znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 329/2012-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. arch. D. J., B., zastúpeného advokátkou JUDr. M. T., B., vo veci namietaného porušenia bližšie nekonkretizovaných základných práv rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 10 C 487/01 z 2. mája 2012, rozsudkami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 23 Co 470/2006 z 27. decembra 2006 a sp. zn. 9 Co 105/2010 z 10. júna 2010   a   uzneseniami   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   5   Cdo   133/2009 z 15. decembra 2009 a sp. zn. 5 Cdo 199/2011 z 15. februára 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   arch.   D.   J. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. apríla 2012 doručená sťažnosť Ing. arch. D. J., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. M. T., B., ktorou namieta porušenie bližšie nekonkretizovaných základných práv rozsudkom   Okresného   súdu   Martin   sp.   zn.   10   C   487/01   z   2.   mája   2012,   rozsudkami Krajského   súdu   v Žiline   sp.   zn.   23   Co   470/2006   z   27.   decembra   2006   a   sp.   zn. 9 Co 105/2010   z   10.   júna   2010   a   uzneseniami   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. 5 Cdo 133/2009 z 15. decembra 2009 a sp. zn. 5 Cdo 199/2011 z 15. februára 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 30. apríla 2012 opísal stav na svojej nehnuteľnosti a uviedol: „Je to protiprávne konanie, že okresný súd Martin, Krajský súd   Žilina   a   konečne   aj   NS   SR,   zo   dňa   jeho   uznesenia   z   15.   02.   2012   pod   č: 5C do 199/2011,verejne   zamlčujú   skutočnosť,   že   odporcová   stavba   maštale,   stodoly o zastavanej ploche 90,0 m2,ako aj prístupová cesta je nelegálna protiprávna a nezákonná z danej   skutočnosti   uznesenia   NS   SR   beriem   na   vedomie   ako   nepravdivé   a   nezákonné zavádzajúce, nakoľko sa podľa princípov súdov nepracuje kde je tu svedomie, objektívnosť nezaujatosť nestrannosť, spravodlivosť vôbec nikde...

Ako sťažovateľ a poškodený žiadam zrušiť Uznesenie NS SR v celom jeho rozsahu z dôvodov,   že   uznesenie   je   vykonštruované,   jednostranne   zamerané   proti   sťažovateľovi a ochraňujú   porušovateľa,   ktorý   porušil   všetky   platné   zákony,   ktoré   boli   v   sťažnosti popísané...

Ja   sa   len   sťažujem   proti   poškodeniu   môjho   stavebného   pozemku,   ktorý   je devastovaný a chýba na ňom už 20m3 zemného materiálu...

Porušené   základné   právo   sťažovateľa   sa   prejavovalo   najmä   prieťahmi   na príslušných súdoch, kde sa porušovala nestrannosť, objektívnosť a spravodlivosť.“

V závere sťažovateľ žiada „... o zrušenie Uznesenia NS SR pod.č.: 5Cdo199/2011... aby porušovateľ vybudoval oporný múr podľa podanej žaloby na najvyšší súd SR ako aj presnej špecifikácie sťažovateľa pre oporný múr.

Súčasne   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo   výške 1155,355,€ ktoré boli priamo vyplatené na súdne konanie od 25. 06. 2001 do 4. 02. 2011, a boli presne špecifikované a doložené faktúrami za súdne trovy ako i odborné posudky vykonané súdnymi znalcami, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise pod sp. zn.: 100487/200- 449 pod exekúciou od porušovateľa Samoleja Emila.“.

Vzhľadom na to, že sťažnosť neobsahovala zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd výzvou č. k. Rvp 3859/2012-10 z 21. mája 2012 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov   podania,   zároveň   ho   vyzval   na   predloženie   písomného   splnomocnenia udeleného advokátovi na zastupovanie pred ústavným súdom.

Sťažovateľ   sťažnosť   doplnil   podaním   doručeným   ústavnému súdu   11.   júna 2012 a zároveň doručil splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom udelené advokátke JUDr. M. T. V doplnení podania poukázal na vypracovaný znalecký posudok, ktorý má potvrdzovať poškodenie jeho pozemku, a uvádza: „Sťažnosť smeruje na Najvyšší súd SR, ktorý   vedome zamlčal   nelegálnu   a   protiprávnu výstavbu maštale a stodoly...   Sťažnosť... smeruje   výlučne   na   Okresný   súd   Martin,   Krajský   súd   Žilina   a   na   Najvyšší   súd   SR..., v dôsledku   toho,   že   ich   rozsudky...   boli   vykonštruované,   nepravdivé,   zavádzajúce,   bez reálnej pravdy a skutočnosti kde sa utajovala výstavba čiernej stavby maštale a stodoly...“

Dňa   20.   júna   2012   sťažovateľ   predložil   ústavnému   súdu „...   faktúry   za   právnu službu“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh musí obsahovať, akého rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha, odôvodnenie   návrhu   (odsek   1).   K návrhu   sa   musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom (odsek 2). Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania (odsek 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Citované ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľ   bol   vyzvaný,   aby   v   lehote 14 dní prostredníctvom právneho zástupcu odstránil nedostatky vo svojom podaní, okrem iného, aby konkretizoval, akým spôsobom a ktoré základné práva a slobody mal príslušný orgán v jeho prípade porušiť, a uviedol, akého rozhodnutia sa domáha.

Sťažovateľ ani podaniami doručenými ústavnému súdu 11. júna 2012 a 20. júna 2012 uvedené nedostatky neodstránil.

Ústavný súd poukazuje na príslušnú judikatúru, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   III.   ÚS   357/2010,   II.   ÚS   309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010 a IV.   ÚS   134/2010).   Ústavný   súd   pripomína,   že   daný   rozsah   nedostatkov   zákonom predpísaných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti a poukazuje na to, že na takýto postup slúži inštitút povinného zastúpenia advokátom v konaní o sťažnostiach fyzických a právnických osôb pred ústavným súdom. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že sťažovateľ   bol   výslovne   vyzvaný,   aby   nedostatky   podania   odstránil   prostredníctvom právneho   zástupcu.   Pokiaľ   sťažovateľ   udelil   splnomocnenie   na   zastupovanie   v   konaní pred ústavným   súdom   advokátke,   nedostatky   podania   mala   odstrániť   advokátka,   a   to v súlade s výzvou ústavného súdu tak, aby podanie bolo objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   sťažovateľ   v   súlade   s   výzvou   ústavného   súdu nepostupoval,   a   napriek   splnenej   formalite   (predloženiu   splnomocnenia   udeleného advokátke)   doplnenie   podania   koncipoval   sám   a   nedostatky   podania   ústavného   súdu kvalifikovane neodstránil.

Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ bol upozornený na možnosť odmietnutia jeho podania podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ak neodstráni jeho nedostatky v lehote 14 dní od doručenia výzvy ústavného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, ktoré neboli odstránené ani po výzve ústavného súdu, a to napriek tomu, že je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2012