SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 32/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom senátu 21. januára 2015 predbežneprerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ zastúpeného advokátkou Mgr.Andreou Legényovou, Komenského 3, Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súduv Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co/212/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co/212/2013.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta nečinnosť krajského súdu v konanívo veciach starostlivosti o maloleté deti v celkovej dĺžke 17 mesiacov [od doručenia spisuod Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“)], t. j. od 17. júna 2013 až dopodania sťažnosti ústavnému súdu – 3. december 2014), čím malo dôjsť k porušeniu jehooznačených práv.
3. Sťažovateľ podal na nečinnosť krajského súdu aj sťažnosť pre prieťahy v konanípredsedovi krajského súdu (13. október 2014), ktorý ju považoval za dôvodnú a súčasneuistil sťažovateľa, že vec bude rozhodnutá do konca roka 2014.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydalnález, ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co/212/2013porušené bolo. Okrem toho sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučineniav sume 1 500 € a úhrady trov konania v sume 284,08 €.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súdak vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrenímalebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší takérozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo slobodyporušil, vo veci konal... Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,primerané finančné zadosťučinenie.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec... prerokovala bezzbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru aby bola jeho vecspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach, naktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom krajského súdu v konanívedenom pod sp. zn. 15 Co/212/2013 boli porušené jeho označené práva podľa ústavy adohovoru.
9. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pripredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idepredovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutímpríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní predorgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, abytento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takútomožnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnomprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základnéhopráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
10. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06,II. ÚS 518/2014) sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ale i právu podľačl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v časeuplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnejmoci (v tomto prípade krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť boladoručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označenéhozákladného práva postupom krajského súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne akozjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Uvedený právny názorústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozriMiroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05z 3. marca 2009).
11. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd konštatuje, že hociskutočnosti uvádzané sťažovateľom sú aj dôvodné, ako to vyplýva z odpovede krajskéhosúdu na jeho sťažnosť na prieťahy z 24. októbra 2014, na druhej strane je zrejmé, že v časepodania sťažnosti ústavnému súdu (3. december 2014) k prieťahom už nedochádzalo, keďžekrajský súd vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Co/212/2013 rozhodol ešte predtým uznesenímz 26. novembra 2014 o zrušení rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 C/78/2010 z 19. februára2013, pričom vec mu neskôr (19. decembra 2014) iba vrátil na ďalšie konanie. Navyše,predseda krajského súdu na základe sťažnosti sťažovateľa z októbra 2014 naozaj prijaladekvátne opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní a celková doba konania predkrajským súdom nepresiahla osemnásť mesiacov.
12. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutímna zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľa proti údajnejnečinnosti krajského súdu je zjavne neopodstatnená (obdobne napr. I. ÚS 41/07a I. ÚS 796/2014). Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnomprerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
13. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že prípadnými prieťahmi v konanípred okresným súdom sa nemohol zaoberať už len z toho dôvodu, že sťažovateľ(kvalifikovane zastúpený advokátom) v texte sťažnosti i v navrhovanom petite napádal ibapostup krajského (odvolacieho) súdu (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. januára 2015