znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 331/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť P. L. a M. L., obaja bytom K., zastúpených advokátkou JUDr. S. K., L., ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Košice   I   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 17 C 201/2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. L. a M. L. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 28. mája 2008 doručená sťažnosť P. L. (ďalej len „sťažovateľ“) a M. L. (ďalej len „sťažovateľka“, spolu ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednanie veci   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 201/2004.

2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 201/2004 v právnej veci vyslovenia neplatnosti právneho úkonu (relatívne neplatného), t. j. vyslovenia neplatnosti notárskej zápisnice č. N 449/2002 Nz 449/2002 z 30. septembra 2002 v celom rozsahu, bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uviedli, že ich návrh v tomto konaní pred všeobecným súdom z 30. mája 2004 je preukázateľne dôvodný, pretože exekučný titul pre exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 1418/04, t. j. notárska zápisnica N 449/2002 Nz 449/2002, ktorú vydala notárka JUDr. M. D. 30. septembra 2002, je právne nepostačujúca, a preto aj nevykonateľná. Dôvody tohto právneho názoru sú podrobne rozpísané v žalobnom návrhu, ktorý je súčasne doložený relevantnými dokladmi. Z listu č. Spr 245/05 z 23. februára 2005, ktorý podpísal predseda okresného súdu je zrejmé, že konajúci sudca 9. septembra 2004 predložil predmetný spis predsedovi okresného súdu, pretože sa cíti vo veci zaujatý, keďže označená odporkyňa v 1. rade bola jeho bývalou kolegyňou. Spis bol následne predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie, ktorí sudcovia sú z rozhodovania vylúčení a ktorí nie. Nakoniec bola vec predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý vec   vrátil   26.   novembra   2004   ako   predčasne   predloženú   Krajskému   súdu   v   Košiciach, ktorého senát uznesením z 8. decembra 2004 vrátil vec konajúcemu prvostupňovému súdu. Následne   zdĺhavým   doručovaním   označeného   uznesenia   bola   vec   pridelená   27.   januára 2005 do senátu 11 C. Predseda súdu v označenom liste tiež uviedol, že 31. januára 2005 bol spis   predložený   vyššej   súdnej   úradníčke   a   tajomníkovi   senátu   na   vykonanie   prvotných úkonov,   vyhotovenia   uznesenia   o   oslobodení   od   platenia   súdneho   poplatku.   Sudca konajúceho   súdu   nariadil   prvé   pojednávanie   na   28.   jún   2005   o   13.00   h,   na   ktoré   sa odporcovia v 1., 2. a 3. rade a ich právni zástupcovia nedostavili a bez ospravedlnenia boli odporcovia v 2. a 3. rade. Následne sudca odročil pojednávanie na 12. september 2005 o 14.00 h, ktoré bolo aj vykonané, a termín ďalšieho pojednávania vo veci stanovil na 31. október 2005, ktoré bolo vykonané, ale pojednávanie stanovené na 5. december 2005 sa listom súdu z 21. novembra 2005 odročilo na neurčito z dôvodu neprítomnosti konajúceho sudcu. Listom zo 14. februára 2006 stanovil sudca pojednávanie vo veci na 14. február 2006 o 13.15 h, ktoré bolo vykonané, pričom následne sa stanovil ďalší termín pojednávania na 17.   marec   2006,   ktoré   však   bolo   preložené   na   4.   apríl   2006   o   13.00   h.   z   dôvodu odôvodnenej požiadavky právnej zástupkyne navrhovateľov. Až na pojednávanie 4. apríla 2006 sa dostavila odporkyňa v 1. rade a následne bola vo veci vypočutá. Do 29. júna 2007 okresný   súd   vo   veci   nekonal,   pretože   sa   zabezpečovalo   vyjadrenie   Notárskej   komory Slovenskej republiky k predmetnej notárskej zápisnici a tiež k jej doložke v zmysle návrhu uvedeného na pojednávaní zo 4. apríla 2006. Ide o dlhšie obdobie, v ktorom súd nepresnými požiadavkami kontaktoval Notársku komoru Slovenskej republiky, a zo spisu je zrejmé, že až sťažnosť navrhovateľov v 1. a 2. rade (sťažovateľov) z 28. marca 2007 týkajúca sa sporu, bola   Notárskou   komorou   Slovenskej   republiky   vyhodnotená   ako   opodstatnená. Pojednávanie stanovené na 29. jún 2007 okresný súd odročil listom zo 6. júna 2007 na 24. august 2007, ktoré bolo vykonané už s novo určenou sudkyňou toho istého súdu a následne bolo odročené na 12. október 2007 o 13.00 h, kde právna zástupkyňa žalovaných v l., 2. a 3. rade navrhla okresnému súdu vykonať dôkazy, ktoré podľa názoru žalobcov nesúviseli s predmetom sporu. Okresný súd však návrh na dokazovanie prijal a dôkazy vykonal. Listom z 2. apríla 2008 súd nariadil pojednávanie na 6. máj 2008 o 10.30 h, na ktoré sa dostavila len   právna   zástupkyňa odporcov   v   l.,   2.   a   3.   rade   a priamo   na   pojednávaní predložila písomné stanovisko, ku ktorému si strana žalobcov vyžiadala termín na jeho preskúmanie a následné vyjadrenie.

