I. ÚS 33/98

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom   28.   apríla   1998   prerokoval   návrh   vlády   Slovenskej   republiky, vykonávajúcej   funkciu   prezidenta   Slovenskej   republiky   zo   7.   apríla   1998   na späťvzatie   návrhu   bývalého   prezidenta   Slovenskej   republiky   na   začatie   konania podľa čl. 128 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o výklad čl. 124, čl. 130 ods. 3, čl. 142 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a 3 v spojení s čl. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a o výklad čl. 95 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Návrhu   vlády   Slovenskej   republiky,   vykonávajúcej   funkciu   prezidenta Slovenskej   republiky   na   späťvzatie   návrhu   prezidenta   Slovenskej   republiky   na podanie výkladu čl. 124, čl. 130 ods. 3, čl. 142 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a 3 v spojení s čl. 1 a čl. 48 ods. 2, ako aj čl. 95 Ústavy Slovenskej republiky   v y h o v u j e   a konanie o ňom   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 3. marca 1998 doručený návrh prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 128 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o výklad čl. 124, čl. 130 ods. 3, čl. 142 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a 3 v spojení s čl. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a o výklad   čl.   95   Ústavy   Slovenskej   republiky,   z   26.   februára   1998   (ďalej   len „navrhovateľ“).

Po   uplynutí   funkčného   obdobia   navrhovateľa   (2.   marca   1998)   a   v   súlade s čl. 105   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   výkon   funkcie prezidenta   Slovenskej   republiky   prešiel   na   vládu   Slovenskej   republiky.   Vláda Slovenskej   republiky   vykonávajúca   funkciu   navrhovateľa   zaslala   7.   apríla   1998 ústavnému súdu návrh na späťvzatie jeho návrhu na začatie konania podľa čl. 128 ods. 1   ústavy   (č.   1226/1998).   Vláda   Slovenskej   republiky   zdôvodnila   späťvzatie návrhu   poukazom   na   §   31a   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. v spojení s § 96 ods. 1 Občianskeho   súdneho   poriadku.   Pokiaľ   ide   o vecné   dôvody   späťvzatia   návrhu, vláda Slovenskej republiky uviedla, že „v danom prípade vec nie je sporná tak, ako to vyžaduje čl. 128 ods. 1 Ústavy SR a § 45 zákona Národnej rady SR č. 38/1993 Z. z.“.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (a s účinnosťou od 22. decembra 1995), doplnil jeho znenie o nové ustanovenie § 31a, v súlade s odsekom 2 ktorého: „Ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho   súdneho   poriadku   alebo   Trestného   poriadku“.   S   výnimkou   konania o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 a konania o prijatom podnete podľa čl. 130 ods. 3 ústavy   (v prípade   ktorých   zákon   č.   38/1993 Z.   z.   obsahuje ustanovenia   výslovne upravujúce postup ústavného súdu pri späťvzatí ústavnej sťažnosti, príp. prijatého podnetu) pre všetky ďalšie konania pred ústavným súdom (vrátane konania o výklad ústavných zákonov, ak je vec sporná podľa čl. 128 ods. 1 ústavy) sa pre späťvzatie návrhu použijú „primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku...“.

Podľa   ustanovenia   §   96   Občianskeho   súdneho   poriadku   navrhovateľ   môže vziať počas konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie zastaví   v tejto   časti   (odsek   1),   súd   konanie   nezastaví,   ak   odporca   so   späťvzatím návrhu   z vážnych   dôvodov   nesúhlasí,   v   takomto   prípade   súd   po   právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní (odsek 2) a napokon nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie (odsek 3). V prípade návrhu prezidenta Slovenskej republiky z 26. februára 1998 ho ústavný   súd   ešte   predbežne   neprerokoval,   t.   j.   neskúmal,   či   sú   splnené   procesné podmienky konania o ňom, ako aj jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 a v § 45 až 47 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z. a tiež či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Až   po   prijatí   návrhu   navrhovateľa   na   konanie   by   pred   ústavným   súdom nasledovalo vyriešenie sporu o výklad ústavného zákona vo veci samej, t. j. podanie výkladu sporného ustanovenia ústavným súdom. V rámci jednotlivých častí konania o výklad ústavného zákona, ak je vec sporná podľa čl. 128 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,   ústavný   súd   posúdil   primeranosť   použitia   ustanovení   Občianskeho súdneho poriadku (konkrétne jeho § 96) pri späťvzatí návrhu tak, že v období od podania návrhu do prijatia rozhodnutia ústavného súdu o jeho prijatí alebo odmietnutí je navrhovateľ oprávnený na späťvzatie svojho návrhu bez toho, aby musel uvádzať dôvody,   ktoré   ho   k   späťvzatiu   návrhu   viedli.   Takýto   postup   ústavného   súdu   je zdôvodnený tým, že za takejto situácie nemožno ešte vôbec hovoriť o takom štádiu konania ústavného súdu, ktoré bezprostredne predchádza jeho rozhodnutiu vo veci samej, ale len o štádiu, v ktorom sa rozhoduje o prijateľnosti samotného návrhu na začatie konania z hľadiska splnenia jeho formálnych a procesných náležitostí.

V prípade, keď bol už návrh na začatie konania podľa čl. 128 ods. 1 ústavy ústavným súdom prijatý na ďalšie konanie, je možný jeho postup podľa § 96 ods. 1 a 2   Občianskeho   súdneho   poriadku,   vrátane   zaslania   návrhu   o   späťvzatí   návrhu odporcovi na vyjadrenie.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ústavný súd návrh prezidenta Slovenskej   republiky   ešte   ani   predbežne   neprerokoval   podľa   § 25 ods.   1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z., ústavný súd jeho späťvzatiu vyhovel a konanie o ňom zastavil. Ústavný súd preto ani nepovažoval za potrebné zaoberať sa tými argumentami vlády Slovenskej republiky, ktorými   vecne   zdôvodňovala   jeho   späťvzatie,   nakoľko   tieto   boli   pre   rozhodnutie ústavného súdu (a vzhľadom na dané štádium konania o návrhu prezidenta republiky) bez právneho významu.

P   o   u   č   e   n   i   e   :   Proti   tomuto   rozhodnutiu   nemožno   podať   opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 1998

Za správnosť vyhotovenia:JUDr. Ján   K l u č k aOľga Verešpejová   predseda senátu