znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 33/06-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť F. L., bytom T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Košice   -   okolie   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 29/95 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 29/95 p o r u š i l základné právo F. L., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prerokovanie   veci   v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Košice   -   okolie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   29/95 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   F.   L. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   120 000 Sk (slovom   stodvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   –   okolie p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. F. L. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 754 Sk (slovom deväťtisíc   sedemstopäťdesiatštyri   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   II p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. I. R., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 9. februára 2006 č. k. I. ÚS 33/06-16 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť F. L., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl. 48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a porušenia   práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice   -   okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 29/95.

2.   Zo   sťažnosti   vyplýva, že   sťažovateľ   je účastníkom   konania v predmetnej   veci (ktoré   sa   začalo   11.   januára   1995   a týka   sa   zrušenia   a vysporiadania   podielového spoluvlastníctva), v postavení odporcu. Vec nebola dosiaľ meritórne rozhodnutá ani na súde prvého stupňa.

Proti   postupu   okresného   súdu   podal   sťažovateľ   13.   októbra   2005   sťažnosť   na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu. Uvedený postup okresného súdu považuje sťažovateľ za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3.   Sťažovateľ   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie čl. 48 ods. 2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru   okresným   súdom   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 29/95, nariadil okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, zakázal okresnému   súdu pokračovať   v   porušovaní   namietaných   práv   sťažovateľa,   priznal   mu finančné zadosťučinenie vo výške 160 000 Sk (ktoré v podaní z 18. mája 2006 zvýšil na 250 000 Sk) a náhradu trov konania.

4.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   3.   mája 2006   písomne   vyjadril predseda   okresného   súdu.   K   tomuto   stanovisku   sa   18.   mája   2006   vyjadrila   právna zástupkyňa sťažovateľa.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02).

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   priložených   písomností,   zo   spisu   okresného   súdu sp. zn. 8 C   29/95,   ako   aj   z písomných   vyjadrení   účastníkov   konania   ústavný   súd   zistil nasledovný relevantný priebeh a stav konania v posudzovanej veci:

A.

Sťažovateľ   je   odporcom   v spore   o zrušenie   a vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva   k nehnuteľnosti,   ktoré   začalo   12.   januára   1995   na   návrh   jeho   bývalej manželky V. L., bytom K. (ďalej len „navrhovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. P.Okresný súd 12. apríla 1995 zaslal návrh sťažovateľovi na vyjadrenie, ktoré bolo doručené okresnému súdu 25. apríla 1995.

Okresný súd 12. mája 1995 stanovil termín pojednávania na 22. máj 1995.Sťažovateľ   17.   mája   1995   oznámil   súdu,   že   zastupovaním   poveril   advokátku JUDr. Ľ. V.

Pojednávanie   konané   22.   mája   1995   (prítomní   navrhovateľka   a jej   právna zástupkyňa) bolo na žiadosť sťažovateľa (žiadal lehotu na oboznámenie sa jeho advokátky so sporom), odročené na neurčito.

Predseda okresného súdu 1. júna 1995 vec pridelil sudkyni JUDr. G. V.Okresný súd 6. júna 1995 požiadal Obecný úrad T. (ďalej len „obecný úrad“) a aj sťažovateľa o informáciu o spornej nehnuteľnosti (obecný úrad podal informáciu 14. júna 1995 a sťažovateľ 22. júna 1995.)

Navrhovateľka   22.   júna   1995   požiadala   o oslobodenie   od   zaplatenia   súdneho poplatku.

Okresný súd 12. októbra 1995 stanovil termín pojednávania na 6. november 1995.Sťažovateľ (na výzvu okresného súdu z 12. októbra 1995) predložil 18. októbra 1995 požadované kúpnopredajné zmluvy.

Na pojednávaní konanom 6. novembra 1995 boli vypočutí účastníci. Pojednávanie bolo odročené za účelom predloženia špecifikácie investície vloženej do predmetu sporu matkou sťažovateľa.

Navrhovateľka 7. novembra 1995 uznala investície vložené do nehnuteľnosti matkou sťažovateľa vo výške 50 000 Sk.

