znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 323/08-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., D. M., O. M. a M. A. M., všetci bytom B., prechodne ubytovaných v B., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   I   súvisiacim s prešetrovaním oznámenia J. M. zo 7. júla 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M., D. M., O. M. a M. A. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2008 doručená   sťažnosť   J.   M.,   D.   M.,   O.   M.   a M.   A.   M.   (ďalej   aj   „sťažovatelia“),   ktorou namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), pričom za porušovateľa uvedených práv označili Okresnú prokuratúru Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) v súvislosti s jej postupom pri vybavovaní ich trestného oznámenia zo 7. júla 2007.

1.   Vecným   základom   posudzovanej   sťažnosti   majúcim   preukázať   namietané porušenie označeného základného práva je tento skutkový stav uvedený v I. časti sťažnosti, zdokumentovaný k sťažnosti pripojenými písomnosťami:

«Orgány činné v trestnom konaní, Okresná prokuratúra Bratislava I ignoruje trestné oznámenie,   ktoré   sťažovatelia   podali   na   Generálnu   prokuratúru   SR   dňa   07.   07.   2007 a ktoré   jej   bolo   v zmysle   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   postúpené   na   ďalšie konanie....

Sťažovatelia   spoločne   a nerozdielne   podali   dňa   07.   07.   07   osobne   v podateľni Generálnej prokuratúry SR, Úradu špeciálnej prokuratúry trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, v ktorom na vyše 84 stranách... popísali tok udalostí od roku 1992 do dnešného dňa..., z ktorého vyplýva odôvodnený záver, že oznamovateľov neznámy páchateľ dlhodobo „prenasleduje“   a organizuje   nezákonné   konania,   ovplyvňuje   verejnú   moc   a takto   ich privodil do stavu krajnej núdze a ohrozenia ich života....

14.   8.   2007   oznamovatelia   obdržali   z Generálnej   prokuratúry   SR   oznámenie... podanie zo dňa 11. 7. 2007, ktoré ste adresovali Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry   SR,   boli   z dôvodu   príslušnosti   postúpené   na   priame   vybavenie   Krajskej prokuratúre v Bratislave...

Krajská prokuratúra zaslala sťažovateľom pod sp. zn. 1 Kn 390/07-5 zo dňa 13. 8. 2007: „Oznamujem Vám, že Vaše trestné oznámenia zo dňa 07. 07. 2007 som odstúpil dnešného dňa z dôvodu príslušnosti na Okresnú prokuratúru Bratislava I.“...».

Sťažovatelia   tvrdia,   že „Okresná   prokuratúra   trestné   oznámenie   zo   07.   07.   07 ignoruje a nevenuje mu pozornosť zodpovedajúcu jej povinnostiam...“.

2. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:„... Základné právo J. M. a D. M. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... bolo porušené....

J.   M.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   1.000.000   Sk...,   D.   M.   priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000.000 Sk..., O. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 750.000 Sk..., M. A. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 500.000 Sk..., ktoré sú orgány činné v trestnom konaní povinní vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia... na účet ich právneho zástupcu (určí súd) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu....

Prikazuje sa Okresnej prokuratúre v Bratislava I, aby okamžite zabezpečila zákonný postup vybavenia podnetu sťažovateľov, trestného oznámenia z 07. 07. 07, ktorý jej bol postúpený 13. 8. 2007 z Krajskej prokuratúry pod sp. zn. 1 Kn 390/07-5.

Prikazuje   sa   Okresnej   prokuratúre   v Bratislava   I,   aby   z konania   bola   vylúčená prokurátorka JUDr. M. M.

Prikazuje sa Okresnému riaditeľstvu PZ v Bratislave I, Úradu justičnej a kriminálnej polície,   Odboru   ekonomickej   kriminality,   aby   okamžite   zabezpečil   prešetrenie   podnetu sťažovateľov, trestného oznámenia z 07. 07. 07...

Prikazuje sa Okresnému riaditeľstvu PZ v Bratislave I, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru ekonomickej kriminality, aby z konania bol vylúčený vyšetrovateľ npor. F. V. Prikazuje   sa   orgánom   činným   v trestnom   konaní,   aby   rodine   oznamovateľov   bol priznaný inštitút chráneného svedka až do ukončenia vyšetrovania.“

Súčasne požiadali o ustanovenie im právneho zástupcu z radov advokátov.

