znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 324/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť A. S., R., zastúpenej advokátom JUDr. P. D., Ž., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 160/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. S. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2008 doručená sťažnosť A. S., R. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. D., Ž.,   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 160/05.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 160/2005, z obsahu poslednej sťažnosti na prieťahy podanej sťažovateľkou a odpovede na túto sťažnosť zistil takýto priebeh konania:

Dňa 1. októbra 2001 podala sťažovateľka okresnému súdu návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala proti odporcovi v 1. rade F. S. a odporkyni v 2. rade E. S. určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Následne   okresný   súd   vykonal   úkony   smerujúce   k vyrubeniu   súdneho   poplatku z návrhu,   resp.   k   posúdeniu   žiadosti   sťažovateľky   o priznanie   oslobodenia   od   platenia súdneho poplatku. Na základe výzvy okresného súdu z 13. decembra 2001 sťažovateľka 20. februára 2002 oznámila hodnotu predmetu sporu doložením znaleckého posudku (ocenenie nehnuteľností).   Okresný   súd   30.   apríla   2002   zaslal   sťažovateľke   tlačivo   k žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku, ktoré sťažovateľka vyplnené vrátila 13. augusta 2002. Uznesením z 5. decembra okresný súd rozhodol, že sťažovateľke nepriznáva oslobodenie od súdnych   poplatkov,   a 17.   januára   2003   ju   vyzval   na jeho   uhradenie   v sume   500   Sk. Sťažovateľka ho uhradila 15. mája 2003.

Popri   úkonoch   súvisiacich   so   splnením   poplatkovej   povinnosti   si   okresný   súd 30. apríla 2002 vyžiadal z katastra nehnuteľností listy vlastníctva, ktoré mu boli doručené 28. augusta 2002.

Na   základe   výzvy   okresného   súdu   z 1.   augusta   2003   sťažovateľka   doručila 21. októbra 2003 súdom požadovaný počet rovnopisov návrhu na začatie konania.

Podaním doručeným okresnému súdu 28. novembra 2003 sťažovateľka rozšírila svoj návrh na začatie konania proti ďalším trinástim odporcom.

Dňa 3. januára 2004 okresný súd vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov ňou predloženého splnomocnenia pre advokáta, čo sťažovateľka učinila doručením nového splnomocnenia 2. marca 2004.

Uznesením z 3. mája 2004 okresný súd vyzval sťažovateľku na odstránenie vád jej návrhu v stanovenej lehote v súlade s § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že v opačnom   prípade   jej   návrh   bude   odmietnutý.   Sťažovateľka   výzvu   splnila   podaním doručeným okresnému súdu 26. júla 2004.

Dňa   17.   februára   2005   okresný   súd   oznámil   sťažovateľke   predbežný   termín pojednávania   vo   veci   určený   na   jún   2005   a 22.   februára   ju   vyzval   na predloženie príslušného aktuálneho listu vlastníctva. Na výzvu sťažovateľka reagovala podaním z 5. mája 2005.

Dňa 17. augusta 2005 sa konalo vo veci pojednávanie, ktoré sťažovateľka žiadala odročiť s tým, že následne oznámi konajúcemu súdu, či naďalej trvá na podanom návrhu na začatie konania. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Okresný súd 17. augusta 2005 upresnil svoju žiadosť katastru nehnuteľností zo 4. júla   2005   o   predloženie   listov   vlastníctva,   pozemkovoknižných   vložiek   a nadobúdacích titulov   k spornej   nehnuteľnosti.   Tieto   mu   boli   katastrom   nehnuteľností   doručené   13. septembra 2005.

Okrem žiadosti adresovanej katastru nehnuteľností 17. augusta 2005 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľku na predloženie aktuálneho listu vlastníctva a zaslal návrh na začatie konania na vyjadrenie odporcom. V dňoch 8. a 9. septembra 2005 boli okresnému súdu doručené vyjadrenia siedmich odporcov k návrhu.

Sťažovateľka   11.   októbra   2005   doručila   okresnému   súdu   ďalšiu   zmenu   návrhu, ktorou ho zobrala späť proti deviatim odporcom a rozšírila o jedného nového odporcu. Zároveň doručila výpis z pozemkovej knihy spolu s identifikáciou parciel.

Na výzvu okresného súdu z 23. januára 2006 sa ku zmene návrhu vyjadrili dvaja odporcovia podaniami doručenými 11. apríla 2006.

