znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 320/2024-32

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a zo sudcov Jany Baricovej a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľky FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., Skalná 7622/9, Bratislava, zastúpenej ARIES LEGAL s.r.o., Skalná 7622/9, Bratislava, proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 31K/72/2016 z 29. februára 2024, proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 87OdK/20/2023 z 8. marca 2024, proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 26OdK/381/2019 zo 7. marca 2024, proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 26OdK/81/2022 zo 7. marca 2024, proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 30OdK/22/2023 zo 7. marca 2024, proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 32OdK/46/2022 zo 7. marca 2024, proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 32OdK/291/2021 zo 7. marca 2024 takto

r o z h o d o l :

1. Ústavné sťažnosti p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.

2. O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. 31K/72/2016 z 29. februára 2024, uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. 87OdK/20/2023 z 8. marca 2024, uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. 26OdK/381/2019 zo 7. marca 2024, uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. 26OdK/81/2022 zo 7. marca 2024, uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. 30OdK/22/2023 zo 7. marca 2024, uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. 32OdK/46/2022 zo 7. marca 2024, uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. 32OdK/291/2021 zo 7. marca 2024 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

3. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavné sťažnosti sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka označená v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnými sťažnosťami doručenými ústavnému súdu 6. mája 2024 (jedna sťažnosť) a 10. mája 2024 (šesť sťažností) domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami mestského súdu namietanými v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutia a priznať jej finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur a náhradu trov konania vo výške 856,76 eur.

2. Uznesením ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 304/2024 z 28. mája 2024 bola vec vedená na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 1246/2024 spojená na spoločné konanie s konaním vedeným pod sp. zn. Rvp 1197/2024.

3. Uznesením ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 280/2024 z 28. mája 2024 bola vec vedená na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 1248/2024 spojená na spoločné konanie s konaním vedeným pod sp. zn. Rvp 1197/2024.

4. Uznesením ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 319/2024 z 28. mája 2024 bola vec vedená na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 1249/2024 spojená na spoločné konanie s konaním vedeným pod sp. zn. Rvp 1197/2024.

5. Uznesením ústavného súdu sp. zn. PLs. ÚS 36/2024 z 15. mája 2024 bola vec vedená na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 1251/2024 spojená na spoločné konanie s konaním vedeným pod sp. zn. Rvp 1197/2024.

6. Uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. PLs. ÚS 38/2024 z 15. mája 2024 bola vec vedená na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 1250/2024 spojená na spoločné konanie s konaním vedeným pod sp. zn. Rvp 1197/2024.

7. Uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. PLs. ÚS 39/2024 z 15. mája 2024 bola vec vedená na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 1247/2024 spojená na spoločné konanie s konaním vedeným pod sp. zn. Rvp 1197/2024.

8. Sťažovateľka je právnickou osobou, ktorá je zapísaná v zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), značka správcu: S1752.

9. Sťažovateľka vykonáva funkciu správcu vo viacerých konkurzných konaniach vedených proti fyzickým osobám.

10. Sťažovateľka podaním z 20. decembra 2023 požiadala ministerstvo spravodlivosti, odbor dohľadu nad právnickými profesiami o jej vyčiarknutie zo zoznamu správcov z oddielu správcov pre fyzické osoby.

11. Ministerstvo spravodlivosti vykonalo zmenu v zozname správcov 16. januára 2024, o čom následne zaslalo oznámenie o vykonaní zmien v zozname správcov sťažovateľke v zmysle § 20 ods. 8 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správcoch“). Sťažovateľka od 16. januára 2024 už nebola zapísaná v zozname správcov, oddiele správcov pre fyzické osoby. Predmetné oznámenie bolo doručované aj všetkým konkurzným súdom, ktoré sídlia v obvode krajského súdu, v ktorého obvode má sťažovateľka zriadenú kanceláriu. Sťažovateľka má zriadenú kanceláriu v obvode Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“).

12. Mestský súd ako konkurzný súd v obvode krajského súdu po doručení predmetného oznámenia vydal ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenia, ktorými odvolal sťažovateľku z funkcie správcu konkurznej podstaty v konkurzných konaniach vedených proti fyzickým osobám, a to na obdobnom skutkovom a právnom základe.

