SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 32/2016-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2016 v senátezloženom z predsedu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne MariannyMochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť
, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s. r. o.,D. Dlabača 28, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenompod sp. zn. 37 P 31/2012 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom podsp. zn. 37 P 31/2012 p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 37 P 31/2012 p r i k a z u j eďalej konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov), ktoré je Okresný súdŽilina p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie Andrea Havelková, s. r. o.,D. Dlabača 28, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. I. ÚS 32/2016-10 z 19. januára 2016 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.37 P 31/2012 (ďalej aj „namietané konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v namietanom konaní pred okresným súdomvystupuje v procesnom postavení navrhovateľky v konaní o určenie otcovstva k maloletému
(ďalej len „maloletý“), a o úpravurodičovských práv a povinností k nemu a
(ďalej len „maloletá“). Návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej bol podaný18. januára 2012 otcom maloletej na Okresnom súde Nitra a vec bola následne postúpenámiestne príslušnému okresnému súdu.
3. Zo sťažnosti vyplýva, že konanie je na okresnom súde (po postúpení veci) vedenéod 23. januára 2012, pričom vo veci bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom okresnéhosúdu č. k. 37 P 31/2012-658 z 25. novembra 2013 v spojení s uznesením Krajského súduv Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 CoP 12/2014-701 z 31. marca 2014 o určeníotcovstva k maloletému a o schválení rodičovskej dohody o zverení maloletých detído osobnej starostlivosti matky a ich stretávaní sa s otcom. Uvedený rozsudok okresnéhosúdu vo výrokoch o výživnom bol uvedeným uznesením krajského súdu zrušený, vec bolavrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a do dňa podania sťažnosti nebolo vo veci v častivýživného meritórne rozhodnuté. Sťažovateľka označuje konanie za neefektívne,neprimerane dlhé a neodstraňujúce právny stav neistoty v takej zásadnej veci, ako je určenievýživného, ktoré má priamy vplyv na zabezpečovanie každodennej starostlivosti o maloletédeti. Poukazuje na skutočnosť, že ide o konanie, v ktorom je úlohou okresného súdu vecpodľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj,,OSP“) prerokovaťa rozhodnúť čo najrýchlejšie. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd počas celej dobykonania nevyvíja potrebnú aktivitu pre právoplatné ukončenie veci, postupuje v nejneefektívne, pričom nejde o zložité konanie, ktoré by odôvodňovalo takúto dĺžku konania.
4. Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol, že postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 P 31/2012 bolo porušené jej základnéprávo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnémusúdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke finančnézadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastnícikonania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou listom sp. zn. 1 SprS 36/2016zo 16. februára 2016, a právna zástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti ústneho pojednávanialistom z 3. februára 2016.
5.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedla, žez prehľadu úkonov uvedeného v prílohe vyjadrenia vyplýva, že okresný súd v namietanomkonaní nekonal vždy v zmysle § 6 OSP. Ďalej poukázala na to, že„došlo k zmene zákonného sudcu z dôvodu odchodu zákonného sudcu na stáž mimo SR“, ako aj na „neprimeranú zaťaženosť nielen zákonného sudcu, ale všetkých sudcov tunajšieho súdu v porovnaní s inými súdmi - ročný nápad vecí na tunajšom súde je cca 57.000 pri výkone +/- 32 sudcov, pričom tunajší súd asi ako jediný súd na Slovensku vykonáva súdnictvo pre 3 okresy (Žilina, Bytča, Kysucké Nové Mesto), pričom ide aj o agendu špecifickú, pre ktorú je tunajší súd príslušný ako súd v sídle krajského súdu“.
Z uvedeného je podľa podpredsedníčky okresného súdu zrejmé, že „nie je možné konať bez prieťahov za takého stavu, čo žiadame zohľadniť. Hoci personálne obsadenie súdu nemôže byť na úkor účastníkov, nemôže to byť ani na úkor samotných sudcov, či súdov, pričom na tieto nedostatky neustále upozorňujeme. Sudcovia tunajšieho súdu vykonávajú sudcovskú prax za tých istých podmienok - platových, ako aj na iných súdoch, avšak pri oveľa vyššej zaťaženosti (napr. sudca tunajšieho súdu na C úseku má cca 40-45 vecí mesačne, hoci na inom menšom súde má sudca nápad 14 vecí mesačne.) Pokiaľ sa však táto situácia nevyrieši, nie je možné konať vo všetkých veciach bez prieťahov.“.
