znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 33/2010-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Z. P., D., a A. P., Z., zastúpených advokátom JUDr. Ľ. H., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   17   Co/198/08 zo 17. septembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. P. a A. P.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 23. decembra   2009   doručená   sťažnosť   Z.   P.   a A.   P.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou namietali porušenie základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len „krajský súd“) sp. zn. 17 Co/198/08 zo 17. septembra 2008.

2. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že „... Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20 C/164/2007 z 15. 4. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu... sp. zn. 17 Co/198/2008 zo 17. septembra 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 10. 2008 bolo   rozhodnuté   -   určené,   že   do   dedičstva   po   nebohej...,   patrí   nehnuteľnosť,   pozemok evidovaný na Správe katastra B., kat. územie D...

Sťažovatelia...   podali   na   Generálnu   prokuratúry   SR   podnet   na   podanie mimoriadneho   dovolania...   s   poukazom   na   ustanovenie   §   243e   -   243h   O.   s.   p.,   avšak Generálna prokuratúra SR cestou Krajskej prokuratúry Banská Bystrica listom... z 21. 10. 2009...   sťažovateľom   oznámila,   že   neboli   zistené   dôvody   na   podanie   mimoriadneho dovolania.

Vzhľadom na súčasný právny stav sme my sťažovatelia dospeli k jednoznačnému záveru, že bolo porušené naše základné právo... vlastniť majetok a nakladať s ním...“.

3.   Sťažovatelia   po   uvedení   podrobnej   vecnoprávnej   argumentácie   navrhli,   aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo Ing. Z. P. a A. P. na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy... a podľa čl. 11 ods. 1, 4 Listiny... rozsudkom Krajského súdu... zo 17. 9. 2008, sp. zn. 17 Co/198/08 porušené bolo.

Rozsudok Krajského súdu... sp. zn. 17 Co/198/08 zo 17. 9. 2008 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu... na ďalšie konanie.

Krajský súd... je povinný uhradiť sťažovateľovi Ing. Z. P. a A. P. trovy právneho zastúpenia...“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne   prerokuje   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania   návrhy,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Sťažovatelia namietajú sťažnosťou porušenie svojich základných práv (bod 1 a 3) rozsudkom krajského súdu sp. zn. 17 Co/198/08 zo 17. septembra 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 23. októbra 2008.

6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Zákon o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 24/05).

7.   Sťažovatelia   lehotu   dvoch   mesiacov   na   podanie   sťažnosti   odvodzujú   odo   dňa doručenia   oznámenia   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   z   21.   októbra   2009 o odmietnutí   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania,   ktoré   im   bolo   doručené 26. októbra 2009. Sťažovatelia teda považujú podanie podnetu generálnemu prokurátorovi Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny   prokurátor“)   na   podanie   mimoriadneho dovolania za právny prostriedok ochrany, ktorý im zákon na ochranu ich základných práv a slobôd účinne poskytuje a ktorý treba vyčerpať v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde predtým, ako podá sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.

8. S citovaným tvrdením sťažovateľov sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti   nestotožnil.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   podanie   podnetu   na   podanie mimoriadneho   dovolania   adresované   generálnemu   prokurátorovi   nezakladá podnecovateľovi (v danom prípade sťažovateľom) právny nárok na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom, nemožno ho podľa názoru ústavného súdu považovať za   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   a   slobôd   podľa   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom   súde,   ktorý   treba   vyčerpať   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu (napr. II. ÚS 42/01,   I. ÚS 67/02,   III. ÚS 11/04).   Z   toho   zároveň   vyplýva,   že   lehota   na podanie sťažnosti proti označenému rozsudku krajského súdu začala plynúť nadobudnutím jeho právoplatnosti, t. j. od 23. októbra 2008. Keďže sťažovatelia doručili ústavnému súdu sťažnosť proti označenému rozsudku krajského súdu zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti odmietol aj túto jej časť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

9. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2010