znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 325/08-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   10.   decembra 2008 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti J. B., B., zastúpeného advokátom doc. JUDr. Ľ. F., CSc., B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   263/93   v období   po   rozhodnutí   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 286/06-40 z 13. decembra 2006 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 263/93 p o r u š i l základné právo J. B. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. J. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný   súd   Bratislava   III j e   p o v i n n ý   uhradiť   J.   B.   trovy   právneho zastúpenia   v   sume   8 011,08   Sk   (slovom   osemtisícjedenásť   slovenských   korún   a osem halierov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta doc. JUDr. Ľ. F., CSc., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2008 doručená sťažnosť J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom doc. JUDr. Ľ. F., CSc., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 263/93.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Sťažovateľ je ako navrhovateľ účastníkom súdneho konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 263/93, ktoré sa začalo dňa 30. 10. 1991   (teda   takmer   pred   sedemnástimi   rokmi),   a   ktorého   predmetom   sú   nároky sťažovateľa/navrhovateľa   vyplývajúce   zo   zrealizovaných   zlepšovacích   návrhov   jeho bývalým   zamestnávateľom.   Súdne   konanie   nebolo   ku   dňu   podania   tejto   sťažnosti právoplatne skončené, v súdnom konaní nebolo ku dňu podania tejto sťažnosti ani raz meritórne rozhodnuté.“

Sťažovateľ poukázal na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 286/06-40 z 13. decembra 2006 (ďalej len „nález z 13. decembra 2006“), ktorým ústavný súd v označenom konaní už vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom a prikázal mu vo veci konať bez prieťahov. Sťažovateľ k jednotlivým úkonom okresného súdu po doručení nálezu ústavného súdu 15. januára 2007 uviedol: „Prvý úkon okresného súdu po doručení nálezu Ústavného súdu predstavovalo uznesenie o odmene pre znalca, ktoré bez ohľadu na jeho význam pre ukončenie   súdneho   konania,   vydal   okresný   súd   až   pol   roka   po   doručení   tohto   nálezu. Okresný súd až desať (10) mesiacov po doručení nálezu Ústavného súdu predvolal znalca na pojednávanie, pričom toto pojednávanie zrušil okresný súd telefonicky iba deň pred pojednávaním (20. 11. 2007) bez uvedenia ďalšieho termínu pojednávania...

po tom čo Ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, t. j. za obdobie rok a pol okresný súd ani raz vo veci nepojednával, ani raz nevypočul znalca, neukončil dokazovanie, naopak zrušil telefonicky nariadené pojednávanie, pričom ani len neurčil ďalší termín pojednávania,   čo podľa názoru sťažovateľa môže byť jednoznačne považované za nerešpektovanie nálezu Ústavného súdu okresným súdom...

okresný súd napriek explicitnému príkazu Ústavného súdu vo veci nekoná, ak koná, tak maximálne neefektívne...

Sťažovateľ sa opätovne sťažoval na neefektivitu okresného súdu, sťažoval sa aj na jeho nerešpektovanie príkazu (nálezu) Ústavného súdu, a to predsedovi okresného súdu dňa 22. 05. 2008, ten mu však doteraz ani len neodpovedal...

Podiel sťažovateľa na prieťahoch možno označiť za nulový aj po doručení nálezu Ústavného súdu.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd opätovne vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 263/93, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk a úhradu trov konania.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a   uznesením   č.   k.   I. ÚS 325/08-18 zo 16. októbra 2008 ju prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 263/93 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. III. ÚS 286/06-40 z 13. decembra 2006.

Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr. 3474/08 z 20. októbra 2008 doručeným ústavnému súdu 21. novembra 2008, v ktorom poukázala na niekoľko zmien zákonných sudcov v posudzovanom súdnom konaní a uviedla: „Nakoľko sa jedná o vec z roku 1991 poukazujem na samotný obsah spisu, náročnosť predmetu sporu, personálne zmeny na súde, nečinnosť znalcov ako i na odpovede súdov... na podané sťažnosti sťažovateľa. V súčasnosti je vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 05. 02. 2009 o 09.15 hod.

Právny zástupca sťažovateľa, ktorému bolo listom ústavného súdu z 25. novembra 2008   zaslané   vyjadrenie   podpredsedníčky   okresného   súdu   z 20.   októbra   2008,   na   toto vyjadrenie nereagoval v stanovenej trojdňovej lehote.

Právny   zástupca   sťažovateľa   v samotnej   sťažnosti   a predseda   okresného   súdu telefonicky   (o   čom   bol   vyhotovený   úradný záznam z 25.   novembra   2008)   oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods.   2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má   právo   na to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   garantovaného   v   čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v označenom konaní dochádzalo k porušovaniu označených práv sťažovateľa.Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   predmetom   konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie o nároku sťažovateľa na zaplatenie odmeny za viaceré   zlepšovacie   návrhy.   Vzhľadom   na   potrebu   vykonania   znaleckého   dokazovania, možno   napadnuté   konanie   po   skutkovej,   resp.   faktickej   stránke   označiť   ako   zložitejšie. Samotnou   skutkovou   zložitosťou   veci   však   nemožno   ospravedlniť   neefektívnu   činnosť, resp. nečinnosť okresného súdu v posudzovanom období jeho konania, t. j. po 13. decembri 2006. Po právnej stránke ústavný súd nezistil   žiadne skutočnosti   svedčiace o prípadnej zložitosti veci, ktorá by mohla mať za následok predĺženie konania.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní v posudzovanom období konania okresného súdu.