II.

Argumentácia sťažovateľky

13. Podstatou argumentácie sťažovateľky je skutočnosť, že podľa jej názoru sú napadnuté rozhodnutia arbitrárne a nepreskúmateľné.

14. Mestský súd v odôvodení napadnutých rozhodnutí ako dôvod odvolania sťažovateľky z funkcie správcu konkurznej podstaty uviedol to, že bola vyčiarknutá z oddielu správcov pre fyzické osoby zo zoznamu správcov v zmysle § 26 ods. 1 písm. a) v spojení s § 26 ods. 4 zákona o správcoch.

15. Aj napriek skutočnosti, že mestský súd v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol iba strohé citovanie dotknutých ustanovení zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) a zákona o správcoch, je možné vyvodiť záver, že dôvod odvolania spočíva podľa mestského súdu v tom, že sťažovateľke bráni vo výkone funkcie správcu zákonná prekážka.

16. K rozčleneniu zoznamu správcov došlo na základe zákona č. 72/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, keď v dôvodovej správe zákonodarca uviedol, že účelom rozčlenenia je, že správcovia sa budú môcť špecializovať a vykonávať iba tú agendu, ktorej sa chcú venovať.

17. Po prijatí predmetnej novely zákona o správcoch boli všetci správcovia, ktorí boli zapísaní v zozname správcov pred jej účinnosťou, bez zbytočného odkladu zapísaní do všetkých oddielov zoznamu správcov (t. j. v tom čase oddiel reštrukturalizačných správcov, oddiel konkurzných správcov pre právnické osoby a oddiel konkurzných správcov pre fyzické osoby). Správcovia následne mohli požiadať ministerstvo spravodlivosti o vyčiarknutie z toho oddielu zoznamu správcov, ktorý oddiel by uviedli v písomnej žiadosti.

18. Prijatím zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol opätovne novelizovaný § 20 ods. 2 zákona o správcoch, ktorý ponechal rozčlenenie zoznamu správcov na tri oddiely, avšak tieto boli zmenené na oddiel správcov pre fyzické osoby, oddiel správcov pre právnické osoby a oddiel špeciálnych správcov.

19. Na základe predmetnej novely sa zmenil oddiel reštrukturalizačných správcov na oddiel špeciálnych správcov, ostatné oddiely v zásade zostali bezo zmeny. Vznikom nového oddielu špeciálneho správcu sa ustanovili osobitné podmienky, ktoré je potrebné zo strany správcu splniť, aby mohol byť zapísaný, resp. zostať zapísaný v tomto oddiele.

20. Podľa § 50 ods. 1 zákona o správcoch „správca zapísaný v oddiele reštrukturalizačných správcov podľa predpisov účinných do 30. apríla 2022 sa od 1. mája 2022 považuje za správcu zapísaného v oddiele špeciálnych správcov, ak úspešne zloží špeciálnu správcovskú skúšku a požiada o zápis do oddielu špeciálnych správcov do 31. augusta 2022, inak ministerstvo správcu bez zbytočného odkladu vyčiarkne z oddielu špeciálnych správcov, a ak nie je zapísaný v inom oddiele zoznamu správcov, zo zoznamu správcov.“.

21. Podľa § 50 ods. 1 zákona o správcoch „správca podľa odseku 1 môže dokončiť veci, v ktorých bol ustanovený do funkcie, aj po jeho vyčiarknutí z oddielu špeciálnych správcov podľa odseku 1, ak je zapísaný v zozname správcov.“.

22. V zmysle už uvedeného správca, ktorý chcel zostať zapísaný v oddiele špeciálnych správcov (predtým oddiel reštrukturalizačných správcov), musel v určitom čase zložiť špeciálnu správcovskú skúšku v zmysle § 16a zákona o správcoch. V opačnom prípade bol správca vyčiarknutý z predmetného oddielu a v prípade, že nebol zapísaný v inom oddiele, tak bol správca vyčiarknutý zo zoznamu správcov ako takého.

23. Analogicky je potrebné uviesť, že ak bol správca vyčiarknutý z oddielu špeciálnych správcov, tak zákonodarca dovolil dokončiť správcovi konania, v ktorých bol ustanovený do funkcie pred vyčiarknutím.

