTp/181/2015 zo dňa 21. 4. 2015, ktorým rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného ⬛⬛⬛⬛... t. č. vo väzbe v ÚVV Bratislava od 14. 5. 2014, o prepustenie z väzby zamieta s tým, že uňho naďalej trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/c Tr. por., v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava spisová značka 2T po 31/2015 zo dňa 20.5.2015, ktorým zamietol sťažnosť obvineného ⬛⬛⬛⬛, porušili základné právo sťažovateľa na ochranu osobnej slobody zaručené článkom 17 ods. 5 a odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení so základným právom na súdnu ochranu priznaným článkom 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č. OTp/181/2015 zo dňa 21. 4. 2015 a uznesenie Krajského súdu Bratislava spisová značka 2T po 31/2015 zo dňa 20.5.2015 zrušuje a Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby obv. ⬛⬛⬛⬛ prepustil neodkladne z väzby na slobodu.
3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 353,82 Eur...“ ⬛⬛⬛⬛ II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazanýnávrhom na začatie konania. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie... (b) právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva aleboslobody... Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópiaprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
7. Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahujeaj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje,že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, vktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpenéadvokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a §50 zákona o ústavnom súde).
8. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ spolu s podanou ústavnousťažnosťou nedoručil žiadne z napádaných rozhodnutí ani okresného súdu, anikrajského súdu, a to ani do rozhodovania o sťažnosti, čím nesplnil náležitosti zákonacitované v bode 6. Navyše sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu (advokáta),ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, nepostupoval v súlade s § 20ods. 2 zákona o ústavnom súde. Predložil síce ústavnému súdu splnomocnenie, z ktoréhovšak vyplýva, že ho udelil obchodnej spoločnosti –
, pričomz výpisu z obchodného registra dostupného na internete vyplýva, že od 31. decembra 2014sa zmenilo obchodné meno tejto spoločnosti, a to na Advokátska kancelária JUDr. Kuric,s. r. o., Dolný Val 11, Žilina, IČO : 36 841 200, z čoho vyplýva, že splnomocnenie nazastupovanie v konaní pred ústavným súdom bolo udelené neexistujúcemu subjektu. Inýmislovami, ak sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti brojí proti uzneseniu krajského súdusp. zn. 2 T 31/2015 z 20. mája 2015 v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn.0 Tp 181/2015 z 21. apríla 2015, nemohol udeliť predmetné splnomocnenie na zastúpeniev konaní pred ústavným súdom skôr než v máji 2015, pričom v tom čase už nastala zmenav obchodnom mene spomínanej obchodnej spoločnosti.
9. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačnevyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaníúčastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesenísp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívaťvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tietopovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré jepovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielenzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonomustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitostiúkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostávav platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
10. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje takénedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 26. augusta 2015