3.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   hodnotil,   či   v uvedenom   konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Priebeh súdneho konania od jeho začatia 30. októbra 1991 doručením neperfektného návrhu   na   začatie   konania   sťažovateľom   okresnému   súdu   až   do   nariadenia   znaleckého dokazovania znalcom z odboru strojárstva Ing. D. C. uznesením okresného súdu zo 14. augusta 2006 bolo predmetom posúdenia v náleze ústavného súdu č. k. III. ÚS 286/06-40 z 13.   decembra   2006.   V predmetnom   rozhodnutí   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľa   (čl.   48   ods.   1   ústavy,   čl.   6   ods.   1   dohovoru)   postupom   okresného   súdu v posudzovanom   konaní,   prikázal   mu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk.

Z obsahu sťažnosti, vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu, ako aj z obsahu na vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   takýto   priebeh   a stav   konania v predmetnej veci po rozhodnutí ústavného súdu č. k. III. ÚS 286/06-40 z 13. decembra 2006:

- spis okresného súdu sa nachádzal na ústavnom súde v období od 10. októbra 2006 do 5. decembra 2006, nález ústavného súdu z 13. decembra 2006 dol doručený okresnému súdu 15. januára 2007,

- okresný súd uznesením z 8. januára 2007 rozhodol o odmene znalca - Ing. E. L., ďalším uznesením z 8. januára 2007 rozhodol okresný súd o poskytnutí preddavku znalcovi Ing. D. C. na základe jeho žiadosti z 5. októbra 2007,

- 2. marca 2007 bol zákonným sudcom daný pokyn na vyplatenie preddavku znalcovi Ing. D. C. a na zaslanie spisu tomuto znalcovi za účelom vyhotovenia znaleckého posudku, spis bol znalcovi doručený 4. mája 2007 a znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 4. júna 2007, uznesením z 20. júna 2007 okresný súd rozhodol o odmene znalca Ing. C.,

- 21. júna 2007 okresný súd zaslal znalecký posudok Ing. D. C. účastníkom s výzvou na vyjadrenie k znaleckému posudku a 7. júla 2007 nariadil vo veci pojednávanie na 21. november 2007,

-   24.   septembra   2007   okresný   súd   zaslal   účastníkom   výzvu,   ktorou   ich   žiadal o označenie návrhov na vypočutie znalcov a súčasne im zaslal predvolanie na nariadené pojednávanie,

- 20. novembra 2007 bol zrušený nariadený termín pojednávania na 21. november 2007 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- následne došlo k dvom zmenám zákonných sudcov, a to 14. marca 2008 a 1. júna 2008.

- 25. augusta 2008 bol spis zaslaný ústavnému súdu a doručený mu bol 5. septembra 2008, spis bol ústavným súdom zaslaný späť okresnému súdu prípisom z 20. októbra 2008,

- vo veci je nariadené pojednávanie na 5. február 2009.

Ústavný   súd   s prihliadnutím   na   obdobie,   ktoré   uplynulo   od   nadobudnutia právoplatnosti nálezu ústavného súdu z 13. decembra 2006 (15. januára 2007), na týmto nálezom   uložený   príkaz   okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez   prieťahov,   ako   aj s prihliadnutím na celkovú dĺžku posudzovaného súdneho konania (viac ako 16 rokov) a na nevykonanie žiadnych úkonov zo strany okresného súdu v období od 20. novembra 2007 do doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   25.   júna   2008   a ani   následne   do   zaslania   spisu ústavnému súdu 25. augusta 2008 (spolu 9 mesiacov) uzatvára, že postup okresného súdu v posudzovanom období sa vyznačuje nečinnosťou a zbytočnými prieťahmi.

Argumentácia okresného súdu spočívajúca v poukázaní na zmeny zákonných sudcov, náročnosť predmetu sporu a nečinnosť znalcov nemôže odôvodňovať opakovanú nečinnosť okresného   súdu   aj   po   tom,   ako   mu   bol   nálezom   ústavného   súdu   z 13.   decembra   2006 uložený   príkaz   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   a preto   ju   ústavný   súd neakceptoval.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 263/93 pokračujú zbytočné prieťahy najmenej v období presahujúcom deväť mesiacov po uložení príkazu konať vo veci bez zbytočných prieťahov nálezom ústavného súdu z 13. decembra 2006, a tým dochádza aj k porušeniu základného práva   sťažovateľa   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   síce   vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale neprikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 263/93 konal bez zbytočných prieťahov, pretože už svojím predchádzajúcim nálezom o uložení tejto povinnosti rozhodol a tento príkaz trvá naďalej.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 200 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   ESĽP,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 6 C 263/93, nečinnosť okresného súdu aj po príkaze vyslovenom v náleze ústavného súdu z 13. decembra 2006 konať vo veci bez zbytočných prieťahov, a to v trvaní viac ako deväť mesiacov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že namietané konanie   nebolo   do rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd považoval   priznanie   sumy   30 000 Sk   za   primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom doc. JUDr. Ľ. F., CSc.

Ústavný   súd   úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm.   a)   a c)   v spojení   s   §   13   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to v sume 3 176 Sk za jeden úkon   právnej   služby   a 2   x   190 Sk   režijný   paušál   (§ 16 ods. 3 vyhlášky).   Úhrada   bola priznaná v sume 6 732 Sk spolu s 19 % DPH z tejto sumy, t. j. v celkovej sume 8 011,08 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho   zástupcu   sťažovateľa   (§ 31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2008