znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 332/09-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. V., L., zastúpeného advokátom Mgr. M. G., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi   podľa čl. 48 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Špecializovaného   trestného   súdu   v   Pezinku   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 Tš 7/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. V. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra 2009 doručená sťažnosť JUDr. M. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Špecializovaného   trestného   súdu   v   Pezinku   (ďalej   len „špecializovaný trestný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tš 7/2006.

2. Sťažovateľ   uviedol,   že   v   predmetnej   veci   konal   sudca,   ktorý   nebol na novovzniknutý   súdny   orgán   pridelený   Súdnou   radou   Slovenskej   republiky (ďalej len „súdna rada“), ale zákonom č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 291/2009   Z.   z.“),   a   tiež   nebol   určený   podľa   rozvrhu   práce,   ktorý   by   bol   v   súlade so zákonom.

3. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:„Postupom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v konaní vedenom pod sp. zn. PK 1 Tš 7/2006 bol porušený čl. 48 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, že podľa § 56 ods. 3 písm. c) zákona NR SR č. 38/1993 Z. z. zakázal pokračovať v porušovaní základného práva alebo slobody.“

Sťažovateľ zároveň žiadal vydať dočasné opatrenie, ktorým „Ústavný súd SR ukladá Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku povinnosť, aby sa zdržal vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 1 Tš 7/2006, a to až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o sťažnosti sťažovateľa, ktorou namieta porušenie čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   pri   konaní   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

5. Jedným zo základných znakov ústavnej sťažnosti ako ochrany ústavou zaručených základných práv a slobôd je jej subsidiarita. Ústavnú sťažnosť možno podať len vtedy, keď boli   pred   jej   podaním   vyčerpané   všetky   prostriedky,   ktoré   zákon   na   ochranu   práva poskytuje. Takým prostriedkom sa podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozumie riadny   opravný prostriedok,   mimoriadny opravný   prostriedok,   vyjmúc návrh   na obnovu konania,   a   iný   opravný   prostriedok,   s   uplatnením   ktorého   je   spojené   začatie   súdneho, správneho   alebo   iného   právneho   konania;   v   opačnom   prípade   je   ústavná   sťažnosť neprípustná.

6. Podľa zistení ústavného súdu sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tš 7/2006 (predtým vedenom pod sp. zn. PK 1 Tš 7/2006). Podstatou jeho námietok boli tvrdenia, že v jeho trestnej veci rozhoduje senát špecializovaného trestného súdu, ktorého členovia neboli do svojich funkcií kreovaní ústavne konformným spôsobom. Tieto tvrdenia odvodil od toho, že nálezom ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“) 17. júla 2009, bol vyslovený nesúlad podstatnej časti zákona č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon   č.   458/2003   Z. z.“) s príslušnými   článkami   ústavy   a   medzinárodnej   zmluvy,   ktorou   je   Slovenská   republika viazaná, v dôsledku čoho prestal existovať špeciálny súd, ktorý jeho trestnú vec prejednával, pričom   na   jeho   rozhodovaciu   činnosť   kontinuálne   nadviazal   senát   špecializovaného trestného súdu na základe zákona č. 291/2009 Z. z. Sťažovateľ teda namietal, že vo veci konajúci senát špecializovaného trestného súdu, teda jeho členovia, neboli pridelení na tento súd súdnou radou tak, ako by si to vyžadoval čl. 141a ods. 4 písm. a) a b) ústavy a § 11 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ale   že   svoju   právomoc   začali   uplatňovať len na základe   zákona   č.   291/2009   Z.   z.   Na   túto   skutočnosť   sťažovateľ   upozornil aj špecializovaný trestný súd na hlavnom pojednávaní 17. augusta 2009, ale podľa jeho vyjadrenia   sa   touto   jeho   námietkou   nikto   nezaoberal.   Tým   podľa   jeho   názoru   došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré môže odstrániť už len ústavný súd.

7. Ústavný súd je však na rozdiel od sťažovateľa toho názoru, že uvedená námietka je jednak   odvolacím   dôvodom   [porov.   §   316   ods.   3   písm.   a)   Trestného   poriadku], ale aj dovolacím   dôvodom   [§   371   ods.   1   písm.   a)   a   b)   Trestného   poriadku].   Pokiaľ sa za tejto situácie sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti nedomáhal svojho práva (ani sa   zatiaľ   nemohol)   na   odvolacom   a   dovolacom   súde,   nevyčerpal   všetky   procesné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje, a jeho ústavná sťažnosť je teda neprípustná podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

8. Z   uvedeného   dôvodu   bola   ústavná   sťažnosť   bez   ústneho   pojednávania a bez prítomnosti účastníkov odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2009