znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 330/09-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júna 2010 v senáte zloženom   z   predsedu   Milana   Ľalíka   a   sudcov   Marianny   Mochnáčovej   a   Petra   Brňáka prerokoval   prijatú   sťažnosť E.   P.,   M.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J. Ch.,   P.,   vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 46/2008 a postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. NM – 5 C 165/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 5   C   46/2008 a postupom   Okresného   súdu   Trenčín   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. NM – 5 C 165/2003   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 46/2008 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3. E. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný   súd   Nové   Mesto   nad   Váhom   p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. E. P. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov), ktoré   s ú   Okresný súd Nové Mesto nad Váhom a Okresný súd Trenčín   p o v i n n é   zaplatiť spoločne na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. J. Ch. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. I. ÚS 330/09-10 z 28. októbra 2009 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť E. P. (ďalej len,,sťažovateľka“) zo 14. septembra 2009, ktorou namietala porušenie svojho základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len  ,,ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 46/2008   a   postupom   Okresného   súdu   Trenčín   v   konaní vedenom pod sp. zn. NM – 5 C 165/2003.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka ako navrhovateľka podala 29. júla 2003 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom návrh na odstránenie neoprávnenej stavby na jej pozemku a návrh na zriadenie vecného bremena. Ku dňu podania sťažnosti o jej návrhu   nebolo rozhodnuté   aj napriek   dvom   sťažnostiam   adresovaným predsedovi   súdu. Sťažovateľka priebeh konania popísala takto:

,,Sťažovateľka je navrhovateľkou vo veci... pôvodne podanej na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom dňa 29.07.2003 a vedenej pod sp. zn. 5 C 165/03. V dôsledku zrušenia Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom prešla táto vec na Okresný súd Trenčín a bola vedená pod č. k.: NM – 5 C 165/2003. Po obnovení Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom bola táto vec prevedená na tento súd a je vedená pod sp. zn.   5 C 46/2008. Právny zástupca sťažovateľky dňa 23.04.2004 požiadal súd o informáciu, keďže od podania žaloby prešlo sedem mesiacov a súd vo veci nekonal. Po uplynutí roka od podania žaloby právny zástupca   sťažovateľky   opäť   dňa   03.08.2004   požiadal   súd   o   informáciu   s   požiadavkou o nariadenie   pojednávania   s   prihliadnutím   na   rozvrh   práce.   Keďže   súd   nenariadil pojednávanie, ani sťažovateľke zo súdu nebola doručená žiadna písomnosť, sťažovateľka prostredníctvom   svojho   splnomocneného   právneho   zástupcu   podala   podľa   §   62   ods.   1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sťažnosť na prieťahy   v   konaní   doručenú   na   súd   dňa   22.06.2005.   Okresný   súd   Trenčín   rukou podpredsedníčky tohto súdu na pracovisku v Nové Mesto nad Váhom vo svojej odpovedi zo dňa 17.08.2005 doručenej dňa 23.08.2005 konštatoval, že sťažnosť na prieťahy v konaní je opodstatnená a zároveň oznámila termín vytýčenia pojednávania na deň 05.12.2005, v ktorý deň súd aj vo veci pojednával. V prejednávanom spore súd ustanovil znalca, ktorý doručil   súdu   znalecký   posudok   dňa   03.11.2006   a   svoje   odpovede   na   otázky   právnych zástupcov oboch účastníčok dňa 03.09.2007. Mesiace márne plynuli a právny zástupca sťažovateľky na   súde   zistil,   že spis sa nachádza stále u sudcu,   ktorému   bola   vec pridelená   naposledy a bez akéhokoľvek úkonu, teda je zistiteľné, že súd vo veci nekonal, preto opäť podal podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   doručenú   na   súd   dňa   27.05.2009. Predsedníčka   Okresného   súdu   Nové   Mesto   nad   Váhom   vo   svojej   odpovedi   zo   dňa 03.06.2009   doručenej   dňa   08.06.2009   opäť   konštatovala,   že   sťažnosť   sťažovateľky je opodstatnená. Dňa 09.09.2009 sa pojednávanie   uskutočnilo,   konštatujem,   že   v tejto veci po druhýkrát od podania žaloby v roku 2003, pričom pojednávanie bolo odročené na neurčito.“

