znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 321/09-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. T., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   upovedomením   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o odložení podnetu č. k. IV/6 GPt 42/09-7 z 18. mája 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Ľ. T. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta 2009 doručená sťažnosť, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 6. augusta 2009, Ing. Ľ. T., Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   A.   K.,   Ž.,   ktorou   namietal porušenie   svojho   základného   práva   na   ochranu   vlastníctva   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) o odložení podnetu č. k. IV/6 GPt 42/09-7 z 18. mája 2009.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Dňa   23.   3.   2009   som   podal   na   Generálnu   prokuratúru   Slovenskej   republiky mimoriadny opravný prostriedok podľa 8. hlavy Trestného poriadku, konkrétne podnet na postup podľa § 363 Trestného poriadku. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky môj podnet svojím rozhodnutím č. IV/6 GPt 42/09-7 zo dňa 18. 5. 2009 ako nedôvodný odložila. Konajúci prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uviedol, že preskúmal príslušný   spisový   materiál   a   že   nezistil   okolnosti,   ktoré   by   odôvodňovali   považovať napadnuté rozhodnutia za nezákonné, resp. predčasne vydané...

Dňa 17. 7.2003 som podal trestné oznámenie na pracovníkov Ľ. b. a. s., B., ktoré som doplnil 11. 8. 2003, podstatou ktorého bolo upozornenie na spáchanie trestného činu, ku   ktorému   malo   dôjsť   pri   uskutočňovaní   promptných,   termínovaných   a swapových devízových operácií na základe Rámcovej zmluvy, ktorú som s Ľ. b. a. s. uzatvoril 9. 7. 2001...

Na základe môjho trestného oznámenia, dňa 25. 11. 2003 začalo trestné stíhanie, ktoré vyšetrovací orgán Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislava, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Špitálska 14, Bratislava, po piatich rokoch zastavil svojím Uznesením ČVS: KUJP- 346/OVEK-2003 zo dňa 7. 11. 2008... Vyšetrovací orgán, ako som zistil z vyšetrovacieho spisu, vykonal, podľa môjho názoru, minimálne úkony vo veci a až po viacerých urgenciách skončil vyšetrovanie a usúdil, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Ako poškodený som proti uvedenému uzneseniu prostredníctvom právneho zástupcu podal sťažnosť na Krajskú prokuratúru v Bratislave. Tá svojím Uznesením zn. 2Kv 195/03- 109 zo dňa 15. 12. 2008 moju sťažnosť zamietla s tým, že postup a záver vyšetrovateľa bol správny. Prokurátor sa opätovne zaoberal, pre posúdenie skutku, nepodstatnými vecami týkajúcimi sa napr. výhodnosti zmluvy a hypotetickým pohybom kurzu devíz a jeho dopadom na stav mojich obchodov. Nezaoberal sa ničím z toho, čo som vytkol v sťažnosti… Uvedené orgány svojím postupom a nakoniec generálna prokuratúra SR, voči ktorej smerujem svoju sťažnosť, porušili moje základné právo na ochranu majetku upravené v čl. 20 ods. 1/ Ústavy Slovenskej republiky, t. j. právo vlastniť majetok… Moje právo na ochranu majetku bolo porušené tým, že právo, ktorého som sa domáhal bolo označené za moje subjektívne právo v súkromno-právnej   sfére   uspokojené   uplatnením   v   občiansko-právnom   konaní   a   to   aj napriek tomu, že trestný zákon pozná skutkové podstaty trestných činov, ktoré slúžia na ochranu majetku občanov, ktorý je v ich súkromnej sfére a chránia celú spoločnosť pred tými, ktorí narušujú vlastnícke resp. majetkové práva občanov.

Ďalej bolo porušené moje právo podľa čl. 48 ods. 2/ Ústavy Slovenskej republiky, podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Za   porušenie   práva   aby   sa   moja   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov považujem to, že vyšetrovanie na základe môjho podnetu trvalo 5 rokov, počas ktorých som bol   neustále   nútený   príslušného   vyšetrovateľa   upomínať,   aby   vykonával   potrebné vyšetrovacie   úkony,   z   ktorých   rozhodujúce   nevykonal,   resp.   vykonal   nedostatočne. Opakovane som sa sťažoval na neefektívnosť a prieťahy konania na Krajskej prokuratúre Bratislava - listami z 16. 3. 2005, 10. 5. 2005 a 14. 12. 2006 a taktiež na Generálnej prokuratúre SR podaniami z 10. 6. 2004, 29. 9. 2005 a 19. 10. 2005...