II.

Ústavný súd poznamenáva, že sťažovatelia na ústavnom súde napadli postup orgánov činných   v trestnom   konaní   pri   vybavovaní   ich   predchádzajúcich   trestných   oznámení týkajúcich   sa   v zásade   tých   istých   skutočností   (napr.   podozrenie   z trestného   činu neoprávneného užívania cudzej veci, trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia „v kauze L. L.“; podozrenie z trestnej činnosti spáchanej nezákonnej dražby ich obydlia „v kauze krádež obydlia“), o týchto sťažnostiach ústavný súd rozhodol takto:

1. Sťažnosť doručená ústavnému súdu 13. septembra 2007 smerujúca proti postupu okresnej   prokuratúry   vo   veci   sp.   zn.   1   Pn   58/07   a proti   postupu   Krajskej   prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská   prokuratúra“) vo veci   vedenej   pod sp.   zn.   1 Kn   16/07 (týkajúca sa údajnej nezákonnosti „dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej bol rodinný dom v ich vlastníctve“; ako aj podozrenia zo spáchania trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny) bola uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 284/07-13 z 18. októbra 2007 odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

2. Sťažnosť doručenú ústavnému súdu 7. marca 2008 smerujúcu proti postupu Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Lučenec vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: OÚV 4/10/2000 a postupom Okresnej prokuratúry Lučenec vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pv 197/00 týkajúcim sa trestného oznámenia sťažovateľov vo veci „neoprávneného   užívania   cudzej   veci   a následné   marenie   výkonu   úradného rozhodnutia“ súvisiaceho   s ich   sporom   s konateľmi   spoločnosti   L.,   L.,   ústavný   súd uznesením č. k. IV. ÚS 162/08-25 z 15. mája 2008 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

3. Sťažnosť doručenú ústavnému súdu 14. mája 2008 namietajúcu vybavenie ich podania Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. IV/1 Gn 686/07 ústavný súd podľa § 23a zákona o ústavnom súde   odložil   jednak   preto,   že „v   uvedenej   veci   sme   už   rozhodli   uznesením   sp.   zn. III. ÚS 284/07 dňa 18. októbra 2007 a Vaša sťažnosť neobsahuje nové skutočnosti“, ako aj z dôvodu,   že   podanie   sťažovateľov   neobsahovalo   náležitosti   požadované   ustanoveniami § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

III.

Vo vzťahu k predmetu sťažnosti (namietané porušenie označených základných práv „ignorovaním trestného oznámenia, ktoré sťažovatelia podali na Generálnu prokuratúru SR dňa 7. 7. 07“) považuje ústavný súd za relevantné oboznámiť (citovať) niektoré skutočnosti vyplývajúce   z obsahu   sťažovateľmi   predložených   písomností   tvoriacich   prílohu   ich sťažnosti.

1. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) listom č. k. VII/2 Gn 209/07-5 z 18. júla 2007 oznámil sťažovateľom:

„Potvrdzujem príjem Vášho podania na neznámeho páchateľa... Týmto oznamujem, že Vaše podanie som z dôvodu príslušnosti k ďalšej realizácii odstúpil trestnému odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave. Z obsahu Vášho podania totiž nevyplynuli   konkrétne   skutočnosti   zakladajúce   právomoc   Úradu   špeciálnej   prokuratúry Generálnej   prokuratúry...   O spôsobe   vybavenia   tohto   oznámenia   budete   upovedomený trestným odborom GP SR.“

2.   Generálna   prokuratúra   listom   č.   k.   IV/1   GPt   1282/00-115   z 9.   augusta   2007 oznámila   sťažovateľovi   (J.   M.),   že „podanie   zo   dňa   15.   6.   2007,   ktoré   ste   adresovali kancelárii prezidenta SR ako aj podanie zo dňa 11. 7. 2007, ktoré ste adresovali Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, boli z dôvodu príslušnosti postúpené na priame vybavenie Krajskej prokuratúre v Bratislave.“.

3.   Krajská   prokuratúra   listom   č.   k.   1   Kn   390/07-5   z 13.   augusta   2007   oznámila sťažovateľom, že „Vaše trestné oznámenie zo dňa 07. 07. 2007 som odstúpil dnešného dňa z dôvodu príslušnosti na Okresnú prokuratúru Bratislava I“.

