znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 328/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   A.L.K.   Humenné,   spol.   s   r.   o.,Štefánikova 22, Humenné, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Sopiakom, Štefánikova 17,Humenné,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právapodľa čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupomPôdohospodárskej platobnej agentúry a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidiekaSlovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   A.L.K.   Humenné,   spol.   s.   r.   o., o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2015doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   A.L.K.   Humenné,   spol.   s   r.   o.   (ďalej   len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) postupom Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „platobnáagentúra“) a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalejlen „ministerstvo“) v bližšie neurčenom konaní.

2.   Sťažovateľka   v sťažnosti   uvádza,   že   v roku   2005   podala   platobnej   agentúre„žiadosť   o priame   platby   na   plochu,   a to   jednotnú   platbu   na   plochu,   podporu   plodín na ornej ploche a vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti na užívanú plochu spolu vo   výmere   592,43   ha“.   Platobná   agentúra   a ministerstvo   ako   odvolací   orgán   viackrátod roku   2005   rozhodli   o neposkytnutí   podpory   pre   sťažovateľku,   hoci   Krajský   súdv Bratislave ich rozhodnutia vždy zrušil, pretože nedostatočne zistili skutkový stav a ichrozhodnutia boli nepreskúmateľné.

3.   Sťažovateľka   sa   domnieva,   že   neposkytnutím   dotácií   v priebehu   10   rokovdochádza   k porušeniu   jej   označených   práv,   a navrhuje,   aby   ústavný   súd   nálezom   taktorozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a práva... podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... porušené bolo.

2.   Ministerstvo   pôdohospodárstva   a rozvoja   vidieka   Slovenskej   republiky   je povinné... zaplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 20. 000,- eur...“

a taktiež požaduje „uhradiť sťažovateľovi trovy konania“.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o spôsobe   konania   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na prerokovanie ktorých   nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitomsťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáhav petite   svojej   sťažnosti,   a vo   vzťahu   k tomu   subjektu,   ktorého   označil   za porušovateľasvojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, I. ÚS 598/2013). Ústavný súd zdôrazňuje, ževiazanosť   ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   i ostatnými   požadovanýmizákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranusvojich   základných   práv   a slobôd   sú   zastúpené   advokátom.   Z uvedeného   vyplýva,   žeústavný   súd   má   v   ústave   a v zákone   o   ústavnom   súde   presne   definované   právomoci,uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostínávrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).

7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatiekonania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tentozákon   neustanovuje   inak.   V splnomocnení   sa   musí   výslovne   uviesť,   že   sa   udeľujena zastupovanie pred ústavným súdom.

8. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriektomu,   že   sťažovateľka   je   zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom   –   advokátom,nespĺňa   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdomustanovené v § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde. Sťažnosť vykazuje nielen zásadnénedostatky medzi textom samotnej sťažnosti a navrhovaným petitom, ktorý je oddelenýod ostatnej časti sťažnosti, ale neobsahuje najmä jasný (jednoznačný) návrh rozhodnutiavo veci   samej   (petit),   ktorého   vydania   sa   sťažovateľka   od   ústavného   súdu   domáha(§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takýmspôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci.Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a napr. neobsahuje vo vzťahuk dôvodom sťažnosti jasnú identifikáciu namietaných konaní, ako aj označenie jednotlivýchporušovateľov,   ktorých   postupmi   malo   dôjsť   k porušeniu   jej   označených   práv.   Petitpožadovaný sťažovateľkou, aj čo sa týka označených práv, nie je zhodný s namietanýmizákladným   právami   uvedenými   v   úvode   a   v   odôvodnení   sťažnosti,   hoci   sťažnosťsťažovateľky v jej mene napísal aj podpísal advokát (ako osoba práva znalá, pozn.). K tomuústavný súd uvádza, že zo splnomocnenia z 19. júna 2015 predloženého sťažovateľkou tiežnevyplýva, že ide o splnomocnenie na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, akoto predpokladá § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie jepovinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   takýto   postup   slúži   inštitút   povinnéhoprávneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacejčinnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatokzákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,I. ÚS 368/2010, III.   ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).

10. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona   č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   zneníneskorších   predpisov   advokát   je   povinný   dôsledne   využívať   všetky   právne   prostriedky,a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatiesťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitneto platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie predústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.advokáta).

11.   Vzhľadom   na   už   uvedené   ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľky   odmietolpre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí už pri jej predbežnom prerokovaní podľa §25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

12. Nad rámec ústavný súd uvádza, že vo veci sťažovateľky (pozri napr. § 250t ods. 1Občianskeho súdneho poriadku) je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictverozhodovať   o   nečinnosti   orgánu   verejnej   správy.   Túto   právomoc   správneho   súdnictvanemožno   nahradiť   konaním   pred   ústavným   súdom,   pretože   platí   princíp   subsidiarityvyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015