3. Sťažovatelia tvrdia, že v označenom konaní sa preukázateľným navrhovaním a následným   vykonávaním   nedôvodných   a   s   vecou   nesúvisiacich   dôkazov   zo   strany okresného súdu   na návrh   výlučne žalovaných   v 1.,   2.   a 3.   rade   a celkovým   postupom okresného súdu počas štyroch rokov od začiatku konania porušuje ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) a tiež sa porušuje ich právo na prejednanie veci v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1 dohovoru), čo má za následok ich právnu neistotu (II. ÚS 61/98) a ich pochybnosti v spravodlivé súdne rozhodnutie v danej veci.   Ďalej   uviedli,   že   označený   zmätočný   právny   titul   -   t.   j.   notárska   zápisnica   a   jej doložka, ktorá je predmetom tohto konania, spôsobili, že je vedené proti sťažovateľom exekučné konanie u súdneho exekútora JUDr. P. M. pod č. EX 1418/04 (29 Er 824/2004), kde okresný súd povolil svojím uznesením sp. zn. 29 Er 824/04 zo 17. mája 2006 odklad exekúcie do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. 17 C 201/2004. Aj napriek tejto skutočnosti platiteľ mzdy u sťažovateľky i naďalej vykonáva zrážky z jej mzdy a drží ich v depozite do oznámenia zrušenia odkladu exekúcie. Takáto situácia je traumatizujúca a finančne veľmi zložitá pre sťažovateľov, pretože sťažovateľ je zdravotne ťažko postihnutý, od 20. januára 2004 bol PNS a následne bol uznaný za invalidného občana, pričom jeho zdravotný   stav   si   vyžaduje   priame   mesačné   výdavky   na   nevyhnutne   potrebné   lieky   a lekárske vyšetrenia v celkovej sume približne 1 500 Sk. Povinnosťou súdu v občianskom súdnom konaní je poskytnúť jeho účastníkom súdnu ochranu v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone, spôsobom rešpektujúcim ich základné procesné práva zakotvené v čl. 46 až 48 ústavy. V uvedených ustanoveniach sú garantované základné procesné práva účastníka   občianskeho   súdneho   konania   zahrňujúce   aj   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov. Ustanovenie § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,OSP“) ukladá účastníkom procesnú povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania poskytnutím potrebnej súčinnosti. V opísanom konkrétnom prípade je zrejmé, že práve zo strany žalovaných v 1., 2. a 3. rade je toto zákonné ustanovenie v priebehu štyroch rokov nerešpektované a okresný súd vo vzťahu k takejto nečinnosti nekoná. Súd sa v tomto konkrétnom   prípade   dopúšťa   porušenia   §   100   ods.   l   prvej   vety   OSP,   ktoré   mu   ukladá povinnosť postupovať len čo sa konanie začalo i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie   prejednaná   a   rozhodnutá.   Povinnosťou   súdu   vyplývajúcou   zo   základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte   medzinárodných   záväzkov   Slovenskej   republiky   je   garantovať   právo   na prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   vyplývajúcej   z čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   tiež   je povinnosťou   súdu   zabezpečiť   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa súdneho rozhodnutia v   primeranej   lehote   (napr.   III.   ÚS   111/04,   III.   ÚS   11/05,   III.   US 81/05). Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza až právoplatným súdnym rozhodnutím v označenej právnej veci. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby súd vykonal vo veci rôzne úkony, prípadne aby vec len prerokoval (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 29/03). Sťažovatelia zároveň uplatnili a odôvodnili svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk.

4. V petite svojej sťažnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal vo veci v súlade   s   čl.   127   ods.   2   ústavy   rozhodnutie,   ktorým   vyhovie   v   celom   rozsahu   podanej sťažnosti a vysloví, že postupom   okresného súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 201/2004 bolo porušené základné ústavné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež bolo porušené ich právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň žiadali, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 201/2004 konať bez zbytočných prieťahov a priznal im finančné zadosťučinenie v celkovej sume 100 000 Sk a trovy konania a právneho zastúpenia.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 50 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť musí obsahovať aj navrhované dôkazy.

