znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 333/09-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., PhD., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. L., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Okresnej prokuratúry Bratislava I a Krajskej prokuratúry v Bratislave v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. B., PhD., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2009 faxom a následne 17. júla 2009 poštou doručená sťažnosť JUDr. M. B., PhD., B. (ďalej len sťažovateľ), zastúpeného advokátkou Mgr. M. L., B. Podaniami doručenými ústavnému súdu 21. augusta 2009 a 22. októbra 2009 sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil. Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“),   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   a   Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR.

Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že „... 2. septembra 2002 sťažovateľ podal na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava I... ako poškodený trestné oznámenie...   z   dôvodu,   že   z   priestorov   advokátskej   kancelárie...   došlo   k   odcudzeniu... hnuteľných   vecí...,   ktoré   boli   v   jeho   výlučnom   vlastníctve,   resp.   spoluvlastníctve.   Ako podozrivú z krádeže predmetných vecí sťažovateľ uviedol advokátku JUDr. M. B., s ktorou v tom čase vykonával advokáciu v spoločne prenajatých priestoroch... v B. Spolu s trestným oznámením si sťažovateľ uplatnil aj nárok na náhradu škody...“.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   podrobne   popisuje   priebeh   vyšetrovania,   postup vyšetrovateľov okresného riaditeľstva PZ a postup okresnej prokuratúry, pričom poukazuje na   prieťahy   vo   vyšetrovaní   a   nečinnosť   dozorujúcej   prokurátorky   okresnej   prokuratúry a činnosť krajskej prokuratúry.

Sťažovateľ   ďalej   v   sťažnosti   uvádza: „Dňa   19.   júna   2008   sa   uskutočnila konfrontácia medzi poškodeným a podozrivou JUDr. M. B. Ako vyplýva zo zápisnice o konfrontácii, konfrontácia nebola ukončená a malo sa v nej pokračovať 23. júna 2008 o 8:30 hod. Podľa vlastného vyjadrenia vyšetrovateľa, ktoré je zachytené aj na zvukovom zázname, ktorý si poškodený vyhotovil z priebehu konfrontácie, vyšetrovateľ uznal svoju chybu,   že   nedostatočne   odhadol   rozsah   času   potrebného   na   vykonanie   predmetnej konfrontácie, pričom poznamenaj že ešte nestihol položiť „zásadné otázky“ potrebné pre vyjasnenie skutkového a právneho stavu veci. Riadne ukončenie konfrontácie vyšetrovateľ považoval za podstatné a nevyhnutné pre dostatočné zistenie skutkového a právneho stavu veci...   Namiesto   predvolania   na   druhú   časť   konfrontácie   bolo   dňa   2. októbra   2008 poškodenému doručené uznesenie vyšetrovateľa z 5. augusta 2008, ktorým zastavil trestné stíhanie z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.»

Proti   uvedenému   uzneseniu   vyšetrovateľa   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   podala 6. októbra 2008 sťažnosť, v ktorej poukázala „... na zjavne nedostatočne zistený skutkový stav veci, vrátane nedokončenia začatej konfrontácie, a zjavne nesprávne právne posúdenie veci   vyšetrovateľom a   uviedli   konkrétne   nedostatky   v odôvodnení   uznesenia   o zastavení trestného   stíhania“. Právna   zástupkyňa   sťažovateľa „...   v   mene   poškodeného   podala sťažnosť na prieťahy v trestnom konaní a žiadosť o poskytnutie informácie, z akého dôvodu nebol realizovaný príkaz na odňatie... vecí JUDr... B. zo dňa 6. novembra 2002 vydaný vyšetrovateľom PZ... so súhlasom dozorujúcej prokurátorky...“.

