znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 328/2012-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013 prerokoval   sťažnosť   M.   B.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   H.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. Nt 209/06 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti M. B. z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Uznesením   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) č. k. I. ÚS 328/2012-8 z 27. júna 2012 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Nt 209/06 (ďalej aj,,napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že napadnuté konanie sa začalo 21. júna 2006, keď na okresnom súde podal podľa § 393 a nasl. Trestného poriadku návrh na obnovu konania v trestnej veci sp. zn. 2 T 80/2001. O návrhu sťažovateľa nebolo ani po šiestich rokoch rozhodnuté, preto sa sťažovateľ obrátil so sťažnosťou na ústavný súd. V sťažnosti, ktorá bola   ústavnému   súdu   doručená   14.   júna   2012,   sťažovateľ   namietal   predovšetkým neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ktorú ovplyvnilo v počiatku nesprávne pridelenie veci   sudkyni   JUDr.   Ľ.   H.,   ktorá   už   vo   veci   sťažovateľa   rozhodovala   v prvom   stupni. Sťažovateľ   tiež   poukázal   na   časté   odročenie   nariadených   pojednávaní,   ako   aj   na stratu pôvodného   trestného   spisu   vo   veci   sťažovateľa.   Sťažovateľ   preto   vyjadril   názor, že napadnuté   konanie   je   postihnuté   prieťahmi,   čo   má   za   následok   porušenie   jeho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3.   V petite   sťažnosti   sťažovateľ   navrhol   vysloviť   porušenie   označených   práv postupom   okresného   súdu,   prikázať   okresnému   súdu   konať   v napadnutom   konaní   bez zbytočných   prieťahov,   vo   veci   urýchlene   rozhodnúť   a zároveň   priznať   sťažovateľovi primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   2 000   €,   ako   aj   náhradu   trov   právneho zastúpenia.

4. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd výzvou z 28. augusta 2012 požiadal okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril a zároveň aby doručil ústavnému súdu   spis   vo   veci   sťažovateľa.   Okresný   súd   sa   k sťažnosti   vyjadril   písomným podaním z 19. septembra 2012. Okresný súd však nepredložil ústavnému súdu spis vo veci sp.   zn.   Nt   209/06   s odôvodnením,   že   ho   doručí   dodatočne   po   termíne   pojednávania určeného   na   29.   november   2012.   Následne   bol   20.   decembra   2012   ústavnému   súdu doručený   z okresného   súdu   spis   sp.   zn.   Nt   209/06   vedený   vo   veci   sťažovateľa. Po oboznámení   sa   s obsahom   súdneho   spisu,   a teda   priebehom   napadnutého   konania ústavný súd zistil, že sťažovateľ pred termínom verejného zasadnutia, ktoré bolo určené na 29. november   2012,   písomným   podaním   z 22.   novembra   2012   zobral   späť   svoj návrh na obnovu   konania   v trestnej   veci   sp.   zn.   2   T   80/2001.   Okresný   súd   uznesením sp. zn. Nt   209/2006   z 29.   novembra   2012   podľa   §   396   ods.   8   Trestného   poriadku   vzal na vedomie sťažovateľovo späťvzatie návrhu na povolenie obnovy. Proti tomuto uzneseniu sťažnosť   nie   je   prípustná.   Z toho   preto   vyplýva,   že   sťažovateľ   späťvzatím   návrhu na povolenie obnovy konania vyjadril svoju vôľu, aby o ňom okresný súd už nekonal.

5. Z pohľadu konania a rozhodovania ústavného súdu bolo podstatným zistenie, že sťažovateľ   svoj   návrh   na   povolanie   obnovy   konania,   na   základe   ktorého   sa   napadnuté konanie začalo, zobral späť. Sťažovateľ svojím prejavom vôle zapríčinil, že jeho návrh na povolenie obnovy konania z 21. júna 2006 už nebude prerokovaný. Okresný súd tento právny úkon sťažovateľa vzal uznesením z 29. novembra 2012 na vedomie, ktoré sa svojimi účinkami rovná zastaveniu napadnutého konania.

6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Vo   vzťahu   k namietanému   porušeniu   práv   podľa   ústavy   a dohovoru   ústavný   súd predovšetkým   konštatuje,   že   pri   výklade   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské   práva   k   čl. 6 ods. 1 dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie veci   v   primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn.   I.   ÚS   28/01,   I.   ÚS   257/08).   Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.“ (II. ÚS 26/95).

7.   V prerokovávanom   prípade   sa   síce   sťažovateľ   nachádzal   podľa   jeho   tvrdení v stave   právnej   neistoty   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu,   ako   aj   v čase,   keď ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“).   V čase   rozhodovania   ústavného   súdu   o sťažnosti   však   už   bolo napadnuté konanie fakticky zastavené, pretože sťažovateľ svoj návrh na povolenie obnovy konania zobral späť, čím vyjadril svoju vôľu, aby okresný súd o jeho návrhu na povolenie obnovy ďalej nekonal a nerozhodoval.

Zo zmyslu a účelu konania o ústavnej sťažnosti o namietanom porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote možno podľa ústavného súdu vyvodiť, že nevyhnutnou podmienkou pre konanie   a rozhodovanie   ústavného   súdu   v tomto   type   konania   je   záujem   sťažovateľa na prerokovaní jeho veci bez zbytočných prieťahov či v primeranej lehote, ktorý by mal byť u sťažovateľa prítomný po celú dobu konania. Tomu preto odporuje prejav vôle sťažovateľa vo forme späťvzatia návrhu, pretože ním sťažovateľ vyjadruje, že z rôznych dôvodov už nemá záujem   na tom, aby súd či iný štátny orgán o jeho návrhu ďalej akokoľvek konal a rozhodoval.   Keďže   zákon   o   ústavnom   súde   v ustanoveniach   upravujúcich   konanie o sťažnostiach   podľa   čl.   127   ústavy   (§   49   až §   56)   bližšie   neupravuje dôsledky,   ktoré nastanú v prípade späťvzatia návrhu, ktorým sa napadnuté konanie začalo, bolo nevyhnutné primerane na vec aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

8. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (alebo Trestného poriadku).

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa   §   104   ods.   1   prvej   vety   Občianskeho   súdneho   poriadku   ak   ide   o   taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Zistenie ústavného súdu o tom, že sťažovateľ svoj návrh zobral späť, t. j. o tom, že sťažovateľ   už   nemá   záujem   na   prerokovaní   svojej   veci   bez   zbytočných   prieťahov či primeranej lehote, predstavuje neodstrániteľný nedostatok pre konanie ústavného súdu o sťažnosti, v ktorej   sa namieta porušenie základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy a práva   podľa   čl. 6   ods.   1   dohovoru.   Inak   povedané,   späťvzatím   návrhu   na   povolenie obnovy, ktorým   sa napadnuté konanie začalo, odpadol predmet konania pred ústavným súdom.   Ústavný   súd   preto   vychádzajúc   z   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   aplikoval primerane ustanovenia   § 103 a § 104   ods.   1   Občianskeho súdneho poriadku   a konanie o sťažnosti sťažovateľa zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013