znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 322/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť P. G., K. a M. S., K., zastúpených advokátom JUDr. F. B., Ž.,   vo veci   namietaného porušenia   ich   základného   práva   podľa   čl. 12 v spojení   s čl. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom   pod sp. zn.   10   S 233/2003   a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sž-o-KS 169/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. G. a M. S. o d m i e t a   ako sťažnosť podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 22. septembra 2006 doručená sťažnosť P. G., K. a M. S., K. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. F. B., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva   podľa   čl. 12   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ktoré   malo   byť spôsobené (v spojení s čl. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 10   S 233/2003   a Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sž-o-KS 169/2004.

II.

1.   Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   ústavný   súd   zistil,   resp. sťažovatelia uviedli, že:

a) sú „spolu s ďalšími... spoluvlastníkmi... zapísaní ako spoluvlastníci na LV..., tam uvedených nehnuteľností.

Vlastníctvo   k uvedeným   nehnuteľnostiam   a príslušný   LV   bol   založený   na   základe právoplatného   rozhodnutia   o vlastníctve   vydanom   Okresným   úradom   v Č.,   odborom pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, Č., č. j. 3401/2001-Ča zo dňa 22. 10. 2001. (...)

Hoci uvedené rozhodnutie o vlastníctve nadobudlo právoplatnosť dňa 9. 11. 2001 a bolo   aj   vykonané   tým,   že   bolo   zapísané   do   KN,   jedna   z povinných   osôb   – Poľnohospodárske podielnícke družstvo so sídlom v K., podala podaním zo dňa 14. 4. 2003 proti tomuto rozhodnutiu návrh na jeho preskúmanie.

Poznamenávame,   že   návrh   na   preskúmanie   bol   jednak   podaný   proti   už právoplatnému rozhodnutiu, proti ktorému sa povinný dokonca podaním zo 7. 11. 2001 písomne vzdal opravného prostriedku a jednak s poukazom na či už ust. § 250m ods. 2 alebo § 250b ods. 1 O. s. p., návrh na preskúmanie bol podaný viac ako jeden rok po zákonom stanovenej prepadnej lehote na jeho podanie. (...)

b) Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 10S 233/03 zo dňa 14. 4. 2004 napadnuté rozhodnutie síce potvrdil, ale z vecných dôvodov, hoci návrh na preskúmanie mal odmietnuť z vyššie uvedených dôvodov. (...)

c) Proti   uvedenému   rozsudku   Kraj.   súdu   v Žiline   podalo   Poľnohospodárske podielnícke   družstvo,   K.,   podaním   z 23.   6.   2004   odvolanie,   ktorému   Najvyšší   súd   SR rozsudkom č. k. 1Sž-o-KS 169/2004 zo dňa 23.6.2005 vyhovel, napadnutý rozsudok kraj. súdu   zmenil   tak,   že   zrušil   rozhodnutie   Okr.   úradu   v Č.,   odboru   PPLH   z 22.   10.   2001 č. 3401/2001-Ča a vec vrátil Obv. pozemkovému úradu v Č. na ďalšie konanie.

Opäť paradoxné je,   že ani NS SR sa s nemožnosťou podania predtým podaného návrhu na preskúmanie vôbec nezaoberal. (...)

d) V záujme nápravy tohto nezákonného postupu, dali sme dňa 17. 2. 2006 podnet na Generálnu prokuratúru SR, Bratislava na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý však GP SR prípisom č. VI/2 Pz94/06-7 zo dňa 1. 3. 2006 odmietla z dôvodu jeho neprípustnosti. (...)

e) Na základe rozhodnutia NS SR, Obvodný pozemkový úrad v Č., rozhodnutím č. 93- 017/2006-Pa zo dňa 24. 4. 2006, opätovne nám priznal vlastnícke práva k nehnuteľnostiam už predtým zapísaným na LV č. 5418 v k. ú. K.

Proti tomuto rozhodnutiu Poľnohospodárske podielnícke družstvo K., so sídlom v K., podalo dňa 1. 5. 2006 návrh na jeho preskúmanie.

Preskúmacie konanie je vedené na Kraj. súde v Žiline pod č. k. 10S/119/2006. (...)“

2. Sťažovatelia tvrdia, že „V danom prípade ide o zjavné porušovanie najmä čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, keď krajský súd a následne NS SR neodmietli neskoro podaný opravný prostriedok   (návrh   na   preskúmanie   rozhodnutia   správneho   orgánu)   a už   proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, čím zavinili nerovnosť účastníkov v konaní, keď v týchto konaniach navrhovateľovi umožnili viac práv ako mu zo zákona vyplýva, čím porušili uvedenú ústavnú rovnosť účastníkov konania.

V prípade sťažovateľov porušenie tohto ústavného princípu malo za následok ich porušenie   základných   práv   deklarovaných   v čl.   12   ods.   1   Ústavy   SR,   čo   sa   konkrétne prejavuje v porušovaní právnej istoty ako súčasti právneho štátu (čl. 1 Ústavy SR), právo vlastniť právoplatne nadobudnutý majetok.“

3.   Sťažovatelia   požadujú   vyslovenie   porušenia   ich   základného   práva   podľa čl. 12 ods.   1   ústavy   menovanými   súdmi   v označených   konaniach,   zrušenie   rozsudku krajského   súdu   sp.   zn.   10   S 233/2003   zo   14.   apríla   2004,   rozsudku   najvyššieho   súdu sp. zn. 1 Sž-o-KS 169/2004 z 23. júna 2005 a tiež rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu   v Čadci   (ďalej   len   „pozemkový   úrad“)   sp.   zn.   93-017/2006-Pa   z 24. apríla   2006. Ďalej žiadajú zastaviť konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 10 S 119/2006. Súčasne požadujú   primerané   finančné   zadosťučinenie „vo   výške   každému   po   100.000,-   Sk“ a náhradu trov právneho zastúpenia.

III.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že označené súdy tým, že konali, hoci konať   nemali   („návrh   na   preskúmanie   bol   podaný   viac   ako   jeden   rok   po   zákonom stanovenej   prepadnej   lehote   na   jeho   konanie“),   v označených   konaniach   porušili   nimi uvedené články ústavy.

Sťažovatelia namietali porušenie ich základného práva podľa čl. 12 ods. 1 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 S 233/2003, v ktorom krajský súd rozhodol rozsudkom zo 14. apríla 2004 a tiež postupom najvyššieho súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sž-o-KS 169/04, v ktorom bol vydaný rozsudok 23. júna 2005.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažovatelia   vo   vzťahu   k napadnutým   konaniam menovaných všeobecných súdov predložili svoju sťažnosť ústavnému súdu (22. septembra 2006)   po   uplynutí uvedenej   zákonom   stanovenej   dvojmesačnej   lehoty,   ústavný   súd   ich sťažnosť odmietol ako sťažnosť podanú oneskorene.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodovanie o zrušení označených rozhodnutí, ako   aj   o   priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením porušenia   práva   alebo   slobody   sťažovateľov   (čl.   127   ods.   2   prvá   veta,   ods.   3   ústavy), ústavný   súd   sa   touto   časťou   sťažnosti   sťažovateľov   nezaoberal.   Z uvedeného   dôvodu sa nezaoberal ani ich ďalšími požiadavkami (návrhom na zastavenie konania a náhradou trov konania).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2006