Uvedené skutočnosti žiadala zohľadniť pri prípadnom priznaní finančnéhozadosťučinenia a zároveň oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústnehopojednávania o prijatej sťažnosti.
5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnémusúdu 8. februára 2016 uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní ústavného súdu.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sas ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a obsahu súdnehospisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľky ústavný súd zistil tento priebeh a stavnapadnutého konania:
Dňa 23. januára 2012 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na určenie práva povinností rodičov k maloletej. Súčasne bol okresnému súdu postúpený návrh otcadoručený Okresnému súdu Nitra.
Dňa 2. februára 2012 otec doručil námietku proti postúpeniu veci.Dňa 29. februára 2012 Krajský súd v Nitre rozhodol o nedôvodnosti námietky protipostúpeniu.
Dňa 19. marca 2012 okresný súd uznesením ustanovil maloletej kolíznehoopatrovníka a zároveň vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k návrhu otca. Okresný súdtiež prešetroval pomery v rodine účastníkov konania a zisťoval ich osobné, majetkovéa zárobkové pomery.
Dňa 27. apríla 2012 otec doručil návrh na nariadenie predbežného opatrenia(o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca).
Dňa 4. mája 2012 okresný súd uznesením ustanovil maloletej kolízneho opatrovníkaa vyzval účastníkov na vyjadrenie k návrhu. Sťažovateľka zároveň doručila svoj návrh napredbežné opatrenie o úpravu styku otca s maloletou.
Dňa 21. mája 2012 sťažovateľka doručila vyjadrenie k návrhu otca na predbežnéopatrenie a doplnenie jej návrhu na predbežné opatrenie.
Dňa 24. mája 2012 okresný sú uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorýmdočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a upravil práva a povinnosti otcak maloletej.
Dňa 12. júna 2012 otec sa odvolal proti uzneseniu o predbežnom opatrení.Dňa 13. júna 2012 okresný súd vyzval sťažovateľku na vyjadrenie k odvolaniu.Dňa 18. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito preúčel nariadenia znaleckého dokazovania a rozhodnutia o odvolaní.
Dňa 25. júna 2012 sťažovateľka sa vyjadrila k odvolaniu otca.Dňa 27. júna 2012 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.Dňa 17. júla 2012 krajský súd uznesením sp. zn. 8 CoP 64/2012 potvrdil uznesenieokresného súdu o nariadení predbežného opatrenia.
Dňa 27. júla 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 30. augusta 2012 otec doručil návrh na zmenu úpravy styku k maloletej.Dňa 3. septembra 2012 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie.Dňa 6. septembra 2012 okresný súd doručil návrh otca sťažovateľke na vyjadrenie.Dňa 25. septembra 2012 sťažovateľka sa vyjadrila k návrhu na zmenu úpravy styku.Dňa 2. októbra 2012 okresný súd zaslal spis ustanovenej znalkyni na vypracovanieznaleckého posudku.
Dňa 18. októbra 2012 sťažovateľka doručila návrh na určenie otcovstva a o úpravupráv a povinností k maloletému, ktorý sa narodil v priebehu konania, spolu s návrhom nanariadenie predbežného opatrenia.
Dňa 22. októbra 2012 okresný súd uznesením ustanovil maloletému kolíznehoopatrovníka a vyzval otca, aby sa vyjadril k návrhu sťažovateľky. Okresný súd tiežprešetroval pomery v rodine účastníkov konania a zisťoval ich osobné, majetkovéa zárobkové pomery.
Dňa 14. novembra 2012 otec sa vyjadril k návrhu matky.Dňa 15. novembra 2012 okresný súd uznesením zamietol návrh sťažovateľky nanariadenie predbežného opatrenia.
