znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 327/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ zastúpenéhoAdvokátskou   kanceláriou   Kraus&Partners   s.   r.   o.,   Jasovská   23,   Bratislava,   vo vecinamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej   republiky   a čl.   36   a čl.   38   Listiny   základných   práv   a slobôd   postupomOkresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 23/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základných právpodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 a čl. 38 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len„listina“)   postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konanívedenom pod sp. zn. 9 C 23/2007.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 4. decembra 2006 podal na Okresnom súdeBratislava III žalobný návrh, ktorý 12. januára 2007 spis odstúpil okresnému súdu akomiestne príslušnému súdu.

3.   Sťažovateľ   po   uvedení   procesných   úkonov   okresného   súdu   odôvodňuje   svojusťažnosť tým, že jeho postupom boli spôsobené zbytočné prieťahy. Ako príklad uvádza, že okresný   súd   na   pojednávaní   14.   januára   2015   vyhlásil   rozsudok,   ktorý   doručil   jehoprávnemu   zástupcovi   až   24.   marca   2015,   a to   až   na   základe   sťažnosti   sťažovateľaz 11. marca 2015 adresovanej predsedovi okresného súdu. Sťažovateľ podal 30. marca 2015proti rozsudku okresného súdu odvolanie a tiež podal sťažnosť predsedovi krajského súdu.Jeho sťažnosti však boli vyhodnotené ako nedôvodné, keďže okresný súd priebežne konal.

4.   Postup   okresného   súdu   považuje   sťažovateľ   aj   za   netransparentný,   pretožezvýhodňuje žalovaných účastníkov konania, ktorí sa nezúčastňujú pojednávaní a konanieešte nie je právoplatne skončené, hoci od podania návrhu uplynulo viac rokov (uvádza viacako 9 rokov, pozn.). Do 18. júna 2015 podľa zistení sťažovateľa ešte nebol spis okresnéhosúdu zaslaný odvolaciemu súdu.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada ústavný súd, aby rozhodol, že: „... Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ upravené v čl. 48 ods. 2 a v čl. 46 ods. 1 Ústavy... a čl. 36, 38 Listiny... postupom Okresného súdu v Nových Zámkoch v konaní vedenom pod sp. značkou 9C/ 23/2007 porušené bolo.

... Okresnému súdu Nové Zámky sa prikazuje znovu konať bez zbytočných prieťahov.... Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €..., ktoré je Okresný súd Nové Zámky povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu...“ Sťažovateľ sa súčasne domáha priznania trov konania v sume 669,43 €.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje,či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnomsúde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   každej   sťažnosti   pravidelne   skúma   aj   to,   čisťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

7. O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   smerujúcej   proti   zbytočným   prieťahomv súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutímorgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označilsťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupomalebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, aleaj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesnýstav,   ktorý   vylučuje,   aby   ten   orgán   (okresný   súd)   porušoval   uvedené   základné   právo,pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (III.   ÚS   263/03,IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcejporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konanípred všeobecným súdom, v ktorom už v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označenývšeobecný   súd   meritórne   rozhodol   pred   jej   podaním   (II.   ÚS   184/06),   a   preto   užk namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnostinemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06, IV. ÚS 637/2013, I. ÚS 58/2015).

8. Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,IV. ÚS 61/03,   II. ÚS 298/06,   II.   ÚS   250/09)   poskytuje   ochranu   základnému   právuna konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosťna ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došloalebo porušenie v tom čase ešte trvalo. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu užnemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosťodmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanieo takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorýústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03,I. ÚS 559/2014). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrouEurópskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa zistil, že vo vecivedenej okresným súdom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej (14. januára 2015), protiktorému podal sťažovateľ odvolanie 30. marca 2015. Sťažnosť sťažovateľa namietajúcehoporušenie   označených   práv   podľa   ústavy   a listiny   v súvislosti   s údajnými   prieťahmiokresného súdu bola ústavnému súdu doručená však až 30. júna 2015, teda v čase, keďk porušovaniu jeho práv postupom okresného súdu už nemohlo dochádzať, pretože vec sa užod 22. júna 2015 nachádza na Krajskom súde v Nitre (ďalej len „krajský súd“) z dôvodurozhodovania o podanom odvolaní, kde sa vedie pod sp. zn. 25 Co 635/2015. Okresný súdv čase podania sťažnosti (30. jún 2015) už teda nemohol   žiadnym   ústavne relevantnýmspôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom (IV. ÚS 214/03, II. ÚS 1/05,I. ÚS 559/2014, I. ÚS 37/2015).

9. Vydaním   prvostupňového   rozsudku,   proti   ktorému   je   podané   odvolanie,a postúpením veci krajskému súdu okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladanéa dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony alebopostupy   už   okresný   súd   nemohol   vykonávať,   a preto   záležitosť   možno   posudzovaťso zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu priodstraňovaní   stavu   právnej   neistoty   sťažovateľa   skončila   rozhodnutím   vo   veci   samejpred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

10. Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   postup   krajského   súdu   (ktorý   v súčasnosti   máposudzovať   v rámci   odvolacieho   konania   prvostupňové   rozhodnutie,   pozn.)   sťažovateľnenapáda, a preto, súc viazaný petitom (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), jeho sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

11. Ústavný súd v závere dodáva, že v prípade, ak by v postupe konajúceho súduv ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľ samôže opätovne obrátiť na ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojhozákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015