V nadväznosti na rozšírenie návrhu o ďalšieho odporcu okresný súd 23. januára 2006 vyzval   sťažovateľku   na   uvedenie   jeho   osobných   údajov,   ktoré   sťažovateľka   oznámila podaním zo 7. apríla 2006 a zároveň uviedla, že označený nový odporca niekoľko dní po doručení rozšírenia návrhu zomrel (27. novembra 2005). Dňa 25. apríla 2006 si okresný súd vyžiadal z príslušnej matriky úmrtný list tohto odporcu, ktorý mu bol doručený 11. augusta 2006. Dňa 29. septembra 2006 dal zákonný sudca pokyn kancelárii na zisťovanie okruhu dedičov nového odporcu. Zisťovanie sa podľa záznamov v spise uskutočnilo v dedičskom oddelení okresného súdu 16. januára 2007 a 1. marca 2007 (bez záznamu o zistení okruhu dedičov).   V spise   okresného   súdu   je   následne   pripojené   osvedčenie   o dedičstve   nového odporcu sp. zn. 9 D 1466/05 s vyznačenou právoplatnosťou 27. júla 2006.

V období   zisťovania   okruhu   dedičov   po   novom   odporcovi,   proti   ktorému sťažovateľka rozšírila svoj návrh, podala sťažovateľka predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní z 28. januára 2007, ktorá bola v odpovedi predsedu súdu č. Spr 5/07-sť z 21. februára 2007 vyhodnotená ako dôvodná.

Po zistení okruhu dedičov nového odporcu okresný súd 30. marca 2007 zaslal návrh na začatie konania dedičom nového odporcu a 10. mája 2007 si vyžiadal ďalšie informácie z katastra   nehnuteľností,   ktoré   mu   boli   po   urgencii   z   27.   augusta   2007   doručené 6. novembra 2007.

Dňa   25.   januára   2008   sa   konalo   pojednávanie   vo   veci,   ktoré   bolo   odročené   na 3. marec   2008   a na   ktorom   okresný   súd   uzneseniami   zastavil   konanie   proti   deviatim odporcom (proti ktorým sťažovateľka zobrala späť svoj návrh) a pripustil do konania na strane   odporcov   dedičov   sťažovateľkou   označeného   nového   odporcu   (proti ktorému sťažovateľka rozšírila svoj návrh).

V priebehu februára 2008 bolo okresného súdu doručené vyjadrenie jedného odporcu (15. februára 2008) a podanie sťažovateľky (19. februára 2008).

Ďalšie pojednávanie sa konalo 3. marca 2008, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom pripojenia dedičského spisu sp. zn. 9 D 1466/05 (osvedčenie o dedičstve nového odporcu sp. zn. 9 D 1466/05 s vyznačenou právoplatnosťou 27. júla 2006).

Okresný   súd   si   3.   marca   2008   vyžiadal   dedičský   spis   od   notára,   5.   mája 2008 urgoval notára o predloženie spisu, a v nadväznosti na to 11. júna 2008 notár oznámil okresnému súdu, že dedičský spis sa už nenachádza u neho, ale na okresnom súde, keďže dedičské konanie bolo právoplatne skončené 27. júla 2006. Následne je k spisu okresného súdu pripojený dedičský spis sp. zn. 9 D 1466/05.

Vo   veci   sa   konali   ďalšie   dve   pojednávania.   Dňa   22.   septembra   2008   bolo   na pojednávaní ukončené dokazovanie a 24. septembra 2008 bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd návrh sťažovateľky zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Dňa 30. septembra 2008 zaslal okresný súd spis ústavnému súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti z 5. mája 2008 doručenej ústavnému súdu 4. júna 2008, ktorou namietala porušenie svojich označených základných práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 160/2005, uviedla:

„Sťažovateľka   podala   dňa   1.   10.   2001 návrh na   začatie   konania   o   určenie vlastníctva k nehnuteľnosti v súčasnej dobe vedený pod spis. zn. 8C 160/2005.

V danom prípade boli zo strany súdu vykonávané často neefektívne úkony, ktoré viedli k prieťahom...

súdne konanie trvá cca 7 rokov bez toho, aby bola vec právoplatne skončená... k   prieťahom   v   konaní   dochádza   hlavne   zavinením   súdu.   Aj   keby   pripustili,   že k prieťahom dochádza z dôvodu zložitosti sporu, nemožno tým ospravedlniť častú pasivitu, resp.   neproduktívne   konanie   súdu.   Vlastným   konaním,   či   pasivitou   sťažovateľka   k prieťahom neprispela...

Sťažovateľka vyčerpala všetky možnosti domáhať sa svojho práva tým, že podala sťažností pre prieťahy v súdnom konaní podľa zák. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov...“ Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľky A. S... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej Republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod spis. zn. 8C 160/2005 porušené bolo

2. Okresnému súdu v Čadci v konaní vedenom pod spis. zn. 8C/160/2005 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. A. S... priznáva primerané finančné zadosťučinenie spolu v sume 300 000,- Sk, ktoré je Okresný súd v Čadci povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu..