7.   Ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľov   na   neverejnom zasadnutí senátu a zistil, že sú tu dôvody, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

8.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote ústavný súd skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne prostriedky na ochranu týchto práv.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   podali   návrh   na   určenie   neplatnosti právneho úkonu pred všeobecným súdom 30. mája 2004 (doručený okresnému súdu 1. júna 2004). Ku dňu podania sťažnosti o návrhu nebolo rozhodnuté. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v zmysle ktorej skúma, či boli využité právne prostriedky, ktoré sťažovateľom na ochranu týchto práv do 1. apríla 2005 poskytoval zákon č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností   a   o   voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 80/1992 Zb.“) v ustanoveniach § 17 ods. 1, § 20 až § 23, alebo právne prostriedky, ktoré na ochranu týchto práv od 1. apríla 2005 poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) v ustanoveniach § 62 až § 68 (napr. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05).   Sťažnosť   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   sa   podľa   uvedených ustanovení   môže   týkať   aj   prieťahov   v konaní   (podľa   zákona   č.   80/1992   Zb.),   resp. porušovania práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (podľa zákona č. 757/2004 Z. z.).

9.   Z   obsahu   sťažnosti   nevyplýva,   že   by   sťažovatelia   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu postupovali vo vzťahu ku konajúcemu súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17C   201/04   tak,   ako   im   to   umožňovali   tieto   zákonné   ustanovenia.   Z obsahu   sťažnosti vyplýva,   že   predseda   konajúceho   súdu   mal   v istom   čase   vedomosť   o   priebehu   tohto konania, pričom sťažovateľov informoval listom sp. zn. Spr 245/05 z 23. februára 2005 o postupe   po   vyslovení   zaujatosti   sudcom,   ktorému   bola   vec   pridelená,   až po   vykonanie prvých   procesných   úkonov   vyššou   súdnou   úradníčkou   a tajomníkom   senátu.   Z obsahu sťažnosti   nevyplýva,   že   by   po   tomto   dátume   (po   23.   februári   2005)   sťažovatelia   ako navrhovatelia využili právny prostriedok na ochranu svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov (v   primeranej   lehote),   a to sťažnosť   adresovanú   predsedovi   súdu. Z obsahu   sťažnosti   naopak   vyplýva,   že   sťažovatelia   vidia   prieťahy   v konaní   v tom,   že ,,doba konania bola ovplyvnená jednak obštrukciami zo strany žalovaných v 1., 2. a 3. rade a   to   hlavne   navrhovaním   nedôvodných   dôkazov,   čo   súd   bez   akýchkoľvek   pripomienok akceptoval“. Obštrukcie   v   podaní   žalovaných   vidia   sťažovatelia   v tom,   že   títo   sa nedostavovali na pojednávania (prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na 28. jún 2005), resp. navrhovali dôkazy, ktoré podľa sťažovateľov nesúvisia s vecou (návrh na vykonanie dôkazov prednesený právnou zástupkyňou žalovaných na pojednávaní 12. októbra 2007).

10. Sťažovatelia teda vidia zbytočné prieťahy v konaní predovšetkým v období, keď konajúci   súd   opakovane určoval   termíny pojednávaní,   následne pojednávania odročoval a vykonával   dokazovanie   za   účelom   zistenia   skutkového   stavu.   Ak   sa   sťažovatelia domnievali, že v tomto období (od 28. júna 2005 do podania sťažnosti) boli porušované ich práva,   mohli   (a   mali)   ešte   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   využiť   iný   právny prostriedok ochrany ich práv, a to sťažnosť predsedovi súdu. Túto totiž podľa opakovane vyslovovaného právneho názoru ústavného súdu možno považovať za účinný prostriedok ochrany   tých   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 93/04). Účelom tejto sťažnosti je totiž okrem iného aj odstránenie zistených nedostatkov (v prípade ak boli zistené), pričom predseda okresného súdu má zákonnú možnosť prijať a zabezpečiť vykonanie adekvátnych opatrení na ich odstránenie.

11. Nevyčerpanie tejto zákonnej možnosti sťažovateľmi v rozhodnom období, ktoré podľa   vlastných   tvrdení   v sťažnosti   považovali   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   má   za následok   jej   odmietnutie   pre   neprípustnosť.   Odmietnutie   tejto   sťažnosti   neznamená,   že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru v prebiehajúcom konaní, avšak iba za predpokladu splnenia všetkých zákonných predpokladov a náležitostí návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom   vrátane   preukázania,   že   sťažovatelia využili iné právne prostriedky na ochranu ich práv.

12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2008