24. Na základe už uvedeného chce sťažovateľka poukázať na dve skutočnosti, a to na faktické a právne rozlišovanie medzi vykonaním zmeny – vyčiarknutím z jednotlivého oddielu zoznamu správcov a vyčiarknutím zo zoznamu správcov ako takého a na možnosť správcu dokončiť konania, v ktorých bol ustanovený do funkcie pred vyčiarknutím.

25. Uvedené potvrdzuje aj dikcia § 26 zákona o správcoch, keďže už na jeho systematike delenia na jednotlivé odseky je možné pozorovať, že tieto upravujú inštitút vyčiarknutia zo zoznamu správcov (§ 26 ods. 1 ods. 2 zákona o správcoch) a inštitút vyčiarknutia len z oddielu zoznamu správcov (§ 26 ods. 4 zákona o správcoch).

26. Ďalšie ustanovenie, ktoré potvrdzuje argumentáciu sťažovateľky, je § 35 ods. 1 písm. b) zákona o správcoch, ktorý bol pridaný do zákona o správcoch novelou už v čase, keď predmetný zákon rozlišoval medzi vyčiarknutím z oddielu zoznamu správcov a vyčiarknutím zo zoznamu správcov. Toto ustanovenie upravuje sankciu za porušenie povinností, ktoré sú uložené správcovi zákonom o správcoch alebo osobitným predpisom. Ide o sankciu vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov, a teda nie iba z vybraného oddielu. Takéto vyčiarknutie má povahu rozhodnutia ministerstva spravodlivosti, ktoré vykonáva v zmysle § 27 ods. 1 zákona o správcoch dohľad nad výkonom správcovskej činnosti.

27. Sťažovateľka tu poukazuje aj na komentár k zákonu o správcoch, podľa ktorého „na základe písomnej žiadosti MS SR vyčiarkne správcu z jednotlivého oddielu zoznamu správcov, pričom nemusí preukazovať, že nevykonáva činnosť v konkrétnom oddiele. K tomuto ustanoveniu je však nutné poukázať na čiastočný rozpor s § 20 ods. 3 ZoS, podľa ktorého sa zmeny v jednotlivých oddieloch (za čo by sa mohlo považovať aj vyčiarknutie z oddielu) podávajú vždy ku koncu kalendárneho roka, pričom MS SR zmenu vykoná vždy len k 1. marcu nasledujúceho kalendárneho roka. Podľa výkladovej praxe MS SR sa však vyčiarknutie z oddielu nepovažuje za zmenu v zozname podľa § 20 ods. 3 ZoS, a teda vyčiarknutie z oddielu sa vykoná mimo režimu § 20 ods. 3 ZoS (DOLNÝ, J., MACHATOVÁ, L., MALIAR, M. Zákon o správcoch. Komentár. 1. vydanie. Praha: Wolters Kluwer ČR, a.s., 2024. s. 85.)“.

28. Sťažovateľke nebolo ministerstvom vydané rozhodnutie, ktorým by jej bola uložená sankcia vyčiarknutia zo zoznamu správcov.

29. Sťažovateľka považuje za potrebné na základe uvedeného poznamenať, že mestský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že sťažovateľke bráni v riadnom výkone správcovskej činnosti prekážka vyčiarknutia z oddielu zoznamu správcov pre fyzické osoby, čím súd dospel k záveru, že ustanovený správca nespĺňa zákonné predpoklady na výkon správcovskej činnosti v predmetnej konkurznej veci.

30. Podľa názoru sťažovateľky prima facie ide o nesprávne právne posúdenie veci mestským súdom a nesprávny výklad ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii a zákona o správcoch.

31. Sťažovateľka bola vyčiarknutá výhradne na základe § 26 ods. 4 zákona o správcoch, keďže ide len o formálnu zmenu údajov, ktoré sú zapísané v zozname správcov, o ktorej ministerstvo spravodlivosti nevydáva rozhodnutie a ktorá sa podľa výkladovej praxe ministerstva spravodlivosti nepovažuje za zmenu v zozname podľa § 20 ods. 3 zákona o správcoch, teda sa vykonáva mimo režimu § 20 ods. 3 zákona o správcoch.