M. U. 9. januára 1996 navrhla, aby bola pripustená do konania ako vedľajší účastník na   strane   odporcu,   lebo   si   žalobou   podanou   na   okresnom   súde   uplatňuje   určenie vlastníckeho práva v rozsahu 1/3 k spornej nehnuteľnosti.

Predseda okresného súdu 16. apríla 1997 pridelil vec sudcovi JUDr. J. I.Okresný   súd   uznesením   zo   17.   apríla   1997   ustanovil   za   znalca   Ing. E.   M.   na vypracovanie posudku o hodnote predmetu sporu v lehote 30 dní.

Okresný   súd   23.   apríla   1997   zistil,   že   spor   o určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnosti (navrhovateľka M. U.) je vedený pod sp. zn. 7 C 733/95. Vec nie je ešte právoplatne skončená.

Sťažovateľ 14. mája 1997 požiadal o oslobodenie od platenia preddavku na trovy konania.

Podľa záznamu zo 4. júna 1997 č. l. 53 vec sp. zn. 7 C 733/95 nie je ešte právoplatne skončená. Prebieha odvolacie konanie.

Znalec 2. júla 1997 predložil znalecký posudok č. 104/97 z 1. júla 1997.Okresný súd 21. júla 1997 (na urgenciu navrhovateľky) oznámil navrhovateľke, že do rozhodnutia o odvolaní vo veci sp. zn. 7 C 733/95 nemôže vytýčiť termín pojednávania.Predseda okresného súdu 12. januára 1998 vec pridelil sudkyni JUDr. A. Č.Súdny   spis   sp.   zn.   8   C   29/95   bol   3.   marca   1998   predložený   Krajskému   súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) a vrátený späť 9. júna 1999.

Podpredseda okresného súdu 8. júla 1999 pridelil vec JUDr. V.Vo veci konajúca sudkyňa 6. septembra 2001 žiadala pripojiť k veci súdne spisy sp. zn. 7 C 733/95 a sp. zn. 8 C 178/90.

Okresný   súd   22.   januára   2002   nariadil   termín   pojednávania   na   12.   marec   2002 a požiadal   Okresné   úrady   práce   K.   a K.,   ako   aj   obecný   úrad   o podanie   informácie (informácia podaná súdu 20. februára 2002, 21. februára 2002 a 26. februára 2002.)Okresný   súd   22.   januára   2002   zaslal   právnym   zástupcom   účastníkov   konania znalecký posudok č. 104/97 na vyjadrenie.

Miestny úrad miestnej časti K. (ďalej len „miestny úrad“) 8. februára 2002 predložil okresnému súdu charakteristiku navrhovateľky.

Sťažovateľ   8.   marca   2002   predložil   okresnému   súdu   vyjadrenie   k znaleckému posudku.

Pojednávanie konané 12. marca 2002 (prítomní účastníci a ich právni zástupcovia) bolo po vypočutí účastníkov konania odročené na neurčito za účelom vykonania pokusu o uzatvorenie sporu dohodou. Ak   k dohode nedôjde, účastníci predložia okresnému súdu návrh na doplnenie dokazovania.

Právny zástupca navrhovateľky 9. apríla 2002 oznámil súdu, že k dohode nedošlo a žiadal nariadiť dokazovanie na zistenie všeobecnej ceny nehnuteľností tvoriacich predmet sporu.Okresný súd 24. februára 2003 požiadal zamestnávateľa sťažovateľa o oznámenie jeho   príjmov;   navrhovateľku   o zdokladovanie   jej   pracovného   zaradenia   a predloženie daňových priznaní za roky 2001 a 2002; a právneho zástupcu sťažovateľa o aktuálny výpis z listu vlastníctva (navrhovateľka predložila požadované 18. marca 2003, zamestnávateľ sťažovateľa 20. marca 2003).

Okresný   súd   18.   júna   2003   urgoval   u sťažovateľa   predloženie   listu   vlastníctva (predložený 27. júna 2003).

Okresný   súd   uznesením   z 23.   septembra   2003   nariadil   znalecké   dokazovanie   na určenie aktuálnej ceny nehnuteľnosti a za znalca ustanovil Mgr. J. N. (spis bol znalcovi zaslaný 3. októbra 2003).

