znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 328/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra 2010   predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   Š.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS: KRP-178/OVK-KE-2004 zo 7. decembra 2004, uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach   č.   k.   Kn   2323/04-5   z   11.   januára   2005   a uznesením   Krajskej   prokuratúry   v Košiciach sp. zn. 1 Kn 70/10 z 3. februára 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2010 osobne doručená sťažnosť J. Š., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: KRP   -178/OVK-KE-2004   zo   7.   decembra   2004   (ďalej   len   „uznesenie   zo 7.   decembra 2004“), uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kn 2323/04-5 z 11. januára 2005 (ďalej len „uznesenie z 11. januára 2005“) a uznesením krajskej   prokuratúry   sp.   zn.   1   Kn   70/10   z   3.   februára   2010   (ďalej   len   „uznesenie   z 3. februára 2010“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 17. novembra 2000 sa stala podľa nej obeťou trestného činu spáchaného... vo Švajčiarsku, kde „bola vyhodená z balkóna 3. poschodia obytného   domu“. Spáchanie   uvedeného   trestného   činu   následne   opakovane   oznámila policajným orgánom, avšak trestné stíhanie v predmetnej veci nebolo nikdy začaté ani v Slovenskej   republike   a   ani   vo   Švajčiarsku.   Uvedeným   postupom   orgánov   činných v trestnom konaní malo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd „skonštatoval,   že svojim   konaním   orgány   činné   v   trestnom   konaní   porušili   moje   základné   právo   na spravodlivé súdne konanie, konkrétne Druhá hlava (základné práva a slobody) – Siedmy oddiel (právo na súdnu a inú právnu ochranu)“ uvedené v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa č. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podanej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka   namietala   porušenie   svojich   práv   uznesením   vyšetrovateľa zo 7. decembra   2004,   uznesením   krajskej   prokuratúry   z   11.   januára   2005   a   uznesením z 3. februára   2010.   Posledné   z   uvedených   uznesení   bolo   sťažovateľke   podľa   zistenia ústavného súdu doručené 10. februára 2010.

Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 5. augusta 2010 (osobne do podateľne ústavného súdu).

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka sa ochrany svojich v sťažnosti označených práv domáhala až po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, preto ústavný   súd   jej   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ako oneskorene podanú.

Vychádzajúc z uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010