32. Následky vyčiarknutia zákon o správcoch ani zákon o konkurze a reštrukturalizácii explicitne neupravujú, avšak ak sa vychádza z toho, čo bolo už uvedené, tak pod zákonnú prekážku je možné v prvom rade subsumovať stav, keď má správca pozastavený výkon správcovskej činnosti, keďže zákon o správcoch explicitne ustanovuje zákaz výkonu správcovskej činnosti pre takýto prípad.

33. Za ďalší dôvod na odvolanie správcu pre zákonnú prekážku, ktorá mu bráni vo výkone správcovskej činnosti, je možné považovať aj vyčiarknutie správcu zo zoznamu správcov na základe osobitného rozhodnutia ministerstva spravodlivosti (t. j. vyčiarknutie zo všetkých oddielov zoznamu správcov). Dané sa bude považovať za zákonnú prekážku vo výkone správcovskej činnosti len v prípade, že správca bude vyčiarknutý zo všetkých oddielov v zozname správcov, keďže takýmto vyčiarknutím sa už daná osoba nebude považovať za správcu. Správcom je iba osoba, ktorá je zapísaná v zozname správcov (§ 2 ods. 1 zákona o správcoch).

34. Prax súdov je taká, že v prípade, keď je správca vyčiarknutý zo zoznamu správcov, tak ho súd odvolá z funkcie vo všetkých konaniach.

35. V danom prípade podľa sťažovateľky nejde o vyčiarknutie zo zoznamu správcov, ale iba o neformálne vykonanie zmeny vyčiarknutím z jedného oddielu zoznamu správcov. Sťažovateľke nevzniká faktická (zákonná) prekážka, ako v prípade, keď by bola vyčiarknutá zo všetkých oddielov zoznamu správcov, a teda už by nemohla byť považovaná za správcu.

36. Predpoklady na zápis právnickej osoby – komanditnej spoločnosti do zoznamu správcov sú obsiahnuté v § 22 ods. 2 zákona o správcoch. Každú z uvedených podmienok sťažovateľka naďalej spĺňa, keďže je stále zapísaná v oddiele pre právnické osoby v zozname správcov a zároveň má aj zriadenú kanceláriu v obvode krajského súdu, v ktorom sídli konkurzný súd (mestský súd).

37. Sťažovateľka zastáva názor, že mestský súd mal postupovať analogicky ako v prípade, keď správca, ktorý bol zapísaný v oddiele reštrukturalizačných správcov do novely zákona o správcoch zákonom č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, mohol aj po vyčiarknutí z oddielu špeciálnych správcov (v prípade, že nezložil špeciálnu správcovskú skúšku a ak zostal zapísaný v inom oddiele zoznamu správcov) dokončiť konania, v ktorých bol ustanovený ako správca.

38. Uvedený postup mestského súdu je v úplnom rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, keďže nič nebráni tomu, aby sťažovateľka mohla dokončiť predmetné konania. Takýmto konaním mestský súd zapríčinil, že budú zastavené všetky úkony smerujúce k potenciálnemu speňaženiu majetku v uvedených konkurzných konaniach. Nový správca, ktorý bol ustanovený namiesto sťažovateľky, sa bude musieť najprv oboznámiť s konkurznými spismi skôr, ako by mohol pokračovať v predmetných úkonoch. Následkom uvedeného je skutočnosť, že sa konania zbytočne predlžujú, a teda vznikajú ďalšie náklady konkurzu, ktoré bude potrebné uspokojiť.

39. Mestský súd svojím príliš formalistickým výkladom zákona vyvodil taký záver, ktorý spôsobuje zjavnú nespravodlivosť a odporuje základnému prvku právneho štátu, a to že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 ústavy).

40. Mestský súd pri posudzovaní, či v intenciách tohto prípadu ide o zákonnú prekážku vo výkone správcovskej funkcie, v zásade vôbec nebral do úvahy účel zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ak by sme postupovali v každom prípade tak ako mestský súd, mohli by sme ad absurdum dospieť k záveru, že pojem zákonná prekážka treba vykladať tak, že aj v prípade, ak pôjde o skutočnosť, ktorá fakticky nebráni vo výkone správcovskej činnosti, budeme ju považovať za zákonnú prekážku a odvoláme správcu z konania.