3. Na preukázanie zásahu do označených práv sťažovateľka uviedla: ,,... z dôvodu nekonania v primeranej dobe súdmi pretrváva stav právnej neistoty sťažovateľky, ako osoby domáhajúcej sa súdnej ochrany a rozhodnutia súdu. Vzhľadom na povahu veci, keďže prejednávaná vec, aj keď nie je skutkovo, právne ani procesné zložitá (treba   vykonať   vytyčovaní   geometrický   plán   z   dôvodu   zriadenia   vecného   bremena) na prejednanie   a   rozhodnutie,   avšak   na   druhej   strane   je   pre   sťažovateľku   ako navrhovateľku významná, nakoľko ide o neoprávnené zabratie jej pozemku, o nemožnosť opravovať   stavby   na   svojom   pozemku   z   dôvodu   neoprávneného   záberu   časti   pozemku odporkyňou a tým možnosti vzniku škôd, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka svojím správaním nespôsobila nekonanie súdov v tejto veci, som toho názoru, že prieťahy v konaní sp. zn. 5C 46/2008 (na začiatku 5C 165/2003) sú neodôvodnené, zbytočné a majú príčinu   na   strane   oboch   okresných   súdov.   Na   základe   uvedených   skutočností je sťažovateľka presvedčená o porušení svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote priznaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom oboch okresných súdov v označenej veci.“

4. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 46/2008 a postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. NM – 5 C 165/2003 porušené bolo. Taktiež žiadala, aby ústavný súd prikázal Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 46/2008 ďalej konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € od Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom a náhradu trov konania. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila tak, že: ,,Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu, najmä na bezdôvodnú nečinnosť súdov, považuje sťažovateľka navrhované finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- € za primerané.“

II.

5. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval Okresný súd Nové Mesto   nad   Váhom,   aby   sa   k   prijatej   sťažnosti   vyjadril,   oznámil,   či   trvá   na   ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu kompletný spisový materiál. Predsedníčka Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v písomnom vyjadrení zo 7. januára 2010 popísala priebeh konania s chronológiou procesných úkonov a uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci. Ďalej uviedla: ,,... konštatujem, že pri vybavovaní veci došlo k prieťahom. Tieto boli spôsobené okolnosťami vyplývajúcimi jednak z opakovaného prechodu výkonu súdnictva na iný súd, jednak zmenou zákonného sudcu, ale aj právnou a faktickou zložitosťou veci, ktorá si vyžiadala nariadenie znaleckého dokazovania. Dĺžku súdneho konania ovplyvnila aj skutočnosť,   že   súd   musel   opakovane   rozhodovať   o   ustanovení   znalca.   Vo   veci   boli ustanovení   štyria   znalci   z   odboru   geodézie   -   kartografie.   Jeden   odmietol   podanie znaleckého posudku zo zdravotných dôvodov, dvaja boli Ministerstvom spravodlivosti SR vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, avšak až po tom, čo boli súdom za znalcov ustanovení. Na dĺžke súdneho konania sa podieľa aj správanie sa odporkyne, ktorá voči naposledy ustanovenému znalcovi podala námietky, o ktorých musel súd rozhodnúť a pokračovať v ďalšom konaní až po právoplatnosti uznesenia. Súdne konanie sa predlžuje aj z dôvodu potreby   ďalšieho   dokazovania   po   podaní   znaleckého   posudku   a   z   dôvodu   nutnosti odročenia pojednávania nariadeného na 09. septembra 2009 na žiadosť právneho zástupcu odporkyne a jej nesúhlasu s pojednávaním v neprítomnosti zástupcu.

Nečinnosť sudkyne vybavujúcej vec po opätovnom zriadení Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom vyplývala zo skutočnosti, že dňom 1. januára 2008 prevzal novozriadený súd veľký počet nevybavených vecí z dvoch okresných súdov, a to z Okresného súdu Trenčín

- obvod okresu Nové Mesto nad Váhom a z Okresného súdu Senica - obvod okresu Myjava. Prevzal podľa miestnej príslušnosti veľký počet vecí rozpojednávaných, v ktorých súdne konanie   trvalo   už   niekoľko   rokov.   Tieto   veci   si   vyžadovali   naštudovanie,   keďže sa prechodom výkonu súdnictva zmenil vo veľkom množstve vecí aj zákonný sudca. Naviac súd od svojho vzniku nebol dostatočne personálne obsadený sudcami a súdnymi úradníkmi, dobudovával sa postupne v priebehu rokov 2008 a 2009. Z uvedených dôvodov nebolo preto objektívne možné hneď konať vo všetkých prevzatých veciach.“

6. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval aj Okresný súd Trenčín, ktorý   sťažovateľka   taktiež   označila   za   porušovateľa   svojich   označených   práv,   aby   sa k prijatej   sťažnosti   vyjadril   a   oznámil,   či   trvá   na   ústnom   pojednávaní.   Predsedníčka Okresného súdu Trenčín v písomnom vyjadrení z 3. mája 2010 popísala priebeh konania s chronológiou procesných úkonov zhodne s obsahom spisu a uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci. K meritu sťažnosti uviedla, že sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní z 24. júna 2005 adresovaná predsedovi súdu bola vyhodnotená ako opodstatnená a že zákonná sudkyňa upozornila 1. marca 2005 jeho predsedníčku, že vzhľadom na počet pridelených   a   prevzatých   vecí   nie   je   schopná   zabezpečiť   splnenie   povinností,   ktoré   jej ukladajú ustanovenia § 115 ods. 1 a § 372k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

7.   Na   výzvu   ústavného   súdu   k   vhodnosti   ústneho   pojednávania   právny   zástupca sťažovateľky   v   prípise   datovanom   11.   januára   2010   uviedol,   že   netrvá   na   ústnom pojednávaní vo veci.

8.   Po   podrobnom   posúdení   obsahu   súdneho   spisu   v   právnej   veci   sťažovateľky, sťažnosti a vyjadrení k nej dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

III.

9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

10. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že,,Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé namietané porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom tri základné kritériá sú: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 3/00, alebo   I.   ÚS   7/02).   Medzi   kritériá,   na   ktoré   ústavný   súd   tiež   prihliada   pri   svojom rozhodovaní,   patrí   aj   predmet   sporu   v   posudzovanom   konaní   a   význam   sporu   pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02). Napokon ústavný súd taktiež   prihliada   v   konkrétnom prípade na čas trvania konania (napr. I. ÚS 92/97, II. ÚS 21/01), resp. na celkovú dĺžku konania (III. ÚS 123/02).

11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu, či postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom a postupom Okresného súdu Trenčín v   konaní   o   právnej   veci   sťažovateľky   došlo   k   porušeniu   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z chronológie procesných úkonov v konaní vyplývajú tieto rozhodné skutočnosti:

-29. júla 2003 podala sťažovateľka návrh na začatie konania,

-27. januára 2004 zaslal súd návrh na vyjadrenie odporkyni,

-12. marca 2004 bolo doručené vyjadrenie odporkyne k návrhu,

-2. júla 2004 došlo k zmene zákonného sudcu,

-3. augusta 2005 bolo nariadené pojednávanie na 5. december 2005, ktoré bolo odročené pre účely doplnenia dokazovania znalcom z odboru geodézie,

-13. decembra 2005 bol uznesením súdu ustanovený znalec z odboru geodézie a určená jeho úloha, t. j. povinnosť podať posudok písomne v lehote 30 dní, a účastníkom bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy tohto dôkazu,

-16. decembra 2005 oznámil ustanovený znalec, že zo zdravotných dôvodov nemôže podať znalecký posudok,

-26. januára 2006 súd zrušil svoje pôvodné uznesenie o ustanovení znalca a rozhodol o ustanovení nového znalca,

-15. marca 2006 druhý znalec oznámil, že znalecký posudok nemôže podať, keďže   bol   rozhodnutím   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky z   28. februára 2006 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov,

-23. marca 2006 súd uznesením opätovne ustanovil nového znalca,

-12.   apríla   2006   aj   tento   znalec   oznámil,   že   bol   vyčiarknutý   zo   zoznamu znalcov rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 10. februára 2006,

-12. mája 2006 bol uznesením opätovne ustanovený nový znalec,

-2. júna 2006 odporkyňa podala námietky proti znalcovi, o ktorých rozhodol súd uznesením z 26. júna 2006 tak, že znalca zo znaleckého úkonu nevylúčil; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. augusta 2006,

-25.   septembra   2006   bol   zaslaný   súdny   spis   znalcovi   prostredníctvom dožiadaného súdu, v obvode ktorého má znalec miesto výkonu svojej znaleckej činnosti, a dožiadaný súd oznámil, že znalcovi spis odovzdal 10. októbra 2006,

-3. novembra 2006 znalec podal znalecký posudok,

-14. novembra 2006 súd uznesením priznal znalcovi znalečné a zaslal znalecký posudok na vyjadrenie právnym zástupcom účastníkov konania; vyjadrenie navrhovateľky došlo súdu 27. novembra 2006, odporkyňa požiadala o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k posudku, vyjadrenie však nezaslala,

