znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 335/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 192/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra 2009 doručená sťažnosť P. K., P. (ďalej len sťažovateľ), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 192/2005.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu o vydanie veci, konanie o ktorej je vedené pod sp. zn. 12 C 192/2005. Sťažovateľ je toho názoru, že „... konajúci sudcovia, voluntaristicky, protiprávne rozhodli v prospech žalovaného. Napadnuté rozsudky sú vecne a právne nesprávne.   Súdy nevykonali dostatočné dokazovanie a bez akejkoľvek právnej a objektívnej opory, si osvojili len jednostranné tvrdenia žalovaného... v tomto prípade súdy oboch stupňov nepostupovali v súlade s platným hmotným i procesným právom. Týmto porušili nielen príslušné ustanovenia OZ, nie len príslušné ustanovenia   zák.   č.   271/2001 Z.   z.   ale   i procesné   ustanovenia upravujúce   dokazovanie a jeho spôsob vyhodnotenia podľa O. s. p.. V konečnom dôsledku takýmto nezákonným postupom   pri   dokazovaní   a   rozhodovaní   vo   veci   došlo   k   porušeniu   ústavného   práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR...“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej podrobne popisuje dôkazy, ktoré okresný súd nevykonal a na základe ktorých mal vo veci rozhodnúť v súlade s návrhom sťažovateľa.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho veci rozhodol týmto nálezom:

„1.   Ústavný   súd   vyslovuje,   že   nezákonným   konaním   Okresného   súdu   v   Prešove v konaní 12 C 192/2005 došlo k porušeniu ústavného práva na prerokovanie veci zákonným spôsobom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   v   Prešove   prikazuje,   aby   v   konaní   12   C   192/2005   konal zákonným spôsobom.

3. Sťažovateľovi P. K. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 €, ktoré je Okresný súd v Prešove povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. P. K. priznáva náhradu trov konania vo výške 289,74 €, ktoré je Okresný súd v Prešove   povinný   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   K.   V...   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd na okresnom súde zistil, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 192/2005 rozhodol rozsudkom 6. marca 2009 (ďalej len „rozsudok   okresného súdu“). Proti   rozsudku   podal sťažovateľ 17. apríla 2009 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 1 Co 89/2009 z 27. júla 2009 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“). Rozsudok krajského súdu napadol sťažovateľ 21. augusta 2009 dovolaním.V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   viazaný   návrhom   na   začatie   konania.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje   najmä   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa sťažovateľ   domáha.   Ústavný   súd   teda   môže   rozhodnúť   len   o   tom,   čoho   sa   sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. III. ÚS 2/05, II. ÚS 19/05).

Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť iba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom).

Sťažovateľ v petite sťažnosti uvádza, že k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods.   1   ústavy   malo   dôjsť   nezákonným   konaním   okresného   súdu   v   konaní   vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 192/2005.

Z odôvodnenia sťažnosti je zrejmé, že nezákonné konanie okresného súdu, ktorým malo byť základné právo sťažovateľa porušené, vidí sťažovateľ v nesprávne vykonanom dokazovaní, ktorého dôsledkom bolo nesprávny rozsudok okresného súdu.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   môže   domôcť   ochrany svojho   základného práva   alebo slobody   využitím   jemu   dostupných   a   aj   účinných   právnych   prostriedkov   pred   iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že v   konaní o   sťažnosti   podľa   čl.   127 ods.   1 ústavy   prislúcha ústavnému súdu   právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok,   ktorý   má   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   k   dispozícii   vo   vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť   ten   stav,   v   ktorom   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   alebo   slobody (I. ÚS 36/96).

Sťažovateľom tvrdené skutočnosti, v ktorých vidí „nezákonné konanie“ okresného súdu, sú v zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolacím dôvodom proti rozsudku okresného súdu.

Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojho   základného práva, a to odvolanie proti   rozsudku   okresného súdu,   o   ktorom   bol oprávnený rozhodnúť krajský súd (a ktorý aj využil), čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   nedostatku   svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa.

Na záver ústavný súd poznamenáva, že podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Sťažovateľ k sťažnosti predložil splnomocnenie udelené JUDr. K. V., ktoré však nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom o ústavnom súde. Táto skutočnosť sama osobe však nebola dôvodom na odmietnutie sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2009