znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 328/09-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. K. Ž., T., vo veci namietaného porušenia čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj základných práv priznaných čl. 13 ods. 1, 3 a 4 a čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, namietaného porušenia čl. 4 ods. 1, 2, 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd a základných práv priznaných čl. 36 ods. 1, 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 7 C 325/2008-29 z 12. februára 2009 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 162/2009 z 30. júna 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 10. septembra 2009   doručená   sťažnosť   spoločnosti   K.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného   porušenia   čl.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj základných práv priznaných čl. 13 ods. 1, 3 a 4 a čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy, namietaného porušenia   čl.   4   ods.   1,   2,   3   a 4   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“) a základných   práv   priznaných   čl.   36   ods.   1,   2   a   3   listiny   uznesením   Okresného   súdu Bratislava   IV   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č. k. 7 C 325/2008-29   z 12. februára   2009 a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 162/2009 z 30. júna 2009.

1. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka „... požiadala dňa 17. 10. 2004 Krajský súd...   o   súdnu   ochranu   voči   obmedzeniu   vlastníckych   práv   v   príčinnej   súvislosti s nezákonným úradným postupom správneho orgánu.

Uznesením 1 S 354/2004-55 Krajský súd...   rozhodol,   že časť   žaloby o zaplatenie náhrady v súvislosti s nesprávnym úradným postupom vylučuje na samostatné konanie a vec postúpil na Okresný súd...

Okresný   súd...   podmienil   začatie   súdneho   konania   o   náhrade   škody   spôsobenej nesprávnym úradným postupom zaplatením súdneho poplatku.

Voči   uloženiu   poplatkovej   povinnosti   podal   navrhovateľ   odvolanie   z   dôvodu, že uznesenie 7 C 325/2008-29 1408213549 súdu prvého stupňa, ktorý uložil navrhovateľovi poplatkovú povinnosť, sa zakladá na právnom omyle a bolo vydané v rozpore s § 4 ods. 1 písm. c), zákona č. 71/1992 Zb... č. 531/2003 Z. z.

Krajský súd... uznesením 3 Co 162/2009-36 potvrdil uznesenie Okresného súdu... z dôvodu,   že nárok,   ktorý v predmetnom konaní uplatňuje navrhovateľ,   nie je nárokom podľa § 250 v O. s. p.“.

2. Sťažovateľka označila skutočnosti odôvodňujúce podanie sťažnosti takto:„Namietame, zákonnosť poplatkovej povinnosti uloženej na základe zákonnej normy č. 71/1992... č. 621/2005 Z. z., prijatej po podaní žalobného návrhu.

Nakoľko bez zákonného dôvodu bol obmedzený prístup sťažovateľa k súdu v konaní o náhrade   škody   spôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom   a   nezákonným   zásahom do vlastníckych práv.

Obmedzenie prístupu k súdu z dôvodu, ktorý je založený na retroaktivite zákonnej normy,   tak   popiera   samú   existenciu   práva,   ktoré   umožňuje   ochranu   voči   nesprávnemu úradnému postupu a náhradu škody spôsobenej nezákonným zásahom do vlastníckych práv sťažovateľa“,   z čoho   vyplýva,   že   primárnym   dôvodom   podania   sťažnosti   bolo   podľa sťažovateľky obmedzenie jej prístupu k súdu v označenom súdnom konaní.

3. Sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd „na   základe   dôvodov   uvedených v sťažnosti“ takto rozhodol:

„1) - Sťažnosti sa vyhovuje

- 2) Uznesením   7 C 325/2008-291408213549   Okresného   súdu...,   a Uznesením 3 Co 162/2009-36 Krajského súdu... bolo porušené ústavné právo spoločnosti K. s. r. o. na:

a) súdne   preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutí   a postupu   verejnej správy   upravené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny...

b) konanie   o   náhrade   škody   spôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom a nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu upravené v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, čl. 36 ods. 3 Listiny...

c) súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu verejnej správy, v príčinnej súvislosti so zásahom do vlastníckych práv sťažovateľa upravené čl. 36 ods. 2) Listiny, a čl. 46 ods. 2 Ústavy SR

d) súdne   preskúmanie   uloženia   povinnosti   mimo   rámca   zákona   č. 71/1992 Zb... č. 531/2003 Z. z. a nariadení č. 338/97 a č. 865/06 ES upravené č. 1, čl. 13 ods. 1, ods. 3, ods.4 Ústavy SR, čl. 4 ods. 1), ods. 2), ods. 3), ods. 4) Listiny

- 3) Platnosť   Uznesenia   7 C 325/2008-291408213549   Okresného   súdu..., a Uznesenia   3   Co   162/2009-36   Krajského   súdu...,   ktorými   súd   rozhodol   o   povinnosti zaplatiť   súdny   poplatok   v   konaní   o   náhrade   škody   spôsobenej   nesprávnym   úradnom postupom Ústavný súd SR ruší a vec vracia Okresnému súdu... na ďalšie konanie.