Dňa   10.   novembra   2008   bolo   sťažovateľovi doručené «uznesenie   prokurátora... z 20. októbra   2008,   ktorým   prokurátor...   sťažnosť   zamietol.   Zamietnutie   sťažnosti prokurátor odôvodnil len všeobecným a veľmi stručným konštatovaním, že „vyšetrovateľ PZ spisový materiál v danej veci vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 10, odsek 12 Trestného poriadku, keď rozhodol podľa § 215 ods. 1 písmeno b/ Trestného poriadku.“. Prokurátor   sa   v   odôvodnení...   vôbec   nevysporiadal   s...   podstatnými   námietkami a argumentáciou uvedenou v sťažnosti a fakticky na ne vôbec nereagoval.».

Sťažovateľ   podal   krajskej   prokuratúre   podnet   na   preskúmanie   zákonnosti rozhodnutia   prokurátora   okresnej   prokuratúry   č.   k.   2   Pv   789/02-43   z 20.   októbra   2008 (ďalej len „uznesenie prokurátora“).

Sťažovateľovi   bola   15.   mája   2009   doručená   odpoveď   prokurátorky   krajskej prokuratúry z 12. mája 2009, ktorým sťažovateľovi oznámila, že jeho podnet z 2. decembra 2008 na preskúmanie zákonnosti uznesenia prokurátora považuje za nedôvodný.

Podľa sťažovateľa „Rovnako ako dozorujúci prokurátor, ani prokurátorka Krajskej prokuratúry   Bratislava   I   sa   vôbec   nevysporiadala   s   podstatnými   námietkami a argumentáciou uvedenou v podnete a fakticky na ne vôbec nereagovala.“.

Sťažovateľ   sa   20.   augusta   2009   obrátil   na   Generálnu   prokuratúru   Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) opakovaným podnetom v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).   Prokurátor   generálnej   prokuratúry   prípisom   č.   k.   IV/6   GPt   108/09-7 z 5. októbra   2009   sťažovateľovi   okrem   iného   oznámil: „Na   podklade   preskúmania príslušných   spisových   materiálov   považujem   uznesenie   vyšetrovateľa   ÚJaKP   OR   PZ Bratislava   I   č. ORP-1483/2-OVK-B1-2002   zo   dňa   5.   8.   2008   (právoplatné   v   spojení s uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 2 Pv 789/02 zo dňa 20. 10. 2008) za nezákonné a neopodstatnené.

Je tomu tak preto, že orgány činné v trestnom konaní nezistili a neobjasnili skutkový stav veci v takom rozsahu, ako im to ukladá ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Z   dôvodu   toho   nemohol   byť   náležité   objasnený   a   posúdený   ani   právny   stav v predmetnej veci.

Vzhľadom k tomu som podriadenému prokurátorovi pokynom v zmysle § 6 odsek 1 písmena a/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov uložil, aby u vyšetrovateľa ÚJaKP OR PZ Bratislava I zabezpečil vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku za trestný čin sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) a následné doplnenie vyšetrovania najmenej o procesné úkony uvedené v mojom pokyne. Až na podklade jednoznačne a nepochybne objasneného skutkového a právneho stavu v danej veci orgány činné v trestnom konaní zákonne a objektívne rozhodnú o ďalšom procesnom postupe v predmetnej veci, resp. meritórne rozhodnú.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho veci rozhodol týmto nálezom:

«Základné práva JUDr. M. B., PhD. na súdnu a inú právu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, a na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských správ a základných slobôd, v spojení s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Bratislave,   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   I   a   Krajskej   prokuratúry   v Bratislave   v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR porušené boli. Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave v trestnom konaní vedenom pod ČVŠ: ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   v   Bratislave,   Okresná   prokuratúra Bratislava 1 a Krajská prokuratúra v Bratislave sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť JUDr. M. B., PhD. finančné zadosťučinenie v sume 7.000 € (slovom: „sedemtisíc eur“) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   v   Bratislave,   Okresná   prokuratúra Bratislava la Krajská prokuratúra v Bratislave sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť JUDr. M. B., PhD. trovy právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. M. L., advokátky, do desiatich dní od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Podľa § 215 ods. 4 Trestného poriadku zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1 je oprávnený aj policajt, ak nebolo vznesené obvinenie.

Podľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

Podľa § 190 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva nad prípravným konaním dozor, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému dal tento prokurátor súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi.

Podľa   §   210   Trestného   poriadku   obvinený,   poškodený   a   zúčastnená   osoba   majú právo   kedykoľvek   v   priebehu   vyšetrovania   alebo   skráteného   vyšetrovania   žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta...

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

III.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namietal porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy, základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 postupom okresného riaditeľstva PZ, okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva PZ, okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom,   podstatou   a   zmyslom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom a komponentom   tohto   základného   práva   je   to,   že   jeho   ochrana   sa   uplatňuje   vo   veci účastníka,   v   jeho   záležitosti.   Súčasne   je   ústavný   súd   toho   názoru,   že   uplatnenie   tohto základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom právnej ochrany, ktorej prejednanie a rozhodnutie je zahrnuté do účelu procesného   poriadku,   ktorý   upravuje   postup   orgánu   verejnej   moci   pri   prejednaní   veci účastníka.

V súlade s judikatúrou   Európskeho súdu   pre ľudské   práva   uplatnenie nároku   na náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania je potrebné považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Akonáhle   poškodený   uplatní   svoj   nárok   na   náhradu   škody   v   trestnom   konaní,   je   to prekážkou, aby si náhradu škody paralelne uplatnil aj na občianskom súde. Preto konanie a rozhodovanie   o   nároku   na   náhradu   škody   v   rámci   trestného   konania   vo   vzťahu k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Skutočnosť, že v niektorých prípadoch sú trestné súdy príslušné rozhodovať podľa povahy veci, či poškodená osoba má, alebo nemá byť účastníkom konania, alebo že môžu osobu   uplatňujúcu   si   nárok   na   náhradu   škody   odkázať   na   občiansky   súd,   keď   nie   sú dostatočné dôkazy na stanovenie takéhoto nároku, nemôže mať vplyv na daný stav. Pokiaľ nebude vydané takéto rozhodnutie, poškodené osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konania sú rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“ (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005, § 40).

Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a teda súčasne základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poškodeným v rámci trestného konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré je možné za určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného (jeho záležitosti). Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému   nárok   na   náhradu   škody,   ktorá   mu   bola   trestným   činom   spôsobená,   je oprávnený   tiež   navrhnúť,   aby   súd   v   odsudzujúcom   rozsudku   uložil   obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Z doterajšej judikatúry všeobecných súdov, ako aj zo znenia §   46   ods.   3   Trestného   poriadku   je   jednou   zo   základných   podmienok   na   vyslovenie povinnosti   nahradiť   škodu,   aby   poškodený   svoj   nárok   uplatnil   voči   určitej   osobe   – obvinenému,   resp.   obžalovanému.   Z   uvedeného   vyplýva,   že   vo   veci   poškodeného   sa konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody voči určitej osobe, ktorej určitosť je vyjadrená najskôr vznesením obvinenia.

Vo vzťahu k postupu vyšetrovateľa a prokurátora namieta sťažovateľ predovšetkým celý rad skutočností zakladajúcich podľa jeho názoru zbytočné prieťahy. V tejto súvislosti poukazuje ústavný súd na už citovanú judikatúru, z ktorej treba vyvodiť, že sťažovateľ ako poškodený   v   trestnom   konaní   vedenom   vo   veci   bez   vznesenia   obvinenia   sa   nemôže domáhať vyslovenia porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

2.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny postupom okresného riaditeľstva PZ

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ namieta postup okresného riaditeľstva PZ pri vybavovaní jeho trestného oznámenia z 2. septembra 2002 a tiež odôvodnenie uznesenia okresného riaditeľstva PZ sp. zn. ORP-1483/2-OVK-B1-2002 z 5. augusta 2008, ktorým bolo trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené (ďalej len „uznesenie o zastavení trestného stíhania“).