Zákonom ustanovenú lehotu - § 53 ods. 3/ vyššie citovaného zákona som dodržal, pretože   o   upovedomení   o   odložení   môjho   podnetu   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky č. 4/6GPt 42/09-7 zo dňa 18. 5. 2009 som sa, ako osoba ktorej sa vec týka, dozvedel   až   dňa   28.   7.   2009,   a   to   doručením   upovedomenia   prostredníctvom   môjho právneho   zástupcu,   pretože   Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   mi   rovnopis svojho rozhodnutia - upovedomenia nedoručila.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

1. Základné právo Ing. Ľ. T... podľa čl. 20 ods.1/ a čl. 48 ods. 2/ Ústavy Slovenskej republiky upovedomením o odložení podnetu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. 4/6GPt 42/09-7 zo dňa 18. 5. 2009 porušené bolo.

2.   Zrušuje   upovedomenie   o   odložení   podnetu   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky č. 4/6GPt 42/09-7 zo dňa 18. 5. 2009, vec vracia na ďalšie konanie, prikazuje vo veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ukladá   zdokumentovať   existenciu   obchodov uvedených   v   trestnom   oznámení   u   jednotlivých   poskytovateľov   vzhľadom   na sprostredkovateľskú   pozíciu   banky   a   zdokumentovať   finančný   tok   peňazí,   nezákonne prevedených z bežných účtov Ing. Ľ. T. a zistiť príjemcu týchto peňazí.

3. Ing. Ľ. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5000,- €, ktoré je Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   povinná   zaplatiť   do   pätnástich   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. Ľ. T. priznáva trovy konania/trovy právneho zastúpenia 292,38 €, ktoré je Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   povinná   zaplatiť   na   účet   jeho   právneho zástupcu JUDr. A. K... do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V   súlade   s   už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Úrad justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) začalo na základe   podnetu   sťažovateľa   uznesením   ČVS:   KUJP-346/OVEK-2003   trestné   stíhanie vo veci podvodu podľa § 250 ods. 1 a 5 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005.

Sťažovateľ mal v tomto trestnom stíhaní postavenie poškodeného.

Krajské riaditeľstvo uznesením ČVS: KUJP-346/OVEK-2003 zo 7. novembra 2008 trestné stíhanie vo veci zastavilo (ďalej len „uznesenie o zastavení trestného stíhania“).

Sťažovateľ ako poškodený prostredníctvom právneho zástupcu podal sťažnosť proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania.

Krajská prokuratúra v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) svojím uznesením č.   k.   2   Kv   195/03-109   z   15.   decembra   2008   sťažnosť   sťažovateľa   zamietla   (ďalej   len „uznesenie o zamietnutí sťažnosti“).

Sťažovateľ   23.   marca   2009   podal   generálnej   prokuratúre „mimoriadny   opravný prostriedok podľa 8. hlavy Trestného poriadku, konkrétne podnet na postup podľa § 363 Trestného poriadku“.

Generálna prokuratúra podnet sťažovateľa upovedomením č. k. IV/6 GPt 42/09-7 z 18. mája 2009 ako nedôvodný odložila.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy upovedomením generálnej prokuratúry o odložení podnetu č. k. IV/6 GPt 42/09-7 z 18. mája 2009.

Sťažovateľ vidí porušenie svojich základných práv v nesprávnosti záverov generálnej prokuratúry v upovedomení o odložení jeho podnetu, ako aj v neprimerane dlhom trvaní označeného trestného konania.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   jednou   zo   základných   pojmových náležitostí   sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   v   prípadoch,   keď   sa   ňou   namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   ako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do označeného základného práva sťažovateľa. Ak v čase, keď sťažnosť bola ústavnému   súdu   doručená,   nedochádza   k porušovaniu   označeného   základného   práva, ústavný   súd   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde (napr. II. ÚS 55/02).

Sťažovateľ   podal   ústavnému   súdu   sťažnosť,   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď už bolo označené trestné konanie vedené krajským riaditeľstvom skončené vrátane konania vedeného krajskou prokuratúrou o opravnom prostriedku   sťažovateľa (sťažnosť proti uzneseniu o zastavení trestného konania), ako aj konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku   sťažovateľa   vedené   generálnou   prokuratúrou   (podnet   na   preskúmanie zákonnosti   postupu   a   uznesenia   krajskej   prokuratúry,   ktorým   bolo   potvrdené   uznesenie o zastavení trestného konania).

Ústavný   súd   preto   konštatuje,   že v   čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   už k namietanému   porušovaniu   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy zo strany   generálnej   prokuratúry   (ako   ani   krajského   riaditeľstva   a   krajskej   prokuratúry) nemohlo dochádzať.

Ústavný súd z uvedeného dôvodu tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

K sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy   ústavný   súd   pripomína   svoju   stabilizovanú   judikatúru   (napr.   II.   ÚS   78/05, IV. ÚS 301/07), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 a 2 ústavy, ak toto porušenie nevyplývalo z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy.

V danom prípade však nebola preukázaná možnosť porušenia ústavnoprocesných princípov   vyplývajúcich   z   čl.   46   až   čl.   48   ústavy,   a   preto   nie   je   možné   uvažovať o prípadnom porušení označeného základného práva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ktoré je právom hmotnoprávneho charakteru.

Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde sťažnosť sťažovateľa odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť aj tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009