znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 327/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. T., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Ct 28/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. T. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra 2008 doručená sťažnosť Ing. V. T., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Ct 28/2002.

Z obsahu   sťažnosti,   jej   príloh   a z vyžiadaného   spisu   okresného   súdu   vyplýva,   že sťažovateľ sa návrhom zo 6. júla 2001 podaným okresnému súdu domáhal voči odporcovi O. B. S., a. s., „odmeny osobnej hmotnej zainteresovanosti“ a „nároku na náhradu škody“. Konanie o návrhu sťažovateľa zo 6. júla 2001 bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. 18 C 103/2001.

Okresný súd svojím uznesením č. k. 18 C 103/2001-50 z 3. októbra 2002 návrh sťažovateľa   v časti   uplatňovaných   nárokov   na   náhradu   škody   vylúčil   na   samostatné konanie, pričom v odôvodnení uznesenia uviedol, že návrh na náhradu škody treba doplniť, a rozsudkom z 3. októbra 2002 v zostávajúcej časti návrh sťažovateľa zamietol.

Konanie okresného súdu o návrhu sťažovateľa v časti, v ktorej si uplatňoval nárok na náhradu škody, bolo vylúčené na samostatné konanie a vedené pod sp. zn. 18 Ct 28/2002. Priebeh konania bol takýto:

- 13. novembra 2003 doručil sťažovateľ okresnému súdu oznámenie, že „doplnením návrhu je podanie spolu s prílohami nachádzajúce sa na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 9 Ct 2/03“,

-   5.   apríla   2004   dal   zákonný   sudca   pokyn   na   pripojenie   doručeniek   o doručení uznesenia okresného súdu č. k. 18 C 103/2001-50 z 3. októbra 2002 (vylúčenie veci na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 18 Ct 28/2002),

- 11. júna 2007 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa zo 6. júna 2007, ktorým žiadal oznámiť, v akom štádiu sa nachádza predmetné súdne konanie,

- 22. októbra 2007 dal zákonný sudca pokyn na pripojenie spisu okresného súdu sp. zn. 9 Ct 2/2003 k spisu sp. zn. 18 Ct 28/2002,

- 16. januára 2008 bolo predsedovi okresného súdu doručené podanie sťažovateľa z 8. januára 2008 označené ako „sťažnosť“, ktorým opätovne oznámil, že doplnením jeho návrhu je jeho podanie doručené okresnému súdu a vedené pod sp. zn. 9 Ct 2/2003,

- 13. marca 2008 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 29. apríl 2008, ktoré bolo   odročené   na 4.   september   2008   z dôvodu   ospravedlnenej   neprítomnosti   advokátky sťažovateľa   a   jej   žiadosť   o odročenie   pojednávania,   odporcovi   bolo   uložené   predložiť určené listiny,

- 19. mája 2008 žiadal odporca o predĺženie lehoty na predloženie určených listín,

-   30.   júna   2008   dal   zákonný   sudca   pokyn   na   pripojenie   ďalšieho   spisu   sp.   zn. 17 C 72/99,

-   15.   júla   2008   okresný   súd   vyzval   odporcu   na predloženie   určených   listín a oznámenie adries označených osôb, odporca na výzvu reagoval podaním z 31. júla 2008, okresný   súd   zároveň   zisťoval   pobyt   sťažovateľa   (dožiadaním   centrálneho   registra obyvateľov   a mestskej   časti   B.   –   S.   M.)   z dôvodu   nedoručenia   predvolania   na predchádzajúce pojednávanie na okresnému súdu udanej adrese, sťažovateľovi po zistení pobytu bolo 29. júla 2008 zaslané predvolanie na pojednávanie,

-   3.   septembra   2008   bolo   okresnému   súdu   faxom   doručené   späťvzatie   návrhu z 3. augusta 2008.

Na pojednávaní 4. septembra 2008 sa nezúčastnili sťažovateľ ani jeho advokátka. Následne   okresný   súd   uznesením   zo 4.   septembra   2008   na   základe   späťvzatia   návrhu sťažovateľom konanie vo veci zastavil.

V sťažnosti z 27. augusta 2008 osobne doručenej ústavnému súdu 2. septembra 2008 sťažovateľ uviedol, že okresný súd bol v jeho veci nečinný, a tým došlo k porušeniu ním označených základných a iných práv.

Konkrétne sťažovateľ uviedol: „súd vytýčil len dve termíny súdnych pojednávaní... bol v jeho veci nečinný od doručenia žalobného návrhu v roku 2003 - do 29. apríla 2008 a následne v mesiacoch jún, júl, august 2008.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   súčasťou   spisu   okresného   súdu   nie   je   žiaden sťažovateľom písomne vyhotovený žalobný návrh, ktorý by bol okresnému súdu doručený v roku 2003. Ak sťažovateľ mal na mysli písomne vyhotovený žalobný návrh z 8. decembra 2002, ktorý pripojil k sťažnosti, tento taktiež netvorí súčasť spisu okresného súdu.

Sťažovateľ uviedol, že sa spolu so svojou právnou zástupkyňou „listami zo dňa 6. 6. 2007 a zo dňa 8. 1. 2008 dožadovali informácie o stave veci a podali na nečinnosť súdu sťažnosť“.

Sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   svojím   rozhodnutím   vyslovil   porušenie   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   Ct   28/2002,   priznal   mu   finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk a úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   všeobecným   súdom v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,   II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II. ÚS 12/01,   IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právu   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie   základného   práva   označenými   orgánmi   verejnej   moci   (v   tomto   prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza   k   namietanému   porušovaniu   označeného   základného   práva   postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva   významnú   preventívnu   funkciu   ako   účinný   prostriedok   na   to,   aby   sa   predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

V súlade   s už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Ct 28/2002.

Posudzované   konanie   začalo   vylúčením   časti   návrhu   sťažovateľa   na   samostatné konanie   (nárok   na   náhradu   škody) v konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 18 C 103/2001   (uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn.   18   C   103/2001   z 3.   októbra   2002). Okresný súd začal vykonávať úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu veci v októbri 2007   a priebežne   ich   vykonával   až   do   späťvzatia   návrhu   sťažovateľom   (doručeným okresnému súdu 3. septembra 2008), ako to vyplýva z pripojeného spisu okresného súdu. Následne bolo konanie vo veci uznesením okresného súdu zo 4. septembra 2008 zastavené.

V čase datovania a doručenia sťažnosti ústavnému súdu (sťažnosť z 27. augusta 2008 osobne doručená ústavnému súdu 2. septembra 2008) už nie je možné ustáliť pretrvávanie prieťahov v namietanom súdnom konaní.

Zároveň ústavný súd prihliadol aj na to, že po doručení sťažnosti ústavnému súdu (2. septembra 2008) sťažovateľ doručil okresnému súdu späťvzatie svojho návrhu v celom rozsahu (3. septembra 2008) a v čase predbežného prerokovania sťažnosti bolo konanie vedené okresným súdom skončené uznesením o zastavení konania zo 4. septembra 2008. Preto   v čase   predbežného   prerokovania   sťažnosti   nemohlo   objektívne   dochádzať k prieťahom v predmetnom konaní zo strany okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd zároveň konštatuje, že podanie sťažovateľa okresnému súdu zo 6. júna 2007   a   8.   januára   2008   nenasvedčuje,   že   ide   o sťažnosť   na   prieťahy   v zmysle   zákona o súdoch. Sťažovateľ teda nepredložil dôkaz, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal opravné prostriedky v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a preto je daný dôvod aj na jej odmietnutie pre neprípustnosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2008