znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 326/08-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 10/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta 2008 doručená sťažnosť Ing. P. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. B., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 10/02.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 13. februára 2002 okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti. Žaloba smerovala proti obchodnej spoločnosti M., s. r. o. (žalovaný v 1. rade), ako vydavateľovi denníka N. o., v ktorom došlo podľa sťažovateľa k zverejneniu článku porušujúceho jeho osobnostné práva. V dôsledku zmeny vydavateľa denníka Národná obroda okresný súd na návrh sťažovateľa uznesením z 10. mája 2004 pripustil do konania žalovaného v 2. rade obchodnú spoločnosť P. 2 S., s. r. o. Konanie bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. 15 C 10/02.

Sťažovateľ   opísal   priebeh   konania   a uviedol,   že   uznesením   okresného   súdu   č.   k. 15 C 10/02-227 z 21. mája 2008 (ďalej len „uznesenie z 21. mája 2008“) právoplatným 13. júna 2008 bolo konanie zastavené z dôvodu výmazu oboch žalovaných z obchodného registra (žalovaného v 1. rade 17. augusta 2005 a žalovaného v 2. rade 1. marca 2008).

Zachovanie   dvojmesačnej   lehoty   na   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu   odvíjal sťažovateľ odo dňa právoplatnosti uznesenia o zastavení konania a k samotným dôvodom svojej sťažnosti a porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy uviedol: „... sťažovateľ bol síce oprávnený podať proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 15C 10/02-227 zo dňa 21. 5. 2008 odvolanie, takýto opravný prostriedok by však zjavne nemal žiaden účinok na odstránenie poruchového stavu, ktorý nekonaním porušovateľa jednoznačne nastal... Odporca v 2. rade pritom zanikol výmazom z obchodného registra až 1. 3. 2008, t. j. takmer 4 roky po poslednom úkone porušovateľa... Aj v prípade podania odvolania   proti   vyššie   uvedenému   uzneseniu   by   sťažovateľ   nedosiahol   želaný   výsledok, a teda rozhodnutie vo veci jeho žaloby... keďže subjekty, ktoré by mohol súd zaviazať na plnenie... zanikli.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo svojom náleze vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 10/02, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 800 000 Sk a úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   všeobecným   súdom v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,   II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II. ÚS 12/01,   IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právu   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie   základného   práva   označenými   orgánmi   verejnej   moci   (v   tomto   prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza   k   namietanému   porušovaniu   označeného   základného   práva   postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva   významnú   preventívnu   funkciu   ako   účinný   prostriedok   na   to,   aby   sa   predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   táto   podmienka,   ak   sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V prípade   namietaného   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná predsedovi   príslušného   súdu   podľa   §   62 zákona č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

V súlade   s už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 10/02.

Posudzované konanie bolo uznesením okresného súdu z 21. mája 2008 o zastavení konania právoplatne skončené 13. júna 2008.

Z uvedeného   vyplýva,   že   v čase   datovania   a doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu (sťažnosť z 13. augusta 2008 doručená ústavnému súdu 14. augusta 2008) bolo konanie okresného súdu právoplatne skončené, a preto v uvedenom čase už nemohlo objektívne dochádzať k prieťahom v predmetnom konaní zo strany okresného súdu.

Ústavný súd vzhľadom na túto skutočnosť a v súlade s citovanými zásadami, ktorými sa riadi pri svojej rozhodovacej činnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný   súd   zároveň   konštatuje,   že   sťažovateľ   nepreukázal   podanie   sťažnosti   na prieťahy   v konaní   predsedovi   okresného   súdu   podľa   zákona   o súdoch.   Sťažovateľ   teda nepredložil dôkaz, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal opravné prostriedky v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a preto je daný dôvod na jej odmietnutie pre neprípustnosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16.októbra 2008