4.   Okresný   súd   v   Čadci   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške 30 960,- Sk na účet právneho zástupcu JUDr. P. D...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   všeobecným   súdom v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,   II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II. ÚS 12/01,   IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03,   I. ÚS 16/04)   ochrana   základnému   právu   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie   základného   práva   označenými   orgánmi   verejnej   moci   (v   tomto   prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza   k   namietanému   porušovaniu   označeného   základného   práva   postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva   významnú   preventívnu   funkciu   ako   účinný   prostriedok   na   to,   aby   sa   predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   táto   podmienka,   ak   sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V prípade   namietaného   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná predsedovi   príslušného   súdu   podľa   §   62 zákona č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

V súlade   s už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 listiny postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 160/05.

Posudzované konanie sa začalo podaním návrhu na začatie konania sťažovateľkou 1. októbra 2001, ktorým sa domáhala proti dvom odporcom určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Okresný   súd   po   podaní   návrhu   vykonal úkony   smerujúce   k splneniu   poplatkovej povinnosti   sťažovateľky,   k odstráneniu   vád   návrhu   a splnomocnenia   na   zastupovanie sťažovateľky advokátom. Vyžiadal z katastra nehnuteľností listiny a informácie potrebné na posúdenie   veci   a   vyzval   sťažovateľku   na   predloženie   aktuálneho   listu   vlastníctva k spornej   nehnuteľnosti.   Po   rozšírení   návrhu   sťažovateľkou   proti   ďalším   trinástim odporcom (28. novembra 2003) a upresnení návrhu (26. júla 2004) sa konalo vo veci jedno pojednávanie (17. augusta 2005), ktoré bolo odročené na žiadosť sťažovateľky a bol zaslaný návrh na vyjadrenie odporcom. Po ďalšej zmene návrhu (11. októbra 2005), ktorá spočívala v späťvzatí   návrhu   proti   deviatim   odporcom   a jeho   rozšírení   proti   jednému   novému odporcovi, okresný súd zaslal zmenu návrhu na vyjadrenie odporcom a zisťoval osobné údaje nového odporcu   a následne po zistení jeho úmrtia   okruh jeho dedičov,   ktorý   bol zistený v marci 2007.

Sťažovateľka na už opísaný priebeh konania podala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu z 8. februára 2007. Predseda okresného súdu vo svojej odpovedi č. Spr 5/07-sť z 21. februára 2007 na sťažnosť sťažovateľky uviedol: „... vo veci došlo k prieťahom v konaní... Za zistené prieťahy v konaní sa ospravedlňujeme. Vaša sťažnosť je dôvodná, a preto vo veci nariaďuje dnešným dňom dohľad.“.

Okresný   súd   v ďalšom   priebehu   posudzovaného   súdneho   konania   priebežne vykonával úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu veci: doručil návrh na vyjadrenie dedičom   zomrelého   odporcu   (30.   marca   2007),   vyžiadal   si   ďalšie   informácie   z katastra nehnuteľností   (10.   mája   2007,   urgencia   z   27.   augusta   2007,   pričom   informácie   boli doručené 6. novembra 2007), konali sa dve pojednávania, a to 25. januára 2008 a 3. marca 2008,   bolo   zastavené   konanie   proti   deviatim   odporcom   a pripustený   vstup   dedičov   do konania po zomrelom odporcovi (25. januára 2008) a bol vyžiadaný a pripojený dedičský spis zomrelého odporcu.

V priebežnom vykonávaní úkonov smerujúcich k prerokovaniu a rozhodnutiu veci pokračoval okresný súd aj v období po doručení sťažnosti ústavnému súdu 4. júna 2008, keď vo veci vykonal ďalšie dve pojednávania 22. septembra 2008 a 24. septembra 2008, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol návrh sťažovateľky zamietnutý. Ďalšie úkony už vo veci neboli vykonané a spis bol predložený ústavnému súdu 30. septembra 2008.

Po   podaní   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   predsedovi   okresného   súdu   došlo k odstráneniu prieťahov v napadnutom konaní. V nasledujúcom období okresný súd riadne pokračoval v konaní a priebežne vykonával úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu veci, ktoré sa nevyznačujú neefektívnosťou, a to až do ukončenia konania v septembri 2008 rozsudkom   okresného   súdu,   ktorým   bol   návrh   sťažovateľky   zamietnutý   (vyhlásenie rozsudku na pojednávaní 24. septembra 2008).

Ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľky okresnému súdu na prieťahy v konaní splnila svoj účel.

Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (4. júna 2008) už nemožno ustáliť pretrvávanie prieťahov v namietanom súdnom konaní.

Zároveň ústavný súd prihliadol aj na to, že po doručení sťažnosti ústavnému súdu (4. júna 2008)   a v   čase   jeho   predbežného   prerokovania   bolo   konanie   vedené   okresným súdom   skončené   rozsudkom   o zamietnutí   návrhu   z 24.   septembra   2008.   Preto   v čase predbežného   prerokovania   sťažnosti   nemohlo   dochádzať   objektívne   k prieťahom v predmetnom konaní zo strany okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2008