-22. marca 2007 nariadil súd pojednávanie na 7. máj 2007, pojednávanie bolo odročené z   dôvodu   námietok   účastníkov   proti   znaleckému   posudku;   právni zástupcovia účastníkov námietky a otázky na znalca podali aj písomne, a to 4. júna a 7. júna 2007, znalcovi boli zaslané 10. júla 2007,

-3. septembra 2007 bolo súdu doručené odborné stanovisko znalca k otázkam účastníkov a k ich námietkam,

-29.   mája   2009   bolo   nariadené   pojednávanie   na   9.   september   2009;   toto pojednávanie súd odročil na žiadosť právneho zástupcu odporkyne   z   dôvodu   kolízie s pojednávaním v inej veci, nemožnosti zabezpečiť substitúciu a nesúhlasu odporkyne s pojednávaním v neprítomnosti jej právneho zástupcu.

12.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   právna   vec   sťažovateľky   patrila do miestnej   príslušnosti   dvoch   okresných   súdov,   a   to   z dôvodu   zákonnej zmeny v sídlach   a   obvodoch   súdov   vykonanej   najskôr   zákonom   č.   371/2004   Z.   z.   o   sídlach a obvodoch súdov   Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb.   Občiansky súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   a   neskôr   zákonom   č.   511/2007   Z.   z. Príslušným na rozhodnutie o právnej veci sťažovateľky bol Okresný súd Nové Mesto nad Váhom od podania návrhu súdu (29. júla 2003)   do   nadobudnutia účinnosti zákona č. 371/2004 Z. z. (1. januára 2005). Okresný súd Trenčín bol príslušným od 1. januára 2005 do 1.   januára 2008,   keď   ex   lege   (zákonom   č.   511/2007   Z.   z.)   prešiel   výkon   súdnictva v právnej veci sťažovateľky opätovne na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, ktorý o nej konal ďalej až do podania sťažnosti ústavnému súdu.

13.   Z   obsahu   sťažnosti   (najmä   z   jej   petitu)   vyplynulo,   že   sťažovateľka   namieta porušenie svojich označených práv postupom obidvoch okresných súdov konajúcich o jej právnej veci. Z hľadiska viazanosti ústavného súdu návrhom na začatie konania [§ 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)] je však dôležité, že sťažovateľka v petite sťažnosti nežiadala vysloviť porušenie svojich označených práv v konaní vedenom pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 5 C 165/2003, teda v období pred 1. januárom 2005. Na prípadné zbytočné prieťahy v postupe tohto okresného súdu pred týmto dátumom preto ústavný súd nemohol prihliadať.

14.   Po   posúdení   chronológie   konania   v   právnej   veci   sťažovateľky   z   hľadiska základných kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje:

Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, že právna vec sťažovateľky aj napriek tomu, že nie je frekventovanou súčasťou rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, je bežnou občianskoprávnou vecou, a to tak po skutkovej stránke, ako aj po právnej stránke. Potreba znaleckého dokazovania v právnej veci sťažovateľky podľa ústavného súdu sama osebe nesignalizuje zvýšenú zložitosť veci, ktorá mohla mať zásadný vplyv na dĺžku konania, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že ustanovený znalec (štvrtý v poradí) podal znalecký posudok v lehote kratšej ako jeden mesiac po prevzatí súdneho spisu. Rovnako skutočnosť, že súd ustanovil až štyroch znalcov (prvý oznámil nemožnosť vyhotoviť   znalecký   posudok   s   ohľadom   na   zdravotný   stav   a   dvaja   boli   vyčiarknutí zo zoznamu znalcov), nemala zásadný vplyv na dĺžku konania (prvý znalec bol ustanovený uznesením   súdu   z   13.   decembra   2005   a   posledný,   ktorý   aj   podal   znalecký   posudok, uznesením z 12. mája 2006).

Pri   hodnotení   správania sťažovateľky   ako účastníka   konania ústavný súd   nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v jej neprospech, a teda nemožno jej pričítať   žiadny   podiel   na   zodpovednosti   za   dĺžku   konania   o   jej   právnej   veci.   Naopak, sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu využívala právne prostriedky nápravy v   systéme   všeobecného   súdnictva   (sťažnosť   predsedovi   súdu   podaná   2-krát)   sledujúc záujem na konaní vo veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote.