Znalec doručil okresnému súdu 10. novembra 2003 znalecký posudok č. 133/2003.Okresný   súd   uznesením   z 26.   novembra   2003   určil   znalcovi   znalečné   (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. decembra 2003).

Okresný súd 26. novembra 2003 stanovil termín pojednávania na 13. január 2004.Okresný   súd   27.   novembra   2003   vyzval   účastníkov   konania   na   vyjadrenie   sa k zaslanému   znaleckému   posudku   (navrhovateľka   predložila   vyjadrenie   17. decembra 2003).Na   pojednávaní   konanom   13.   januára   2004   (prítomní   účastníci   konania   a právny zástupca sťažovateľa) sťažovateľ oznámil, že voči znaleckému posudku nemá pripomienky a navrhovateľka oznámila, že „zvažuje vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti aj späťvzatie žaloby, avšak predtým (...) žiada, aby jej bola poskytnutá krátka lehota za účelom právnej rady (...) v konaní zástupcu v súčasnosti nemá“. Pojednávanie bolo odročené na 27. január 2004. Na   pojednávaní   konanom   27.   januára   2004   (prítomní   účastníci   konania   a právny zástupca   sťažovateľa)   navrhovateľka   uviedla   vyššiu   hodnotu   nehnuteľnosti   ako   znalec a sťažovateľ prehlásil, že má financie na vyplatenie podielu navrhovateľky. Okresný súd požiadal účastníkov konania na predloženie otázok pre znalca a pojednávanie odročil na 23. marec 2004.

Navrhovateľka   predložila   9.   februára   2004   otázky   pre   znalca.   Tieto   boli   dané 11. marca 2004 na vedomie sťažovateľovi a 18. marca 2004 predložené znalcovi.

Na   pojednávaní   konanom   23.   marca   2004   (prítomní   účastníci   konania,   právny zástupca   sťažovateľa   a znalec)   sa   účastníci   zaoberali   znaleckým   posudkom   a z neho vyplývajúcej ceny nehnuteľnosti. Navrhovateľka súhlasila s prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva sťažovateľa, žiadala vyplatenie sumy 900 000 Sk a nie len 500 000 Sk, ktoré vyplývali zo znaleckého posudku. Pojednávanie bolo odročené na 27. apríl 2004.

Navrhovateľka   21.   apríla   2004   predložila „stanovisko   k odôvodneniu   znaleckého posudku   znalcom   dňa   23.   3.   2004“ a   27.   apríla   2004   telefonicky   ospravedlnila   svoju neúčasť na pojednávaní.

Pojednávanie konané 27. apríla 2004 (prítomní sťažovateľ a jeho právny zástupca) bolo odročené na 25. máj 2004.

Okresnému   súdu   bola   19.   mája   2004   doručená „námietka   zaujatosti   sudkyne“ podaná navrhovateľkou. Pojednávanie stanovené na 25. máj 2004 okresný súd zrušil, čo telefonicky oznámil účastníkom.

Námietka navrhovateľky bola 21. júla 2004 predložená krajskému súdu. Súdny spis spolu s uznesením krajského zo 4. augusta 2004 bol doručený okresnému súdu 10. augusta 2004 (krajský súd rozhodol, že sudkyňa nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania veci).

Okresný súd zaslal 11. novembra 2004 a v dobe od 1. decembra do 24. decembra 2004   doručil   uznesenie   krajského   súdu   účastníkom.   Súčasne   ich   vyzval   na   oznámenie ďalších návrhov na doplnenie dokazovania. Znalca požiadal o oznámenie, aký vplyv mala zmena   vyhlášky   o stanovení   všeobecnej   ceny   majetku   (od 1. septembra   2004   nadobudla účinnosť   vyhláška   č.   492/2004   Z.   z.)   na   závery   jeho   znaleckého   posudku.   Znalec 30. novembra 2004 oznámil že „(...) tieto zmeny nemajú žiadny vplyv“ a že „všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, vyčíslenú v znaleckom posudku (...) je preto možné považovať aj v tomto čase za aktuálnu“.