V odstupujúcom   liste   krajská   prokuratúra   uviedla: „V   prílohe   zasielam   na   ďalší postup trestné oznámenie oznamovateľov odstúpené z ÚŠP GP...“ List s prílohami („trestné oznámenie + listinné dôkazy + DVD + CD“) bol doručený okresnej prokuratúre 15. augusta 2007.

IV.

V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   ústavný   súd   dopytom   na okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre zistil tieto skutočnosti:

1. Okresná prokuratúra 27. augusta 2007 vyžiadala vyšetrovací spis v predmetnej veci a postúpila ho spolu s trestným oznámením sťažovateľov krajskej prokuratúre listom č. k. 1 Pn 58/07-36 z 3. septembra 2007 tohto znenia:

„V   horeuvedenej   veci   Vám,   s poukazom   na   Váš   pokyn   z 13.   08.   2007   v prílohe predkladám obsah dozorového spisu tunajšej prokuratúry číslo konania 1 Pn 58/07 spolu s vyšetrovacím   spisom   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I číslo konania ORP-234/OEK-B1-2007 na ďalšiu potrebu. Súčasne Vám v prílohe predkladám i ďalšie podanie J. M. z 07. 07. 2007 pretože mám za to, že ide o podnet v rovnakej veci.“

2. Krajská prokuratúra listom sp. zn. 1 Kn 16/07 zo 6. septembra 2007 postúpila svoj dozorový   spis   spolu   s dozorovým   spisom   okresnej   prokuratúry   a vyšetrovacím   spisom (konkretizovaným   v bode   1)   vrátane   podaní   sťažovateľov   na   ďalšie   konanie   generálnej prokuratúre.

3.   Generálna   prokuratúra   evidovala   viacero   podnetov   sťažovateľov   týkajúcich   sa predmetného skutkového (vecného) základu pod rôznymi spisovými značkami (postupne ich v na sebe nadväzujúcej časovej nadväznosti priraďovala k už existujúcemu spisovému zaradeniu, resp. viedla pod novým spisovým označením), napr. v posudzovanom prípade najprv pod sp. zn. IV/1 GPt 1282/00 a následne aj pod sp. zn. IV/1 Gn 686/07.

Takto spojené podnety sťažovateľov v predmetnej veci (vychádzajúce zo spoločného skutkového   základu)   vybavila   generálna   prokuratúra   pod   spisovým   označením IV/1 Gn 686/07, do tohto vybavenia zaradila aj už uvádzané podnety adresované Kancelárii prezidenta   Slovenskej   republiky   a úradu   špeciálnej   prokuratúry.   Predmetné   podania sťažovateľov   generálna   prokuratúra   (ako   aj   nižšie   organizačné   zložky   prokuratúry) kvalifikovala   ako   opakované   podnety   a o ich   vybavení   boli   sťažovatelia   písomne informovaní listom generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 686/07-8 z 21. septembra 2007 tohto znenia:

„Na   základe   Vášho   opakovaného   podnetu   z 15.   augusta   2007   a jeho   doplnenia z 20. augusta   2007   som   preskúmal   uznesenie   vyšetrovateľa   Okresného   riaditeľstva   PZ v Bratislave   I Úrad   justičnej   a kriminálnej   polície   odbor   ekonomickej   kriminality Bratislava I z 24. apríla 2007..., uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 7. júna 2007... ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. Nezistil   som   však   zákonné   skutočnosti,   ktoré   by   odôvodňovali   zmenu   stanoviska oznámeného   Vám   prokurátorom   Krajskej   prokuratúry   Bratislava   prípisom   z 25.   júla 2007..., ktorým bol odložený Váš podnet z 29. júna 2007.

V opakovanom podnete uvádzate v podstate tie isté skutočnosti, ktoré... boli v tomto konaní   vybavené.   Poukazujem   na   argumenty   uvedené   v uznesení   vyšetrovateľa a prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I a stotožňujem sa s nimi ako aj záverom, že na základe obsahu Vášho pôvodného podania nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku....