V postupe Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom a Okresného súdu Trenčín v právnej veci sťažovateľky zistil ústavný súd viaceré obdobia nečinnosti, ktoré v kontexte celkovej   dĺžky   konania   vedú   k   jednoznačnému   záveru   o   porušení   práv   sťažovateľky garantovaných jej ústavou, ako aj dohovorom. Na ťarchu okresných súdov boli ústavným súdom (po 1. januári 2005) posúdené najmä tieto obdobia ich nečinnosti:

-   od   1.   januára   2005,   keď   prešiel   výkon   súdnictva   v   právnej   veci   sťažovateľky na Okresný súd Trenčín, do 3. augusta 2005, keď bolo nariadené prvé (!) pojednávanie na 5. december 2005 (viac ako 7 mesiacov nečinnosti),

- od   27. novembra 2006,   keď   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľky k znaleckému posudku, do 22. marca 2007, keď bolo nariadené pojednávanie na 7. máj 2007 (takmer 4 mesiace nečinnosti),

- od 3. septembra 2007,   keď   bolo   súdu   doručené odborné stanovisko znalca k otázkam účastníkov konania, do 29. mája 2009, keď bolo nariadené pojednávanie na 9. september 2009 (takmer 21 mesiacov nečinnosti).

Ostatné   kratšie   obdobia   nečinnosti   ústavný   súd   považuje   za   nevyhnutnú   súčasť každého súdneho konania, a preto neboli pričítané na ťarchu okresných súdov. Na obdobia nečinnosti Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v období predchádzajúcom 1. januáru 2005 vzhľadom na viazanosť sťažnosťou ústavný súd neprihliadal (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že zmena zákonného sudcu, ku ktorej v právnej veci sťažovateľky došlo z dôvodu odchodu na dôchodok (m. m. I. ÚS 188/09), ani množstvo vecí, v ktorých súd vykonáva súdnictvo (m. m. III. ÚS 14/00, III. ÚS 17/02), spravidla   nemôžu   byť   exkulpačným   dôvodom   na   zbavenie   sa   zodpovednosti   súdu za spôsobené zbytočné prieťahy v konaní.

15. Zistené obdobia nečinnosti tak Okresného súdu Trenčín, ako aj Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v kontexte s celkovou   dĺžkou   občianskoprávneho   konania v právnej veci sťažovateľky, ktoré ku dňu podania sťažnosti stále prebiehalo, sú z ústavného hľadiska   neakceptovateľné   a   neospravedlniteľné.   Ústavný   súd   preto   1.   výrokom   tohto nálezu vyslovil, že postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 46/2008 a postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. NM – 5 C 165/2003 bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a 2. výrokom nálezu prikázal Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 46/2008 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

IV.

16.   Sťažovateľka   v   sťažnosti   uplatnila   a   odôvodnila   aj   svoj   návrh   na   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného   súdu   vyplýva,   že   primerané   finančné   zadosťučinenie   ústavný   súd   spravidla prizná vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožno napraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Keďže sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie len vo vzťahu k Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom   a   ústavný   súd   je   sťažnosťou   viazaný   (§   20   ods.   3   zákona   o ústavnom súde), 3. výrokom nálezu jej priznal vychádzajúc z princípov spravodlivosti, z potreby zavŕšenia ochrany jej práv a zo zodpovednosti Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom za zistené zbytočné prieťahy v konaní primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €. Táto výška podľa ústavného súdu primerane vyjadruje ujmu sťažovateľky spôsobenú jej právnou neistotou vzhľadom na predmet konania a jeho význam pre ňu samotnú.

  17. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky (4. výrok nálezu). S poukazom na § 20 ods. 3 a § 36 ods. 2   zákona o ústavnom súde a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume 292,38 € [2 úkony právnej pomoci po 115,90 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, doplnenie sťažnosti podanej ústavnému súdu, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 6,95 € a 19% DPH – 46,68 €). Ústavný súd   nepriznal   sťažovateľke   náhradu   trov   konania   za   úkon   jej   právneho   zástupcu   – vyjadrenie z 11. januára 2010, keďže nešlo o podanie vo veci samej ani o iný úkon, s ktorým by vyššie uvedená platná právna úprava spájala právo na odmenu. Z rovnakých dôvodov nebola priznaná ani paušálna náhrada hotových výdavkov   k   tomuto   úkonu a zodpovedajúca DPH. Priznanú náhradu trov konania sú Okresný súd Nové Mesto nad Váhom a Okresný súd Trenčín povinné zaplatiť spoločne (m. m. I. ÚS 108/08), t. j. každý po 146,19 € na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010