Okresný   súd   13.   januára   2005   urgoval   zaslanie   ďalších   návrhov   účastníkov   na dokazovanie.   Navrhovateľka   17.   januára   2005   písomne   žiadala,   aby   bola   stanovená „hodnota domu (...) v trhovej cene“.

Okresný súd 31. marca 2005 stanovil termín pojednávania na 27. apríl 2005. Súčasne oznámil účastníkom zmenu vo veci konajúceho sudcu (vec bola pridelená Mgr. A. S.).Navrhovateľka   18.   apríla   2005   požiadala   okresný   súd   o „ustanovenie   zástupcu z radov advokátov“. Súčasne požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okresný   súd   20.   apríla   2005   požiadal   miestny   úrad   o podanie   informácie o majetkových pomeroch navrhovateľky (navrhovateľku požiadal o predloženie potvrdenia o jej   majetkových   pomeroch   na   predpísanom   tlačive).   Navrhovateľka   predložila   súdu 20. apríla 2005 požadované doklady.

Na   pojednávaní   konanom   27.   apríla   2005   (prítomní   účastníci   a právny   zástupca sťažovateľa)   sa   súd   zaoberal   uvedenými   žiadosťami   navrhovateľky.   Pojednávanie   bolo odročené na neurčito. Termín bude určený po rozhodnutí súdu o žiadostiach navrhovateľky.Miestny   úrad 3.   mája 2005   predložil   „charakteristiku“   navrhovateľky   (majetkové pomery navrhovateľky nie sú úradu známe). Zamestnávateľ navrhovateľky 30. mája 2005 predložil súdu požadované doklady.

Okresný   súd   18.   mája   2005   vyzval   zamestnávateľa   navrhovateľky   o podanie informácie o jej príjmoch za roky 2003 a 20004.

Okresný súd uznesením 22. júna 2005 priznal navrhovateľke oslobodenie od platenia súdnych   poplatkov   a   uznesením   zo   4.   júla   2005   jej   za   právneho   zástupcu   ustanovil advokátku JUDr. K. P.

Okresný súd 3. augusta 2005 stanovil termín pojednávania na 30. september 2005. Ustanovená právna zástupkyňa 27. septembra 2005 nahliadla so súdneho spisu.

Na   pojednávaní   konanom   30.   septembra   2005   (prítomní   účastníci   a ich   právni zástupcovia) navrhovateľka žiadala vypracovanie nového znaleckého posudku. Okresný súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že navrhovateľka v lehote 5 dní oznámi súdu „na aké skutočnosti žiada, aby bol vypracovaný znalecký posudok“.

Okresný súd uznesením z 30. septembra 2005 priznal sudcovi znalečné za posudok z 1. júla 1997.

Navrhovateľka   3.   októbra   2005   oznámila   súdu   sp.   zn.   konania   vedeného   proti sťažovateľovi   vo   veci   zvýšenia   výživného   pre   ich   maloleté   deti   a   4.   novembra   2005 predložila súdu „Podanie vo veci samej“.

Sťažovateľ   30.   novembra   2005   oznámil   súdu   zmenu   svojho   právneho   zástupcu (poveril svojím zastupovaním advokátku JUDr. I. R.).

Okresný   súd   uznesením   z 25.   novembra   2005   ustanovil „na   zistenie   a určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti (trhovej)...“ znalca Ing. J. B. Súdny spis bol doručený 6. januára 2006 znalcovi.

Znalec predložil okresnému súdu 30. marca 2006 znalecký posudok č. 15/2006.Okresný   súd   24. apríla 2006   zaslal znalecký   posudok   účastníkom   na vyjadrenie. Súčasne im zaslal uznesenie z 24. apríla 2006 o znalečnom.

B.

V odpovedi č. k. Spr. 2093/05 z 11. novembra 2005 na sťažovateľovu sťažnosť na prieťahy v konaní z 12. októbra 2005 predseda okresného súdu uviedol: „ (...) Z uvedeného vyplýva, že vo veci sa priebežne koná a ak aj boli zistené prieťahy v konaní, tieto boli zapríčinené   v dôsledku   rozvrhu   práce,   na   základe   ktorého   došlo   k zmenám prejednávajúcich sudcov, ako aj zaťaženosti jednotlivých sudcov.

