znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 330/2010-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra 2010   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   Mgr.   Bc.   D.   K.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 47 ods. 2, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 13 a čl. 17, čl. 13, čl. 14 ačl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 212/2010-37 z 20. mája 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. Mgr. Bc. D. K. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta 2010 osobne doručená sťažnosť Mgr. Mgr. Bc. D. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 47 ods. 2, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 13 a čl. 17, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením ústavného súdu č. k. IV ÚS 212/2010-37 z 20. mája 2010 (ďalej len „uznesenie z 20. mája 2010“).

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že ústavný súd   sa   dopustil   porušenia   jeho práva podľa čl. 6 v spojení s čl. 13 dohovoru, keď v konaní o jeho sťažnosti z 15. februára 2010 mu   odoprel   prístup   k   spravodlivosti   tým,   že   mu   senát   ústavného   súdu   neumožnil samoobhajobu jeho základných práv a slobôd a nevykonal povinnosť ustanovenú § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), t. j. neprerušil konanie o predmetnej sťažnosti a nepodal návrh na   začatie   konania   o   súlade   §   20   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) s ústavou, ale vydal uznesenie z 20. mája 2010, ktorým bola označená sťažnosť odmietnutá   pre   nesplnenie   povinnosti   doručiť   splnomocnenie   advokáta   na   zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, t. j. zákonnej povinnosti v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorá je podľa názoru sťažovateľa v rozpore s ústavou a dohovorom.

V ďalšej časti sťažnosti sa sťažovateľ domáhal priamej aplikácie ústavy, konkrétne čl. 47 ods. 2 ústavy, čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 47 ods. 2 a čl. 2 ods. 3 ústavy, čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 47 ods. 3 v spojitosti s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 1 ods. 1 ústavy, a v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy aj prednostnej aplikácie čl. 6 ods. 1 v spojitosti s čl. 10 ods. 1 a 2, s čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru.

Porušenie svojich práv videl sťažovateľ v postupe ústavného súdu, ktorý podľa jeho názoru   spočíval   v   protizákonnom   a   protiústavnom   prevzatí   a   pridelení   veci   pri   jeho osobnom   podaní   sťažnosti,   vo   výzve   na   doplnenie   podania   o   splnomocnenie   advokáta a v uznesení ústavného súdu z 20. mája 2010, ktorým bola označená sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí – nedoručenie splnomocnenia advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

V odôvodnení návrhu sťažovateľ uviedol chronologický prehľad postupu ústavného súdu v označenom konaní. Pri osobnom doručení uvedenej sťažnosti bolo sťažovateľovi v dôsledku aplikácie podzákonných interných predpisov – stanoviska pléna ústavného súdu k zavedeniu elektronickej podateľne, ako aj rozvrhu práce ústavného súdu – odmietnuté vydanie potvrdenia o prevzatí a pridelení veci zákonnému sudcovi, t. j. zákonnému sudcovi spravodajcovi   a   zákonnému   senátu   ústavného   súdu   náhodným   výberom   pomocou technických a programových prostriedkov tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy v spojitosti s čl. 48 ods. 1 ústavy a s § 29 zákona   o   ústavnom   súde.   Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   požiadal   o   vyhotovenie zápisnice   o   tomto   úkone ústavného   súdu,   na   základe   čoho   bol   spísaný   úradný   záznam z 18. februára   2010.   Uvedený   postup   ústavného   súdu   bol   podľa   sťažovateľa   v   rozpore s čl. 46   ods.   1,   čl.   48   ods.   1 a   2   ústavy,   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a § 29 ods.   1   zákona o ústavnom súde v spojení s § 44 a § 79 ods. 1 OSP.

V ďalších   častiach   sťažnosti   sťažovateľ   právne analyzoval porušenie označených ustanovení   ústavy   a   dohovoru,   ku   ktorým   došlo   vydaním   uznesenia   ústavného   súdu z 20. mája 2010 vo veci predmetnej sťažnosti.

Súčasne sťažovateľ poukázal na rozpor § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde s čl. 47 ods. 2, čl. 13 ods. 1 a 4, čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 1 ústavy a čl. 10 ods. 1 v spojení s čl. 6 ods. 1, čl. 14, čl. 13 a čl. 17 dohovoru. Podľa sťažovateľa je v tejto súvislosti neprípustné, aby bola v konaní pred akýmkoľvek súdom Slovenskej republiky stanovená povinnosť povinného zastúpenia   advokátom   a   z   uvedeného   dôvodu   odmietnutý   jeho   prístup   k   spravodlivosti a právo na súdnu ochranu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a navrhované dôkazy sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že

- uznesením ústavného súdu z 20. mája 2010 boli porušené jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 47 ods. 2, čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2, čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 12. ods. 2, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 4 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6, čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 13 a čl. 17, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru,

- uznesenie ústavného súdu z 20. mája 2010 zruší,

- vec vráti na ďalšie konanie ústavnému súdu a uloží, aby zákonný senát ústavného súdu konal znova vo veci sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 18. februára 2010,

- uloží zákonnému senátu ústavného súdu, ktorý bude znova predbežne prerokovávať uvedenú sťažnosť podanú 18. februára 2010, povinnosť umožniť mu na základe § 14 ods. 1 zákona o ústavnom súde a čl. 7 ods. 5 ústavy samoobhajobu základných práv a slobôd v konaní pred ústavným súdom   vo veci   predmetnej   sťažnosti   zaručenú   v čl.   46   ods.   1 v spojení s čl. 47 ods. 2 ústavy, čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj v čl. 6 dohovoru v spojení s čl. 10 dohovoru, a povinnosť nariadiť ústne pojednávanie vo veci predmetnej sťažnosti,

- prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 €.

V   ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľ   uviedol   dôvody   na   priznanie   navrhovaného primeraného finančného zadosťučinenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa č. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti   sťažovateľa   a   zisťuje,   či   spĺňa   zákonom   predpísané   náležitosti   a   či   nie   sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých   nemá ústavný súd právomoc,   návrhy, ktoré   nemajú náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   sa   domáhal preskúmania uznesenia ústavného súdu   z 20.   mája 2010. Z uvedeného   je   zjavné,   že   predmetom   jeho   sťažnosti   bolo   skoršie   vlastné   rozhodnutie ústavného súdu. Na základe toho ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť nie je prípustná podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde, a preto o nej rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010