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   môže   domôcť   ochrany svojho   základného práva   alebo slobody   využitím   jemu   dostupných   a   aj   účinných   právnych   prostriedkov   pred   iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že v   konaní o   sťažnosti   podľa   čl.   127 ods.   1 ústavy   prislúcha ústavnému súdu   právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok,   ktorý   má   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   k   dispozícii   vo   vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť   ten   stav,   v   ktorom   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   alebo   slobody (I. ÚS 36/96).

V   danom   prípade   bol   sťažovateľ   oprávnený   požiadať   o   preskúmanie   postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku, pričom o tejto žiadosti bol oprávnený rozhodnúť prokurátor.   Sťažovateľ   bol   tiež   oprávnený   podať   sťažnosť   proti   uzneseniu   o   zastavení trestného stíhania, o ktorej bol taktiež oprávnený rozhodnúť prokurátor.

Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal v oboch prípadoch k dispozícii účinné právne prostriedky   na   ochranu   svojich   základných   práv,   o   ktorých   bola   oprávnená   rozhodnúť okresná prokuratúra (a ktoré aj využil), čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa   v   časti   namietajúcej   porušenie   jeho   základných   práv   postupom   okresného riaditeľstva PZ v konaní vedenom pod ČVS: ORP- -1483/2-OVK-B1-2002-KR a uznesením o zastavení trestného stíhania z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

3.   K   namietanému   porušeniu   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny postupom okresnej prokuratúry

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ namieta spôsob (postup), akým preskúmala prokurátorka okresnej prokuratúry jeho žiadosť o preskúmanie postupu   vyšetrovateľa   z   30.   apríla   2004   a   20.   augusta   2008,   ako   aj   postup   okresnej prokuratúry, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia prokurátora, ktorým prokurátor okresnej prokuratúry zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania, a tiež odôvodnenie uznesenia prokurátora.

Aj   v   danom   prípade   bol   sťažovateľ   oprávnený   požiadať   o   preskúmanie   postupu a uznesenia prokurátora podnetom podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, pričom o tomto podnete   bola   oprávnená   rozhodnúť   krajská   prokuratúra.   Ako   vyplýva   zo   sťažnosti sťažovateľ túto možnosť danú mu zákonom využil. Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich základných práv, o ktorom bola oprávnená rozhodnúť krajská prokuratúra, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv postupom a uznesením prokurátora z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

4.   K   namietanému   porušeniu   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny postupom krajskej   prokuratúry   pri   vybavení   podnetu   na   preskúmanie   zákonnosti   uznesenia prokurátora

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ namieta postup (spôsob),   akým   preskúmala   krajská   prokuratúra   jeho   podnet   na   preskúmanie   uznesenia prokurátora.

Aj námietky sťažovateľa proti postupu krajskej prokuratúry ústavný súd posudzoval z hľadiska subsidiarity svojej právomoci rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Z § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre vyplýva, že podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa svojej doterajšej stabilizovanej   judikatúry   považuje   opakovaný   podnet   za   účinný   prostriedok   ochrany základných práv (mutatis mutandis IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05, II. ÚS 171/06). V danom prípade bol teda sťažovateľ oprávnený opakovaným podnetom domáhať sa preskúmania postupu   krajskej   prokuratúry   pri   preskúmavaní   jeho   podnetu   z   2.   decembra   2008   na generálnej prokuratúre. Z toho vyplýva, že sťažovateľ má vo vzťahu k svojim námietkam proti postupu okresnej prokuratúry aj krajskej prokuratúry pri preskúmavaní svojho podnetu k dispozícii účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, o ktorom je oprávnená rozhodnúť generálna prokuratúra, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.   Z   doplnenia   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   22.   októbra   2009   vyplýva,   že sťažovateľ túto možnosť využil a opakovaný podnet generálnej prokuratúre podal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa aj v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kpt 495/07 (v petite sťažnosti zmenenom podaním z 22. októbra 2009; spisová značka neuvedená, pozn.) pri vybavení jeho podnetu na preskúmanie zákonnosti uznesenia prokurátora z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2009