Z týchto dôvodov hodnotím Vašu sťažnosť ako dôvodnú z objektívnych príčin.“

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   29/95   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“, resp. práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote   prejednaná   (...)   súdom   (...),   ktorý   rozhodne   o jeho   občianskych   právach   alebo záväzkoch (...)“.

2.   Predseda   okresného súdu   k predmetu sťažnosti   vo svojom   vyjadrení z 3.   mája 2006 uviedol: „(...) Vecná stránka sťažnosti je podrobne opísaná v sťažnosti sťažovateľa, ktorý presne chronologický uviedol jednotlivé úkony súdu vo veci. K tomuto je potrebné poznamenať, že dĺžka konania bola ovplyvnená jednak častou zmenou prejednávajúcich sudcov   –   v súčasnosti   vec   prejednáva   šiesty   sudca,   zmenami   právnych   zástupcov u účastníkov konania, ako aj dvoma znaleckými posudkami a jedným kontrolným znaleckým posudkom. Ďalej je potrebné poznamenať, že každý z prejednávajúcich sudcov mal v tom čase minimálne 400 vecí v senáte. (...)“

3. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v reakcii (z 18. mája 2006) na toto vyjadrenie okresného súdu uviedol: „(...) Vyjadrenie neobsahuje žiadne relevantné argumenty   spochybňujúce   tvrdenie   sťažovateľa,   že   vo   veci   dochádza   k zbytočným prieťahom   a konanie   trvá   neprimerane   dlho.   Okrem   toho,   skutočnosti   veľmi   stručne zmienené v tomto vyjadrení a to zmeny sudcov a zmeny právnych zástupcov účastníkov, nie sú   spôsobilé   ospravedlniť   stav,   keď   ani   po   11   rokoch   nie   je   konanie,   ktoré   patrí k štandardnej   agende   všeobecných   súdov,   právoplatne   skončené,   presnejšie,   v ktorom doposiaľ nebolo vynesené okresným súdom ani jedine meritórne rozhodnutie.

Ako vyplýva zo sťažnosti, ktorú sťažovateľ na ústavnom súde podal, pred tým než sa obrátil na ústavný súd, využil iné prostriedky na dosiahnutie nápravy – dňa 12. 10. 2005 podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice – okolie a na túto sťažnosť mu bola dňa 11. 11. 2005 daná odpoveď, v ktorej bolo konštatované, že sťažnosť je dôvodná. Napriek tomu, aj po zistení tohto stavu, konanie neprebieha tak, aby sa postup súdu dal označiť za efektívny a smerujúci k urýchlenému meritórnemu rozhodnutiu veci. (...)“

4.   Judikatúra   ústavného   súdu   a   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   (ďalej   len „ESĽP“) sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníka   a postup   súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

4.1. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetné občianskoprávne konanie sa začalo 12. januára 1995, teda pred vyše 11 rokmi, a nie je k dnešnému dňu skončené na súde prvého stupňa.

4.2. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.

Predmetom konania je prejednanie a rozhodnutie občianskoprávnej veci   (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) vedenej pod sp. zn. 8 C 29/95. Ústavný súd je toho názoru, že namietané konanie vzhľadom na jeho predmet a skutkovú náročnosť možno hodnotiť ako čiastočne zložitú vec, ktorá mala určitý vplyv na celkový priebeh konania. Zisťovanie   (identifikácia)   predmetu   sporu,   zisťovanie   majetkových   pomerov   účastníkov sporu, rozhodovanie o námietke predpojatosti sudcu, návrhy účastníkov o oslobodenie od platenia   súdnych   poplatkov,   resp.   o ustanovenie   právneho   zástupcu   a nariadenie   troch znaleckých dokazovaní neboli však rozhodujúcimi skutočnosťami vplývajúcimi na dĺžku konania a nemôžu ospravedlniť jeho celkovú doterajšiu dĺžku.

