znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 33/08-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   januára   2008 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., spol. s r. o., M., zastúpenej advokátom JUDr. I. S., M., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1   a 4   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   ochranu   majetku   podľa   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 10 Sp 10/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti S., spol. s r. o.,   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 31. decembra   2007   doručená   sťažnosť   spoločnosti   S.,   spol.   s r.   o.,   M.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na ochranu majetku podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline (ďalej len   „krajský   súd“)   pod   sp.   zn.   10   Sp   10/2006.   Sťažnosť   bola   odovzdaná   na   poštovú prepravu 27. decembra 2007.

Zo sťažnosti   a z priložených   listinných   dôkazov   vyplýva,   že   sťažovateľka   ako vlastníčka   nehnuteľností   v M.   kúpnou   zmluvou   z 12.   septembra   1995   odpredala nehnuteľnosti spoločnosti M., a. s. Keďže kúpna cena nebola včas, a to ani v dodatočne primeranej lehote v celosti vyplatená, sťažovateľka od kúpnej zmluvy v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpila. Rozsudkom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) č. k. 5 C 115/04-80 zo 7. septembra 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. októbra 2005,   bolo   vzhľadom   na   odstúpenie   od   zmluvy   určené,   že sťažovateľka   je   vlastníčkou nehnuteľností.   Spoločnosť   M.,   a.   s.,   kúpnou   zmluvou   z 20.   januára   2005   predala nehnuteľnosti spoločnosti M., s. r. o. Ďalšou zmluvou uzavretou 1. mája 2005 (o predaji časti   podniku)   spoločnosť   M.,   s.   r.   o.,   predala   nehnuteľnosti   spoločnosti   S.,   s.   r.   o. Rozhodnutím   Správy   katastra   M.   (ďalej   len   „správa   katastra“)   sp.   zn.   V 1601/2005 z 10. februára 2006 bol zamietnutý návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti S., s. r. o., na základe zmluvy z 1. mája 2005. Podľa názoru správy katastra právoplatný rozsudok okresného súdu č. k. 5 C 115/04-80 zo 7. septembra 2005 bráni vkladu zmluvy do katastra. Na základe opravného prostriedku spoločnosti M., s. r. o., rozsudkom krajského súdu sp. zn. 10 Sp 10/2006 z 24. júla 2006 bolo rozhodnutie správy katastra zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie s tým, že podľa názoru krajského súdu nič nebránilo tomu, aby správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti S., s. r. o., na základe zmluvy z 1. mája 2005.

V priebehu   novembra   2007   pracovníčka   správy   katastra   Mgr.   D.   informovala sťažovateľku, že správa katastra bude musieť zapísať do katastra nehnuteľností spoločnosť S., s. r. o., ako vlastníka nehnuteľností, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku krajského súdu sp. zn. 10 Sp 10/2006 z 24. júla 2006. Podľa názoru sťažovateľky rozsudkom   krajského   súdu   bolo   zasiahnuté   do   jej   označených   práv   podľa   ústavy a dodatkového   protokolu.   Sťažovateľka   je   presvedčená,   že   správa   katastra   rozhodla správne, keď zamietla návrh na povolenie vkladu vlastníctva v prospech spoločnosti S., s. r. o., berúc do úvahy rozsudok okresného súdu č. k. 5 C 115/04-80 zo 7. septembra 2005 a naopak, za nesprávny a nenáležitý považuje rozsudok krajského súdu, ktorý si podľa nej nesprávne   vyložil   ustanovenie   §   159   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Navyše rozsudok okresného súdu nemá konštitutívnu, ale iba deklaratórnu povahu, čo znamená, že okresný   súd   len   konštatoval   existenciu   vlastníckeho   práva   podľa   predpisov   hmotného práva. Keďže sťažovateľka platne odstúpila od kúpnej zmluvy uzavretej 12. septembra 1995 so spoločnosťou M., a. s., kúpnu zmluvu bolo potrebné považovať za zrušenú od začiatku, a preto   je   sťažovateľka   nepretržite   vlastníčkou   nehnuteľností   od   ich   nadobudnutia   až dosiaľ.   Všetky   ďalšie   prevody   nehnuteľností,   ktoré   sú   odvodené   od   vlastníckeho   práva spoločnosti   M.,   a.   s.,   sú   z tohto   dôvodu   neplatné   v zmysle   zásady,   podľa   ktorej od nevlastníka nemožno získať vlastníctvo.

Sťažovateľka   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy a dodatkového protokolu v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 10 Sp 10/2006 s tým, aby bol rozsudok z 24. júla 2006 zrušený a aby bola vec vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. Požaduje aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Z rozsudku krajského súdu sp. zn. 10 Sp 10/2006 z 24. júla 2006 vyplýva, že ním bolo zrušené rozhodnutie správy katastra sp. zn. V 1601/2005 z 10. februára 2006 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa názoru krajského súdu správe katastra nič nebránilo povoliť vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy z 1. mája 2005 v prospech spoločnosti S., s. r. o.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) v zásade každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Podstatou   sťažnosti   je tvrdenie,   že napadnutým rozsudkom   krajského súdu   došlo k zásahu do základného práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, ako aj do práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   toto   základné   právne   východisko   sťažovateľky nezodpovedá   skutočnosti.   Sťažovateľka   v čase   podania   sťažnosti   bola   zapísaná   ako vlastníčka   nehnuteľností   v katastri   nehnuteľností   na   základe   právoplatného   rozsudku okresného   súdu.   Napadnutým   rozsudkom   krajského   súdu   nedošlo   k   povoleniu   vkladu vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam   v prospech   spoločnosti   S.,   s.   r.   o.   (teda   k zmene zápisu v katastri nehnuteľností), ale iba ku zrušeniu rozhodnutia správy katastra, ktorým bol návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti S., s. r. o., zamietnutý. K zásahu do označených práv sťažovateľky (k zápisu vlastníckeho práva v prospech iného subjektu) mohlo dôjsť až prípadným následným rozhodnutím správy katastra vydaným na základe rozsudku krajského súdu, resp. v intenciách právneho názoru, ktorý krajský súd vyslovil. Preto   sťažovateľkou   označený   skutkový   stav   nemožno   považovať   za   zásah   do   jej označených práv.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2008