SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 327/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ zastúpenéhoAdvokátskou kanceláriou Kraus&Partners s. r. o., Jasovská 23, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a čl. 36 a čl. 38 Listiny základných práv a slobôd postupomOkresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 23/2007 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základných právpodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 a čl. 38 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len„listina“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 9 C 23/2007.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 4. decembra 2006 podal na Okresnom súdeBratislava III žalobný návrh, ktorý 12. januára 2007 spis odstúpil okresnému súdu akomiestne príslušnému súdu.
3. Sťažovateľ po uvedení procesných úkonov okresného súdu odôvodňuje svojusťažnosť tým, že jeho postupom boli spôsobené zbytočné prieťahy. Ako príklad uvádza, že okresný súd na pojednávaní 14. januára 2015 vyhlásil rozsudok, ktorý doručil jehoprávnemu zástupcovi až 24. marca 2015, a to až na základe sťažnosti sťažovateľaz 11. marca 2015 adresovanej predsedovi okresného súdu. Sťažovateľ podal 30. marca 2015proti rozsudku okresného súdu odvolanie a tiež podal sťažnosť predsedovi krajského súdu.Jeho sťažnosti však boli vyhodnotené ako nedôvodné, keďže okresný súd priebežne konal.
4. Postup okresného súdu považuje sťažovateľ aj za netransparentný, pretožezvýhodňuje žalovaných účastníkov konania, ktorí sa nezúčastňujú pojednávaní a konanieešte nie je právoplatne skončené, hoci od podania návrhu uplynulo viac rokov (uvádza viacako 9 rokov, pozn.). Do 18. júna 2015 podľa zistení sťažovateľa ešte nebol spis okresnéhosúdu zaslaný odvolaciemu súdu.
5. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada ústavný súd, aby rozhodol, že: „... Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ upravené v čl. 48 ods. 2 a v čl. 46 ods. 1 Ústavy... a čl. 36, 38 Listiny... postupom Okresného súdu v Nových Zámkoch v konaní vedenom pod sp. značkou 9C/ 23/2007 porušené bolo.
... Okresnému súdu Nové Zámky sa prikazuje znovu konať bez zbytočných prieťahov.... Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €..., ktoré je Okresný súd Nové Zámky povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu...“ Sťažovateľ sa súčasne domáha priznania trov konania v sume 669,43 €.
II.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje,či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnomsúde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, čisťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.
7. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahomv súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutímorgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označilsťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupomalebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, aleaj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesnýstav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo,pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03,IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcejporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konanípred všeobecným súdom, v ktorom už v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označenývšeobecný súd meritórne rozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto užk namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnostinemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06, IV. ÚS 637/2013, I. ÚS 58/2015).
8. Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02,IV. ÚS 61/03, II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) poskytuje ochranu základnému právuna konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosťna ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došloalebo porušenie v tom čase ešte trvalo. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu užnemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosťodmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanieo takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorýústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03,I. ÚS 559/2014). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrouEurópskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).
8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa zistil, že vo vecivedenej okresným súdom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej (14. januára 2015), protiktorému podal sťažovateľ odvolanie 30. marca 2015. Sťažnosť sťažovateľa namietajúcehoporušenie označených práv podľa ústavy a listiny v súvislosti s údajnými prieťahmiokresného súdu bola ústavnému súdu doručená však až 30. júna 2015, teda v čase, keďk porušovaniu jeho práv postupom okresného súdu už nemohlo dochádzať, pretože vec sa užod 22. júna 2015 nachádza na Krajskom súde v Nitre (ďalej len „krajský súd“) z dôvodurozhodovania o podanom odvolaní, kde sa vedie pod sp. zn. 25 Co 635/2015. Okresný súdv čase podania sťažnosti (30. jún 2015) už teda nemohol žiadnym ústavne relevantnýmspôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom (IV. ÚS 214/03, II. ÚS 1/05,I. ÚS 559/2014, I. ÚS 37/2015).
9. Vydaním prvostupňového rozsudku, proti ktorému je podané odvolanie,a postúpením veci krajskému súdu okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladanéa dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony alebopostupy už okresný súd nemohol vykonávať, a preto záležitosť možno posudzovaťso zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu priodstraňovaní stavu právnej neistoty sťažovateľa skončila rozhodnutím vo veci samejpred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
10. Ústavný súd zdôrazňuje, že postup krajského súdu (ktorý v súčasnosti máposudzovať v rámci odvolacieho konania prvostupňové rozhodnutie, pozn.) sťažovateľnenapáda, a preto, súc viazaný petitom (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), jeho sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
11. Ústavný súd v závere dodáva, že v prípade, ak by v postupe konajúceho súduv ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľ samôže opätovne obrátiť na ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojhozákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015