SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 328/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A.L.K. Humenné, spol. s r. o.,Štefánikova 22, Humenné, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Sopiakom, Štefánikova 17,Humenné, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomPôdohospodárskej platobnej agentúry a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidiekaSlovenskej republiky a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti A.L.K. Humenné, spol. s. r. o., o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A.L.K. Humenné, spol. s r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) postupom Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „platobnáagentúra“) a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalejlen „ministerstvo“) v bližšie neurčenom konaní.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že v roku 2005 podala platobnej agentúre„žiadosť o priame platby na plochu, a to jednotnú platbu na plochu, podporu plodín na ornej ploche a vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti na užívanú plochu spolu vo výmere 592,43 ha“. Platobná agentúra a ministerstvo ako odvolací orgán viackrátod roku 2005 rozhodli o neposkytnutí podpory pre sťažovateľku, hoci Krajský súdv Bratislave ich rozhodnutia vždy zrušil, pretože nedostatočne zistili skutkový stav a ichrozhodnutia boli nepreskúmateľné.
3. Sťažovateľka sa domnieva, že neposkytnutím dotácií v priebehu 10 rokovdochádza k porušeniu jej označených práv, a navrhuje, aby ústavný súd nálezom taktorozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a práva... podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... porušené bolo.
2. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky je povinné... zaplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 20. 000,- eur...“
a taktiež požaduje „uhradiť sťažovateľovi trovy konania“.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitomsťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáhav petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľasvojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, I. ÚS 598/2013). Ústavný súd zdôrazňuje, ževiazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania i ostatnými požadovanýmizákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranusvojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, žeústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostínávrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).
7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatiekonania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tentozákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľujena zastupovanie pred ústavným súdom.
8. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriektomu, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom,nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdomustanovené v § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde. Sťažnosť vykazuje nielen zásadnénedostatky medzi textom samotnej sťažnosti a navrhovaným petitom, ktorý je oddelenýod ostatnej časti sťažnosti, ale neobsahuje najmä jasný (jednoznačný) návrh rozhodnutiavo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľka od ústavného súdu domáha(§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takýmspôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci.Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a napr. neobsahuje vo vzťahuk dôvodom sťažnosti jasnú identifikáciu namietaných konaní, ako aj označenie jednotlivýchporušovateľov, ktorých postupmi malo dôjsť k porušeniu jej označených práv. Petitpožadovaný sťažovateľkou, aj čo sa týka označených práv, nie je zhodný s namietanýmizákladným právami uvedenými v úvode a v odôvodnení sťažnosti, hoci sťažnosťsťažovateľky v jej mene napísal aj podpísal advokát (ako osoba práva znalá, pozn.). K tomuústavný súd uvádza, že zo splnomocnenia z 19. júna 2015 predloženého sťažovateľkou tiežnevyplýva, že ide o splnomocnenie na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, akoto predpokladá § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinnéhoprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacejčinnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatokzákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
10. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatiesťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitneto platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie predústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.advokáta).
11. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietolpre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí už pri jej predbežnom prerokovaní podľa §25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. Nad rámec ústavný súd uvádza, že vo veci sťažovateľky (pozri napr. § 250t ods. 1Občianskeho súdneho poriadku) je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictverozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy. Túto právomoc správneho súdnictvanemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom, pretože platí princíp subsidiarityvyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015