Čo sa týka príloh opakovaného podnetu z 15. augusta 2007 označených ako č. 16 až 18,   upravil   som   Krajskú   prokuratúru   v Bratislave,   aby   zabezpečila   ďalší   zákonu zodpovedajúci postup podľa ich obsahu ako o trestných oznámeniach.

Pretože Generálnou prokuratúrou SR boli týmto vyčerpané všetky zákonné možnosti opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto veci, prosím, aby ste s porozumením vzali na vedomie, že Vaše prípadné ďalšie podnety budú vybavené iba vtedy, ak budú obsahovať nové skutočnosti...“.

4.   Okresná   prokuratúra   k spôsobu   vybavenia   posudzovanej   sťažnosti   podala ústavnému súdu túto informáciu (listom sp. zn. 1 Pn 58/07 z 26. augusta 2008):

„S   poukazom   na   Vašu   žiadosť   z dnešného   dňa   vo   veci   podania   J.   M.   Vám oznamujem,   že   podnet   menovaného   z 07.   07.   2007   bol   tunajšej   prokuratúre   doručený 15. 08. 2007 cestou Krajskej prokuratúry v Bratislave...

S ohľadom   na   obsah,   bol   predmetný   podnet   posúdený   ako   opakované   podanie v rovnakej veci a preto bol predložený nadriadenej, Krajskej prokuratúre v Bratislave, na ďalšie konanie ako podnet na preskúmanie postupu tunajšej prokuratúry. Podotýkam že v danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté.

Dňa 27. 09. 2007 bola tunajšia prokuratúra nadriadenou prokuratúrou informovaná, že   Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   opakovaný   podnet   J.   M.   (vrátane   toho z 07. 07. 2007) ako nedôvodný odložila.“

V.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd konštatuje (ako to vyplýva z obsahu sťažnosti), že predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že nečinnosťou okresnej prokuratúry pri vybavovaní ich trestného oznámenia zo 7. júla 2007 adresovaného úradu špeciálnej prokuratúry došlo k porušeniu nimi označeného základného práva.

V petite sťažnosti (východisko pre rozhodnutie ústavného súdu) však sťažovatelia označili ako porušovateľov ich práv okrem okresnej prokuratúry aj ostatné „orgány činné v trestnom   konaní“,   ktoré   však   okrem   okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   bližšie nekonkretizovali. Vzhľadom na to, že sťažovatelia nemajú právneho zástupcu za účelom svojho zastupovania v konaní pred ústavným súdom, ako aj z dôvodu, že bolo bez právneho významu ustanoviť im tohto právneho zástupcu, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že už na predbežnom prerokovaní ústavný súd ich sťažnosť odmietol, ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľov na doplnenie podania. Prihliadol teda na celkový obsah sťažnosti a za porušovateľa označených práv sťažovateľov pokladal aj krajskú prokuratúru a generálnu   prokuratúru   (vychádzajúc   pritom   aj   z dátumu   podania   sťažnosti   ústavnému súdu   a obdobiu,   v ktorom   malo   nečinnosťou   označených   štátnych   orgánov   k porušeniu ústavnosti dôjsť).

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

S prihliadnutím   na   uvedené   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   na   preskúmanie zákonnosti   postupu   okresnej   prokuratúry   (vrátane   jej   eventuálnej   nečinnosti)   vo   veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 58/07 bola v súlade s § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre príslušná krajská   prokuratúra   a na preskúmanie zákonnosti   postupu   krajskej   prokuratúry   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 16/07 bola podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre príslušná generálna prokuratúra. Je teda nepochybné, že pred právomocou ústavného súdu tu stále existoval   orgán   verejnej   moci,   ktorý   bol   podľa   zákona   príslušný   preskúmať   postup uvedených orgánov prokuratúry.

Pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity svojho   konania   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základných   práv   alebo   slobôd sťažovateľov, v dôsledku ktorého je o nich ústavný súd oprávnený konať len vtedy, keď sťažovatelia nemajú k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným orgánom štátu. Ústavný súd už predtým rozhodol, že nemá právomoc konať o návrhu fyzickej osoby na vyslovenie porušenia jej základných práv, ak im poskytuje ochranu právny poriadok použitím opravného alebo iného právneho prostriedku pred iným orgánom verejnej moci (obdobne napr. I. ÚS 1/97, II. ÚS 250/03, III. ÚS 51/07).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľov v tejto časti z dôvodu nedostatku svojej právomoci. Aj napriek už uvedenému dôvodu odmietnutia sťažnosti v tejto jej časti ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľmi tvrdená nečinnosť okresnej prokuratúry (eventuálne krajskej prokuratúry) ako príčina majúca spôsobiť porušenie nimi označených základných práv pri vybavovaní ich podnetu (trestného oznámenia zo 7. júla 2007) z postupu týchto orgánov prokuratúry nevyplýva (pozri body 1 až 3 III. časti, najmä však body 1, 2 a 3 IV. časti odôvodnenia), čo poukazuje na neopodstatnenosť tohto ich tvrdenia.

Zvyšnú   časť   sťažnosti,   z ktorej   by   eventuálne   mohla   vyplývať   ústavnoprávna zodpovednosť   generálnej   prokuratúry   (jej   postupom   a listom   č.   k.   IV/1   Gn   686/07-8 z 21. septembra 2007), ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení   práva   alebo   ich   diskriminovať   pri   jeho   uplatňovaní.   Jeho   obsahom   je aj zákonom   upravené   relevantné   konanie   súdov   a iných   orgánov   Slovenskej   republiky. Každé   konanie súdu   alebo iného   orgánu, ktoré   je v rozpore so   zákonom, je porušením ústavou   zaručeného   práva   na   súdnu   alebo   inú   právnu   ochranu   (napr.   III.   ÚS   45/03, III. ÚS 324/05).

Z čl. 46 ods. 1 ústavy vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom   aj   trestnoprávnej   ochrany   svojho   konkrétneho   práva   u orgánov   činných v trestnom konaní (obdobne napr. III. ÚS 58/00, III. ÚS 45/03). Z čl. 46 ods. 1 ústavy teda v rámci   práva   na   inú   právnu   ochranu   sťažovateľov   vyplýva   aj   právo   na   trestnoprávnu ochranu. Jeho obsahom je oprávnenie, aby sa orgány činné v trestnom konaní ich trestným oznámením, resp. inými podaniami náležite zaoberali. Porušiť toto právo by mohli napr. vtedy,   ak   by   podania   sťažovateľov   ignorovali,   alebo   nevenovali   im   pozornosť zodpovedajúcu ich povinnostiam. V prípade, že orgány činné v trestnom konaní venovali podaniam sťažovateľov primeranú pozornosť, nezasiahli negatívne do podstaty ich práva, nezmarili jeho zmysel, a preto ho ani nemohli porušiť (III. ÚS 324/05).

Ústavný   súd   v rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštatoval,   že   právo   fyzickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí   medzi   základné práva   a slobody   podľa   druhej   hlavy ústavy   a ani ho nemožno   odvodiť   z niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   II.   ÚS   42/00, I. ÚS 158/05).

Zhodne   so   svojím   právnym   a skutkovým   záverom   prezentovaným   v odôvodnení svojho rozhodnutia č. k. III. ÚS 284/07-13 z 18. októbra 2007 o predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľov týkajúcej sa totožného vecného základu (pozri bod 1 II. časti odôvodnenia) ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   generálnej   prokuratúry   pri   vybavovaní   opakovaného podnetu sťažovateľov bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre. Je nepochybné, že sa generálna prokuratúra podnetom sťažovateľov zaoberala, pričom svoj názor   zaujala   v liste   č.   k.   IV/1   Gn   686/07-8   z 21.   septembra   2007.   To,   že   generálna prokuratúra   dospela   k inému   záveru,   a tým   sa   odchýlila   od   očakávaní   a predstáv sťažovateľov, ešte neznamená, že došlo k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V posudzovanej veci ústavný súd považuje ešte za relevantné upriamiť pozornosť sťažovateľov na znenie posledného odseku im adresovaného listu generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 686/07-8 z 21. septembra 2007 (ktorý je citovaný v bode 3 IV. časti tohto odôvodnenia).

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať   sa   ďalšími   požiadavkami   sťažovateľov,   ako   aj   ich   žiadosťou   o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. V závere ústavný súd poznamenáva, že problematikou chráneného svedka sa zaoberá zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje podmienky a postup pri poskytovaní ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2008