znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 331/06-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2007 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval   prijatú   sťažnosť   PaedDr.   I.   B.,   K.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   I.   R.,   K., vo veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom pod sp. zn. 15 C 679/02 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Ro 889/01) a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15 C   679/02   (pôvodne vedenom pod sp. zn. Ro 889/01) p o r u š i l   základné právo PaedDr. I. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   679/02 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. PaedDr. I. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. PaedDr. I. B. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10 332 Sk (slovom   desaťtisíc   tristotridsaťdva   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Košice   I p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   advokátky   JUDr.   I.   R.   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 3. novembra 2006 č. k. I. ÚS 331/06-13 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť PaedDr. I. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou   namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Košice I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom pod sp. zn. 15 C 679/02 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Ro 889/01).

Zo sťažnosti vyplýva, že Ú. K. (ďalej len „navrhovateľ“) podalo návrh na vydanie platobného rozkazu proti sťažovateľke o zaplatenie nedoplatku za nájom a služby vo výške 8 151 Sk s prísl. Okresný súd 2. augusta 2001 vydal platobný rozkaz sp. zn. Ro 889/01, proti ktorému 27. decembra 2001 podala sťažovateľka odpor (vec sa vedie na okresnom súde   pod   sp.   zn.   15   C   679/02).   Dňa   25.   júna   2006   podala   sťažovateľka   predsedovi okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   ktorú   predseda   okresného   súdu   listom z 2. augusta   2006   adresovaným   sťažovateľke   uznal   za   čiastočne   dôvodnú.   Vec   do   dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nie je právoplatne skončená.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal tento nález: „Právo   sťažovateľky   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku   6   ods.   1   prvej   vety   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd v znení protokolov   č.   3,   5   a 8   bolo   postupom   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde Košice I pôvodne pod sp. zn. Ro 889/01, v súčasnosti pod sp. zn. 15 C 679/02, porušené. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice I pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľky.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje,   aby   Okresný   súd   Košice   I konal vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15 C 679/02 bez prieťahov. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 70.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   predseda   JUDr.   A.   M.   listom   sp.   zn.   Spr   2380/06 zo 4. decembra   2006   a   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 21. decembra 2006.

Okresný súd vo svojom vyjadrení popísal prehľad procesných úkonov v predmetnom konaní a uviedol nasledovné: „(...) Na základe(...) postupu súdu som zistil, že v období od 12. 8. 2002 do 16. 9. 2004 súd vo veci nevykonal žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci.

Od   5.   11.   2004   sa   vo   veci   meritórne   nekonalo   z dôvodov   na   strane   žalovanej (sťažovateľky)   za   čo   nenesie   zodpovednosť   súd.   Túto   skutočnosť   žiadam   zohľadniť pri rozhodovaní o sťažnosti.

Na ústnom pojednávaní netrvám.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky k uvedenému vyjadreniu okresného súdu   podala stanovisko vo svojom liste z 21. decembra 2006, v ktorom uviedla:

«(...)   K   chronológii   úkonov   v predmetnom   konaní   nemá   sťažovateľka   žiadne podstatné výhrady. Sťažovateľka si dovoľuje zdôrazniť, že podľa jej názoru, Okresný súd Košice I nielenže bol absolútne nečinný v období od 12. 8. 2002 do 25. 1. 2005, teda dva roky   a päť   mesiacov   (...),   ale   ani   v konaní   ktoré,   predchádzalo   tomuto   obdobiu, nepostupoval plynulo. (...)

Je pravdou, že v čase od pojednávania nariadeného na deň 25. 1. 2005 sťažovateľka požiadala viackrát o odročenie pojednávania. Je však pravdou aj to, že naposledy bolo pojednávanie odročené dňa 6. 9. 2006 „za účelom nariadenia znaleckého dokazovania“. Podľa   vedomostí   sťažovateľky,   toto   znalecké   dokazovanie   nebolo   doposiaľ nariadené.

Sťažovateľka je toho názoru, že svojím konaním neprispela zásadne k dĺžke konania, ktorá v súčasnosti je už takmer 7 rokov. (...)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje sťažovateľka, aby ústavný súd jej sťažnosti   vyhovel a priznal   jej   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške   70.000,-   Sk a náhradu trov konania vo výške 10.332,- Sk.

