znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 334/06-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. H., M., vo veci namietaného porušenia princípu rovnosti v právach a zákazu diskriminácie podľa čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   práva   na   zachovanie   ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky a práva na ochranu na inom orgáne Slovenskej   republiky   podľa   čl.   46   Ústavy   Slovenskej   republiky   v konaniach vedených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M. pod sp. zn. 2006/8271 a S. M. pod sp. zn. 400-4167/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. októbra 2006 doručené podanie z 1. októbra 2006 odovzdané na poštovú prepravu 12. októbra 2006 označené ako „Ústavná sťažnosť“, ktorou JUDr. V. H., M. (ďalej len „sťažovateľ“) namieta porušenie   princípu   rovnosti   v právach   a zákazu   diskriminácie   podľa   čl.   12   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ústavy a práva na ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ústavy v konaniach vedených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M. (ďalej len „úrad“) pod sp. zn. 2006/8271 a S. M. (ďalej len „poisťovňa“) pod sp. zn. 400-4167/2006.

Sťažovateľ   požaduje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   nariadil   úradu a poisťovni konať   a rozhodnúť   vo   veci   priznania   podpory   v nezamestnanosti pre sťažovateľa   bez   akejkoľvek   averzie   a diskriminácie   včas   a spravodlivo,   slušne a bez alibizmu. Ďalej požaduje zakázať úradu a poisťovni naďalej ho diskriminovať vo veci priznania podpory v nezamestnanosti. Napokon žiada priznať 1 000 000 Sk ako náhradu za nemajetkovú ujmu spôsobenú mu diskrimináciou jeho osoby a finančným vydieraním, ktoré je dané tým, že on si musí požičiavať peniaze od iných, aby prežil.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa od 30. mája 2006 zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie   na   úrade   a od   tej   doby   je   bez   akéhokoľvek   príjmu,   bez   podpory v nezamestnanosti a bez sociálnej dávky v hmotnej núdzi. Je to tak preto, že ktosi vymyslel, že   nie   je   možné   naraz   požiadať   o dve   rôzne   dávky.   Nebola   mu   priznaná   podpora v nezamestnanosti, proti rozhodnutiu sa odvolal a už štvrtý mesiac čaká na rozhodnutie o odvolaní. Kým však o odvolaní nebude rozhodnuté, nemôže žiadať a ani poberať dávku v hmotnej   núdzi.   Iba   po   negatívnom   právoplatnom   rozhodnutí   vo   veci   podpory v nezamestnanosti bude môcť požiadať a poberať dávku v hmotnej núdzi. To však môže trvať pol roka, rok, ale aj desať rokov. Odmietnutie priznať mu podporu v nezamestnanosti považuje   za   protiprávne,   lebo   štyri   roky   pracoval   ako   komerčný   právnik,   živnostník a od marca do mája 2006 ako colný kontrolór.

Z rozhodnutia   úradu   č.   k.   2006/8271-3   z 26.   júna   2006   vyplýva,   že   sťažovateľ bol zaradený   do   evidencie   uchádzačov   o zamestnanie.   Sťažovateľ   rozhodnutie   prevzal osobne 29. júna 2006 a zároveň sa písomne vzdal práva odvolania.

Z rozhodnutia   poisťovne   sp.   zn.   400-4167/2006   z 12.   júla   2006   vyplýva, že sťažovateľ nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, lebo v posledných štyroch rokoch pred   zaradením   do   evidencie   uchádzačov   o zamestnanie nepreukázal   platenie   príspevku na poistenie   v nezamestnanosti.   Podľa   vlastnoručnej   poznámky   na   rozhodnutí   toto   bolo sťažovateľovi doručené 17. júla 2006.

Z odvolania   sťažovateľa   proti   rozhodnutiu   poisťovne   z 9.   augusta   2006   vyplýva, že príspevok   na poistenie   v nezamestnanosti   síce   neplatil, ale iba   preto,   lebo jeho čistý príjem nedosahoval ani životné minimum.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „   zákon   o ústavnom súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Rozhodnutie úradu č. k. 2006/8271-3 z 26. júna 2006, proti ktorému smeruje časť sťažnosti, bolo sťažovateľovi doručené ešte 29. júna 2006, kedy sa sťažovateľ písomne vzdal práva podať odvolanie. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu až 12. októbra 2006, teda dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty (30. augusta 2006). Preto treba sťažnosť v tejto časti považovať za oneskorene podanú.

Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti rozhodnutiu poisťovne sp. zn. 400-4167/2006 z 12. júla 2006. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie   ako   riadny   opravný   prostriedok.   Keďže   z citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným právam a slobodám iba subsidiárne, teda pokiaľ ju neposkytujú všeobecné súdy, treba dospieť k záveru, že nie je daná právomoc ústavného súdu konať a rozhodnúť o tejto časti sťažnosti. Je v právomoci ústredia poisťovne rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa, pričom proti právoplatnému rozhodnutiu poisťovne bude môcť sťažovateľ podať žalobu na vecne a miestne príslušnom všeobecnom súde, v ktorej sa bude   môcť   domáhať   súdneho   preskúmania   právoplatného   rozhodnutia   orgánu   verejnej správy v konaní podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. To vylučuje právomoc ústavného súdu.

Pokiaľ   sa   dá   zo   sťažnosti   vyrozumieť,   že   sťažovateľ   namieta   zbytočné   prieťahy pri rozhodovaní o jeho finančných nárokoch, treba uviesť, že ani z tohto pohľadu nie je daná právomoc ústavného súdu o veci konať a rozhodnúť, a to vzhľadom na už spomínanú zásadu   subsidiarity.   Z piatej   časti   štvrtej   hlavy   Občianskeho   súdneho   poriadku   (§250t a nasl.) vyplýva, že fyzická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu   spôsobom   ustanoveným   príslušným   právnym   predpisom   tým,   že   je   v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Z citovaného   ustanovenia   sa   dá   dospieť   k záveru,   že   sťažovateľ   má   možnosť požiadať o ochranu vecne a miestne príslušný všeobecný súd. Tým je vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2006