Dňa 29. novembra 2012 sa sťažovateľka odvolala proti uzneseniu o zamietnutínávrhu na predbežné opatrenie.
Dňa 21. decembra 2012 okresný súd vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k odvolaniusťažovateľky.
Dňa 21. januára 2013 bol spis vrátený okresnému súdu spolu s vypracovanýmznaleckým posudkom.
Dňa 23. januára 2013 okresný súd priznal znalkyni znalečné. Zároveň doručilvypracovaný znalecký posudok účastníkom na vyjadrenie.
Dňa 8. februára 2013 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.Dňa 11. februára 2013 sa sťažovateľka vyjadrila k znaleckému posudku.Dňa 21. februára 2013 krajský súd uznesením sp. zn. 7 CoP 19/2013 zmeniluznesenie okresného súdu o zamietnutí predbežného opatrenia tak, že uložil otcovivyživovaciu povinnosť voči maloletému.
Dňa 25. februára 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 28. februára 2013 otec sa vyjadril k znaleckému dokazovaniu.Dňa 28. augusta 2013 okresný súd zabezpečoval príslušné potvrdenia a správyo výške príjmov účastníkov a prešetroval pomery v rodine. Zároveň nariadil pojednávaniena 10. október 2013.
Dňa 10. októbra 2013 okresný súd odročil pojednávanie na základe ospravedlneniaotca a jeho žiadosti o odročenie na 25. november 2013.
Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd rozhodolrozsudkom o určení otcovstva k maloletému a o schválení rodičovskej dohody o zverenímaloletých detí do osobnej starostlivosti matky a ich stretávaní sa s otcom a o určenívyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom.
Dňa 24. januára 2014 otec sa odvolal proti rozsudku z 25. novembra 2013.Dňa 13. februára 2014 sa sťažovateľka vyjadrila k odvolaniu otca.Dňa 17. februára 2014 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutieo odvolaní.
Dňa 31. marca 2014 krajský súd uznesením sp. zn. 11 CoP 12/2014 zrušil rozsudokokresného súdu vo výrokoch o výživnom a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.Dňa 7. apríla 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 10. apríla 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 26. jún 2014 a vyzvalsťažovateľku na preukázanie nadštandardných výdavkov na maloleté deti.
Dňa 12. mája 2014 okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania z dôvoduzahraničnej stáže zákonnej sudkyne.
Dňa 25. júla 2014 sťažovateľka doručila vyjadrenie k výdavkom na maloletých.Dňa 11. augusta 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 30. september 2014.Dňa 21. augusta 2014 navrhovateľ doručil stanovisko k vyjadreniu sťažovateľkyz 25. júla 2014.
Dňa 30. septembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na žiadosťnavrhovateľa z dôvodu jeho práceneschopnosti.
Dňa 16. júla 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. august 2015.Dňa 21. augusta 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčitoz dôvodu zabezpečenia informácie o príjmoch navrhovateľa a doručenia prehľadu nímzaplateného výživného.
Dňa 29. septembra 2015 navrhovateľ doručil„Oznámenie a rozpis výživného“. Dňa 20. októbra 2015 sa sťažovateľka vyjadrila k rozpisu platieb na výživné.
III.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 P 31/2012 dochádza k porušeniu základného právasťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
11. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu preľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanieveci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenejjudikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účeloma cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možnodosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis II. ÚS 26/95,I. ÚS 47/96, III. ÚS 116/02).
13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípadebolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovgarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnostikaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj napredmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ajv danom prípade.
14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania jeúprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, t. j. vec, ktorej povaha sivyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čookrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postuptak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 OSP) a aby sa čonajskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťouo rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).
15. Posúdením namietaného konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospelk záveru, že preskúmavané konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie o úprave práva povinností rodičov k maloletým deťom, nie je po právnej stránke zložité. Obdobné sporytvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejtoproblematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Určitý stupeňfaktickej zložitosti mohol súvisieť s potrebou nariadenia znaleckého dokazovania,s procesnou aktivitou účastníkov, ako aj so skutočnosťou, že sťažovateľka v priebehukonania rozšírila svoj návrh aj o určenie otcovstva k maloletému a o úpravu práva povinností k nemu. Zdĺhavý priebeh namietaného konania však ústavný súd nemôžepripísať iba na vrub týmto skutočnostiam.
16. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v preskúmavanomkonaní, ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateľky čiastočne prispelok doterajšej dĺžke konania. Ústavný súd v tomto smere poukazuje najmä na okolnosť, žepriebeh konania pred okresným súdom bol viackrát charakterizovaný využitím procesnýchdispozičných oprávnení sťažovateľky, ktoré na strane okresného súdu vyvolali povinnosťreagovať predpísaným spôsobom na tieto procesné návrhy. Išlo o návrh sťažovateľkyna nariadenie predbežného opatrenia zo 4. mája 2012, návrh na určenie otcovstvaa na úpravu práv a povinností k maloletému spolu s návrhom na predbežné opatreniez 18. októbra 2012 a odvolanie sťažovateľky proti zamietnutiu návrhu na predbežnéopatrenie z 29. novembra 2012.
17. Podľa právneho názoru ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľoviprocesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môžesíce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku konania, ktoráje dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvodna vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľakonal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00).
18. Na ťarchu sťažovateľky z pohľadu zbytočných prieťahov v namietanom konanímožno pripísať aj skutočnosť, že sťažovateľka, resp. jej právna zástupkyňa, výzvuokresného súdu z 10. apríla 2014 na preukázanie nadštandardných výdavkov splnilaaž 25. júla 2014 doručením príslušných potvrdení. Uvedené skutočnosti nepochybne malidopad na celkovú dĺžku trvania konania, na čo ústavný súd musel pri posudzovaní veciprihliadnuť.
19. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v namietanomkonaní a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil neúmerné predĺženie konaniapredovšetkým svojou nečinnosťou.
20. Poukazujúc na chronologický prehľad doterajšieho priebehu namietanéhokonania ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci opakovane nečinnýv obdobiach od 28. februára 2013 do 28. augusta 2013 (6 mesiacov), od 10. apríla 2014do 30. septembra 2014 (5,5 mesiaca) a od 30. septembra 2014 do 21. augusta 2015(11 mesiacov). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonnýchdôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávnehoaspektu netolerovateľné.
21. Obranu podpredsedníčky okresného súdu, ktorá poukázala na neprimeranúzaťaženosť nielen zákonného sudcu, ale všetkých sudcov okresného súdu v porovnanís inými súdmi, ako aj na špecifickú agendu okresného súdu,nemožno vziať do úvahy.V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmernémnožstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednostiza zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka nedostatočnéhopersonálneho obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia sudcovpri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované inak nežtechnické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorýod súdu právom očakáva ochranu svojich práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
22. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného právasťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak akoto je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
23. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochranysťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdupodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konaťv predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.
24. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €vzhľadom na význam namietaného konania a jeho dopad na súkromný život sťažovateľkya jej dvoch maloletých detí.
25. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že lenkonštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd pretouznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanoveniazákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetkyokolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na doterajšiu dĺžku namietanéhokonania, ako aj s prihliadnutím na skutkovú zložitosť veci a čiastočný podiel sťažovateľkyna vzniknutých prieťahoch považuje za primerané v sume 2 000 €.
26. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeranéhofinančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohtorozhodnutia.
27. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jejvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom Advokátskou kanceláriouAndrea Havelková, s. r. o., a ktoré sťažovateľka uplatnila v sume 355,72 €.
28. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatiea prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sumedvakrát po 139,83 €, teda 279,66 €, a dvakrát režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)po 8,39 €, teda 16,78 €, preto odmena spolu predstavuje sumu 296,44 €. Uvedená suma bolazvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z.o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátanezapočítania DPH boli priznané v sťažovateľkou požadovanej sume 355,72 €.
29. Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokátskej kancelárie(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) podľa bodu 4 výroku rozhodnutia.
30. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2016