- 4) Sťažovateľ ďalej navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že:

a) ústavné pravidlo upravené čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, neumožňuje súdu ukladať povinnosti mimo zákona v tomto prípade zákonnej normy č. 71/1992Zb... 531/2003 Z. z. platnej v dobe podania žalobného návrhu bez toho, aby nedošlo k porušeniu čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR

b) povinnosti a práva, ktoré sú obsahom zákonnej normy nie je možné uplatňovať do minulosti,   pretože   takýto   postup   by   bol   v   rozpore   s   ústavnými   pravidlami,   ktoré sú obsahom čl. 1, čl. 13 ods. 1, ods. 3, ods. 4 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Uplatňovanie retroaktivity   zákonnej   normy   č.   71/1992...   621/2005   Z.   z.   pred   obdobie   jej   účinnosti by tak malo za následok stratu atribútov právneho štátu, ktorými sú právna istota a ochrana legálne nadobudnutých práv a povinností.“

4. Sťažovateľka mimo iných písomností pripojila k sťažnosti aj uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 Co 162/2009 z 30. júna 2009, ktorým krajský súd v jej právnej veci proti obvodnému úradu životného prostredia o zaplatenie sumy 8 962,36 € na jej odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 7 C 325/2008-29 z 12. februára 2009 potvrdil prvostupňové rozhodnutie.   V odôvodnení   predmetného   uznesenia   krajský   súd   najskôr   oboznámil dovtedajší stav konania:

„Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie... Rozhodol tak z dôvodu, že navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok spolu s podaním návrhu na začatie konania a tento nezaplatil ani po výzve súdu v určenej lehote.

Proti tomuto rozhodnutiu včas podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd výzvu (na zaplatenie súdneho poplatku, pozn.) sp. zn. 7 C 325/2008 a uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil.

Namietal, že súd prvého stupňa sa nezaoberal námietkou porušenia práv priznaných § 4 ods. 1 písm. j) zák. č. 71/1992 Zb., neposúdil žalobný návrh na preskúmanie postupu správneho orgánu, ktorého súčasťou je aj návrh na úhradu majetkovej ujmy, ktoré konania sú od poplatku oslobodené...“. Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil týmto právnym záverom:

„Odvolací   súd v danej   veci konštatuje,   že nárok,   ktorý   si   v predmetnom konaní uplatňuje   navrhovateľ   nie je nárokom podľa   §   250v O.   s.   p.   Navrhovateľ   si   uplatňuje majetkovú a nemajetkovú ujmu,   ktorý nárok sa prejednáva podľa prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného dôvodu nie je možné na túto vec aplikovať § 4 ods. 1 písm. j) zák. č. 71/1992 Zb.

Odvolací   súd   preto   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   ako   vecne   správne   podľa § 219 O. s. p. potvrdil.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti, alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

5. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého uznesenia okresného súdu preto, lebo na základe podaného odvolania patrilo do právomoci krajského súdu. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka proti (v sťažnosti) namietanému uzneseniu okresného súdu   č.   k.   7   C   325/2008-29   z 12.   februára   2009   podala   riadny   opravný   prostriedok   – odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd. Ústavný súd preto nemá právomoc na konanie o tej   časti   sťažnosti,   v ktorej   sa   namieta   porušenie   práv   sťažovateľky   predmetným rozsudkom okresného súdu.

  6. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že v danom prípade sťažovateľka nevyčerpala všetky prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže nepodala dovolanie proti namietanému uzneseniu krajského súdu, a to napriek tomu, že v sťažnosti tvrdený dôvod („obmedzenia prístupu k súdu“, pozri bod 2 – I. časti odôvodnenia) je dovolacím dôvodom podľa § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Podľa uvedenej právnej normy dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   4   Cdo   70/93,   podľa   ktorého „Okolnosť,   že   odvolací   súd   nesprávne   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   o   zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku navrhovateľom (žalobcom) z podaného návrhu, ktorý   bol zo zákona   osobne oslobodený   od   jeho platenia,   treba   považovať za dovolací dôvod podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a) O. s. p., lebo ňou odňal tomuto účastníkovi konať pred súdom [§ 237 písm. f) O. s. p.] a bránil mu v realizácii procesného práva domáhať sa ochrany práva na súde, ktoré bolo porušené alebo ohrozené.“.

7.   Podaniu   dovolania   z uvedeného   dôvodu   nebráni   ani   prekážka   uvedená v ustanovení § 250s ods. 1 poslednej vete OSP, pretože namietaný krajský súd vychádzal z názoru, že sťažovateľka „si uplatňuje majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorý nárok sa prejednáva podľa prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku“, a z toho dôvodu aj potvrdil prvostupňové uznesenie.  

8. Ústavou daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu   činnosť   (právomoc)   všeobecných   súdov,   ak   je   táto   založená   zákonom alebo na   základe   zákona,   t.   j.   v   danom   prípade   na   základe   uplatnenia   postupu   podľa § 237 písm. f) OSP.   Ústavný   súd   môže   založiť   svoju   právomoc   na   konanie   až   vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich   práv.   Ústava   ani   zákon   o   ústavnom   súde   nepripúšťajú,   aby   si   sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,   naopak   čl.   127   ods.   1   ústavy   jednoznačne   požaduje   vyčerpanie   všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

9. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti   vo   veciach,   v   ktorých   sa   sťažovateľ   mohol   domôcť   ochrany   v   konaní   pred všeobecným   súdom   vlastnými,   dovolenými   a   Občianskym   súdnym   poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).

10. Ako to vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto   základných   práv   a   slobôd   nerozhodujú   všeobecné   súdy.   Keďže   proti   uzneseniu odvolacieho súdu bolo možné zo sťažovateľkou tvrdeného dôvodu podať dovolanie [§ 237 písm. f) OSP], právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľky má najvyšší súd ako súd dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Z uvedených dôvodov bola preto táto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   účastníkov   konania   uznesením ako neprípustná odmietnutá.

11.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2009