Sťažovateľka netrvá na ústnom pojednávaní v jej veci a súhlasí s tým, aby ústavný súd od ústneho pojednávania upustil.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy, resp. práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 dohovoru.   Jej   prerokovanie   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,   ani   za   nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či označeným postupom súdu bolo   alebo   nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 140/06).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 15 C 679/02:

- 30.   január 2001 – navrhovateľ podal   proti   sťažovateľke návrh   na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 8 151 Sk s prísl.,

- 2. august 2001 – okresný súd vydal platobný rozkaz, v ktorom uložil sťažovateľke zaplatiť 8 151 Sk s prísl.,

- 27. december 2001 – sťažovateľka podala odpor proti platobnému rozkazu z 2. augusta 2001,

- 12.   august   2002   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za podaný odpor,

- 9. september 2002 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za podaný odpor,

- 17. september 2004 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 5. november 2004,

- 2. november 2004 – okresný súd zmenil termín pojednávania na 25. január 2005,

- 19. január 2005 – právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie termínu pojednávania,

- 20. január 2005 – okresný súd oznámil navrhovateľovi termín pojednávania nariadený na 12. apríl 2005,

- 2. február 2005 – navrhovateľ doplnil a upresnil žalobný návrh,

- 11. apríl 2005 - právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o odročenie pojednávania,

- 12. apríl 2005 – pojednávanie bolo odročené na 1. jún 2005,

- 1. jún 2005 – pojednávanie z dôvodu ospravedlnenej neúčasti sťažovateľky bolo odročené na neurčito,

- 6. júl 2005 – okresný súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 271 Sk z dôvodu zaplatenia tejto sumy,

- 22. január 2006 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 28. marec 2006,

- 22. marec 2006 – navrhovateľ predložil okresnému súdu návrh na čiastočné späťvzatie návrhu,

- 28. marec 2006 – pojednávanie bolo po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania odročené   na   neurčito   s tým,   že   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   zašle   okresnému   súdu stanovisko k započítaniu istiny žalobcom; z účasti na tomto pojednávaní sa sťažovateľka ospravedlnila,

- 26.   apríl   2006   –   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľky   o zaslanie požadovaného stanoviska,

- 4.   máj   2006   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   požiadala   o predĺženie   termínu na vypracovanie požadovaného stanoviska,

- 20.   jún   2006   –   okresný   súd   opätovne   žiadal   právnu   zástupkyňu   sťažovateľky na predloženie stanoviska,

- 22. jún 2006 – právna zástupkyňa sťažovateľky zaslala okresnému súdu písomný nesúhlas so vzájomným zápočtom,

- 25. jún 2006 – sťažovateľka predložila predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v označenom konaní,

- 3. júl 2006 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 6. september 2006,

- 1. august 2006 – právna zástupkyňa sťažovateľky predložila okresnému súdu odôvodnenie stanoviska k nesúhlasu so vzájomným zápočtom,

- 6. september 2006 – pojednávanie pre neprítomnosť právneho zástupcu sťažovateľky bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého posudku,

- 11. september 2006 – okresný súd ustanovil znalca z odboru energetiky, odvetvia ústredné vykurovanie a vykurovacie zariadenia, Doc. Ing. J. K., K.,

- 19. október 2006 – okresný súd zaslal spis znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku,

- 23. november 2006 – znalec vrátil spis okresnému súdu na jeho žiadosť z dôvodu potreby vypracovania vyjadrenia k prijatiu sťažnosti ústavným súdom,

- 8. december 2006 – okresný súd opätovne zaslal spis znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli   (I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 679/02 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Ro 889/01) o návrhu   navrhovateľa   o zaplatenie   8 151   Sk   s prísl.   došlo   k namietanému   porušeniu základného   práva   sťažovateľky   (v   postavení   žalovanej   strany)   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka namietaného konania nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke konania má sťažovateľka určitý podiel, svojím konaním prispela k doterajšej dĺžke konania.

Sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu po viac ako ôsmich mesiacoch. Jej právna zástupkyňa sa nezúčastnila pojednávania nariadeného na 6.   september   2006,   pojednávanie   nariadené   na   19.   január   2005   žiadala   odročiť na neskorší   termín   z dôvodu   kolízie   termínov   a   stanovisko   k vzájomnému   započítaniu pohľadávok   účastníkov   konania   predložila   po   takmer   piatich   mesiacoch.   Na   uvedené skutočnosti   nemohol   ústavný   súd   neprihliadnuť   pri   úvahe   o priznaní   primeraného finančného zadosťučinenia.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   dôvodov   nečinný   v   období od 9. septembra 2002 do 17. septembra 2004 (viac ako 24 mesiacov) a od 6. júla 2005 do 22. januára 2006 (t. j. viac ako 6 mesiacov). Okresný súd teda počas najmenej tridsiatich mesiacov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva   zaručeného   v citovaných   článkoch   ústavy   a dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02). K prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania   účastníkov,   ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke   ústavný   súd   v bode   2   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal   okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 70 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   nie je pre sťažovateľku   dostatočné. Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj na jej podiel na celkovej dĺžke konania považuje za primerané v sume 40 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila a vyúčtovala trovy za právne zastúpenie v celkovej sume 10 332 Sk, a to za tri právne úkony s 19 % DPH.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovení z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon vykonaný v roku 2006 je 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu je 164 Sk. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2006 (prevzatie a príprava zastupovania, podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu   a zaslanie   stanoviska   k vyjadreniu   okresného   súdu z 21. decembra 2006) v sume 10 332 Sk vrátane 19 % DPH.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2007