4.3. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť osobitne   zohľadnená   na   jeho   ťarchu   pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

4.4.   Napokon   sa   ústavný súd zaoberal postupom   okresného   súdu   v posudzovanej veci,   a to   nielen   z hľadiska   sťažovateľom   namietaných   skutočností,   ale   aj   z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho konania.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v posudzovanom   konaní   došlo   k prieťahom predovšetkým:

- od   6.   novembra   1995   (pojednávanie)   do   17.   apríla   1997   (ustanovenie   znalca), t. j. v trvaní vyše 17 mesiacov;

- od   2.   júla 1997 (predloženie znaleckého   posudku   znalcom)   do   22.   januára 2002 (predvolanie na pojednávanie), t. j. v trvaní vyše 4 rokov a 6 mesiacov;

- od   9.   apríla 2002 (oznámenie advokáta)   do   24.   februára   2003   (výzva okresného súdu), t. j. v trvaní vyše 10 mesiacov;keď bol okresný súd bez akýchkoľvek zákonných dôvodov   nečinný (resp.   nevykonával úkony   priamo   smerujúce   k rozhodnutiu   v merite   veci),   teda   spolu   za   vyše   šesť   rokov a deväť mesiacov neboli vykonané vo veci žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené výlučne zložitosťou veci a ani správaním účastníkov konania, ale najmä   v dôsledku   postupu   okresného   súdu.   Obranu   okresného   súdu   spočívajúcou v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať. Skutočnosť, že okresný súd mal problémy (vysoký počet nevybavených vecí), ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôžu byť na ťarchu účastníka konania a nemajú povahu   okolností,   ktoré   by   vylučovali   zodpovednosť   súdu,   ktorý   je   vecne   a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Ústavný súd súčasne zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho rozhodnutia súdu prvého stupňa trvá tak dlho, ako je tomu v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia v globále považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (I. ÚS 66/03).

4.5.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   „práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov“   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   ESĽP   k čl.   6   ods.   1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadné odlišnosti.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

5.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   k plynulému   konaniu   okresného   súdu   od   nariadenia   znaleckého dokazovania   23.   septembra   2003   (vykonaných   šesť   pojednávaní,   nariadenie   ďalšieho znaleckého dokazovania v dôsledku zmeny právnej normy a zistenie aktuálnej trhovej ceny nehnuteľnosti,   rozhodovanie   o námietke   zaujatosti,   o návrhu   na   ustanovenie   právneho zástupcu a o návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov), zisteného zo súdneho spisu   sp.   zn.   8   C   29/95   nepovažoval   ústavný   súd   za   dôvodné   vyhovieť   aj   návrhu sťažovateľa,   aby   zakázal   okresnému   súdu   pokračovať   v porušovaní   ním   označených základných práv.

6. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

6.1.   Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 250 000 Sk.   V tejto   súvislosti   uviedol,   že „(...)   Návrh   na   začatie   konania   podala navrhovateľka   ešte   dňa   11.   1.   1995   a doposiaľ,   po   takmer   11   rokoch,   konanie   nie   je právoplatne skončené.

Sťažovateľ   ako   účastník   konania   o vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   je takmer 11 rokov v stave právnej neistoty, ktorá sa týka veci, ktorá je preňho životne dôležitá a to domu, v ktorom on, spolu so svojou manželkou a maloletými deťmi, býva. (...)“

6.2.   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa cit. ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania, považuje za primerané vo výške 120 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnému   sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátkou.   Advokátka   vykonala   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 28. decembra 2005 a vyjadrenie z 18. mája 2006. Odmena určená podľa § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2004 Z. z. (t. j. 1/6 z výpočtového základu 15 008 Sk), predstavuje za 1 úkon 2 501 Sk a spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena advokátke za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje za 2 úkony v roku 2005 spolu sumu 5 302 Sk a za úkon v roku 2006 (1/6 výpočtového základu 16 381 Sk a paušál 164 Sk) sumu 2 894 Sk, t. j. spolu za 3 úkony právnych služieb 8 196 Sk. Keďže je právna   zástupkyňa   sťažovateľa   platcom   dane   z pridanej   hodnoty   (19   %)   bola   náhrada trov konania   zvýšená   o túto   daň,   čo   predstavuje   spolu   sumu   9   754   Sk   (t.   j.   8   196   Sk plus 1 557 Sk). Z týchto dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2006