znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 329/08-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 341/06 a jeho uznesením z 23. mája 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra 2008   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práv   podľa   čl. 6   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 341/2006 a jeho uznesením z 23. mája 2008.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa podaním z 11. decembra 2006   doručeným   okresnému   súdu   domáhal   voči   odporcom   (odporca   v prvom   rade Slovenská   republika   v zastúpení   Ministerstvom   vnútra   Slovenskej   republiky   a odporca v druhom   rade   Slovenská   republika   v zastúpení   Generálnou   prokuratúrou   Slovenskej republiky)   „náhrady   škody   spôsobenej   pri   výkone   verejnej   moci,   chybným   rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 514/2003 Z. z.“.

Okresný súd uznesením č. k. 26 C 341/2006-54 zo 6. mája 2008 vyzval sťažovateľa na odstránenie vád jeho návrhu (podanie z 11. decembra 2006) v lehote 15 dní od doručenia uznesenia s poučením, že ak sťažovateľ vady v stanovenej lehote neodstráni, podanie bude v súlade s § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odmietnuté (ďalej len „OSP“).

Sťažovateľ sa listom zo 16. mája 2008 pokúsil odstrániť vady podania. Okresný súd však dospel k záveru, že týmto listom ich sťažovateľ neodstránil, a preto uznesením č. k. 26 C   341/2006-57   z 23.   mája   2008   (ďalej   len   „uznesenie   z 23.   mája   2008“)   podanie sťažovateľa odmietol.

Proti uzneseniu okresného súdu z 23. mája 2008 podal sťažovateľ odvolanie 23. júna 2008.Podľa názoru sťažovateľa „dá sa očakávať, že odvolací súd uznesenie 26 C/341/06- 57   zruší   a vec   vráti“,   pričom   postup   okresného   súdu   hodnotí   ako   „zbytočný   prieťah a zbytočné otravovanie odvolacieho súdu“.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jeho označených   základných   a iných   práv   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn.   26 C 341/2006   a jeho   uznesením   z 23.   mája   2008,   zruší   predmetné   uznesenie, prikáže   okresnému   súdu   dodržiavať   jeho   základné   ľudské   práva,   konať   vo   veci   bez zbytočných prieťahov a prizná mu úhradu trov konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní o   jeho   sťažnosti pred ústavným súdom poukazujúc na svoju nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II. ÚS 12/01,   IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie   základného   práva   označenými   orgánmi   verejnej   moci   (v   tomto   prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza   k   namietanému   porušovaniu   označeného   základného   práva   postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

V súlade   s už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či existujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Porušenie   označených   základných   a iných   práv   namietal   sťažovateľ   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 341/2006, ktoré začalo doručením podania sťažovateľa z 11. decembra 2006 a skončilo uznesením okresného súdu z 23. mája 2008,   ktorým   bolo   odmietnuté   podanie   sťažovateľa   z 11.   decembra   2006   z dôvodu nesplnenia náležitostí návrhu na začatie konania.

Podľa sťažovateľa okresný súd nesprávne rozhodol, keď uznesením z 23. mája 2008 odmietol   jeho   podanie   z 11.   decembra   2006,   a takýmto   postupom   zbytočne   spôsobil prieťahy v konaní tým, že vyvolal nutnosť podania odvolania sťažovateľom proti tomuto uzneseniu   a predĺženie   konania   o dobu   odvolacieho   konania,   v   ktorom   podľa   názoru sťažovateľa bude uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Z obsahu   príloh   pripojených   k   sťažnosti   vyplýva,   že   uznesenie   okresného   súdu z 23. mája   2008   bolo   sťažovateľovi   doručené   19.   júna   2006   a odvolanie   proti   tomuto uzneseniu podal sťažovateľ okresnému súdu 23. júna 2006.

V dôsledku   prípustnosti   opravného   prostriedku   proti   uzneseniu   okresného   súdu z 23. mája 2008 a možnosti jeho preskúmania iným všeobecným súdom je v danom prípade splnená   aj   podmienka   na   odmietnutie   sťažnosti   v tejto   časti   pre   nedostatok   právomoci ústavného súdu.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v čase   podania   sťažnosti   na   poštovú   prepravu   a jej doručenia   ústavnému   súdu   už nebolo vedené konanie okresným   súdom,   ale na základe sťažovateľom   podaného   odvolania   prebiehalo   konanie   pred   odvolacím   súdom,   preto v tomto čase nemohlo objektívne dochádzať k prieťahom v predmetnom konaní zo strany okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby ústavný   súd   rozhodoval   o sťažovateľovej   žiadosti   o   ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2008