41. Sťažovateľka považuje za absurdné, aby mestský súd po zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že správca, ktorý spĺňa všetky predpoklady na výkon správcovskej funkcie, by mal byť odvolaný iba pre skutočnosť, že nie je evidovaný v zozname správcov, oddiele pre fyzické osoby, ktorý má v zásade slúžiť iba ako forma špecializácie. Správca je aj naďalej zapísaný v oddiele pre právnické osoby v zozname správcov, ktorý vyžaduje obdobné podmienky na zápis do predmetného oddielu ako pri zápise do oddielu pre fyzické osoby.

42. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí mestského súdu sťažovateľka považuje za nedostatočné a v rozpore so štandardom, ktorý v sebe obsahuje základné právo na spravodlivý proces. Mestský súd len citoval predmetné dotknuté ustanovenia a napokon pristúpil k strohému konštatovaniu, že sťažovateľke bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka.

43. Hlavnou otázkou, s ktorou sa mal mestský súd v odôvodnení vysporiadať je skutočnosť, prečo je možné považovať vyčiarknutie z oddielu pre fyzické osoby zoznamu správcov za zákonnú prekážku vo výkone správcovskej funkcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa mal mestský súd vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a svoj myšlienkový postup mal dostatočne vysvetliť, avšak to sa nestalo.

44. Odôvodnenie, ktoré zvolil mestský súd v napadnutých rozhodnutiach, považuje sťažovateľka za nedostatočné, keďže z odôvodnenia rozhodnutia by sa mal dať jasne vyabstrahovať postup súdu, ktorý by v zásade mal dať odpoveď na otázku, prečo a na základe čoho dospel súd k záveru, ktorý ho viedol k vydaniu výroku o odvolaní sťažovateľky z funkcie správcu.

45. Mestský súd svojím konaním zasiahol do práva sťažovateľky na podnikanie, keďže sťažovateľka nebude môcť ďalej kumulovať zisk zo speňažovania majetku. Uvedené je v rozpore s právom na podnikanie, pretože hlavná podstata tohto práva spočíva v tom, aby subjekt mohol svojím konaním dosiahnuť hospodársky a ekonomický prospech.

46. Mestský súd dospel na základe nesprávneho až arbitrárneho výkladu práva k záveru, že sťažovateľka aj napriek skutočnosti, že jej vo výkone funkcie nebráni žiadna zákonná prekážka, bola odvolaná z funkcie správcu.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

47. Ústavný súd ústavné sťažnosti sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

48. Ústavný súd zistil, že sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na prijatie ústavných sťažností sťažovateľky na ďalšie konanie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nich obsiahnutých bude potrebné posúdiť v konaní vo veci samej, a preto ústavné sťažnosti prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde; bod 1 výroku tohto uznesenia).

IV.

K návrhu na odklad vykonateľnosti

49. Sťažovateľka v podaných ústavných sťažnostiach navrhla odklad vykonateľnosti všetkých napadnutých uznesení. Napadnutými rozhodnutiami bola sťažovateľke uložená povinnosť bez zbytočného odkladu poskytnúť novoustanovenému správcovi všetku potrebnú súčinnosť a odovzdať mu príslušný spis aj s prílohami spolu s podrobnou správou o stave konania a vykonaných úkonoch odvolaného správcu. Z uvedeného vyplýva neúmerná administratívna záťaž, ktorá by mala za následok narušenie fungovania správcovskej kancelárie.

50. Podľa § 130 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu znamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám, najmä uloží orgánu verejnej moci, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

51. Ústavný súd pri rozhodovaní o návrhu na odklad vykonateľnosti (bod 2 výroku tohto uznesenia) vzal do úvahy najmä možnú ujmu, ktorá hrozí sťažovateľke v prípade, ak by odklad vykonateľnosti nepovolil, a to tým, že na základe týchto rozhodnutí vznikla sťažovateľke administratívna povinnosť, ktorá jej bráni vo výkone podnikateľskej činnosti.

52. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia (bod 3 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2024

Miloš Maďar

predseda senátu