znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 32/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom senátu 21. januára 2015 predbežneprerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ zastúpeného advokátkou Mgr.Andreou   Legényovou,   Komenského   3,   Veľký   Krtíš,   vo   veci   namietaného   porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súduv Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co/212/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co/212/2013.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta nečinnosť krajského súdu v konanívo veciach starostlivosti o maloleté deti v celkovej dĺžke 17 mesiacov [od doručenia spisuod Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“)], t. j. od 17. júna 2013 až dopodania sťažnosti ústavnému súdu – 3. december 2014), čím malo dôjsť k porušeniu jehooznačených práv.

3. Sťažovateľ podal na nečinnosť krajského súdu aj sťažnosť pre prieťahy v konanípredsedovi krajského súdu (13. október 2014), ktorý ju považoval za dôvodnú a súčasneuistil sťažovateľa, že vec bude rozhodnutá do konca roka 2014.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydalnález,   ktorým   vysloví,   že   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co/212/2013porušené   bolo. Okrem   toho   sa   sťažovateľ   domáha   priznania   finančného   zadosťučineniav sume 1 500 € a úhrady trov konania v sume 284,08 €.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súdak vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrenímalebo   iným   zásahom   boli   porušené   práva   a   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   takérozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo slobodyporušil, vo veci konal... Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,primerané finančné zadosťučinenie.

6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec... prerokovala bezzbytočných   prieťahov   a   podľa   čl.   6   ods.   1   prvej   vety   dohovoru   aby   bola   jeho   vecspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach, naktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom krajského súdu v konanívedenom pod sp. zn. 15 Co/212/2013 boli porušené jeho označené práva podľa ústavy adohovoru.

9. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pripredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idepredovšetkým   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutímpríslušného   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   základného   práva   aleboslobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní predorgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, abytento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takútomožnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnomprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základnéhopráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

10. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06,II. ÚS 518/2014) sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ale i právu podľačl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v časeuplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnejmoci (v tomto prípade krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť boladoručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označenéhozákladného práva postupom krajského súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne akozjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde).   Uvedený   právny   názorústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozriMiroslav   Mazurek   proti   Slovenskej   republike,   rozhodnutie   o sťažnosti   č. 16970/05z 3. marca 2009).

11.   V   nadväznosti   na   uvedený   právny   názor   ústavný   súd   konštatuje,   že   hociskutočnosti uvádzané sťažovateľom sú aj dôvodné, ako to vyplýva z odpovede krajskéhosúdu na jeho sťažnosť na prieťahy z 24. októbra 2014, na druhej strane je zrejmé, že v časepodania sťažnosti ústavnému súdu (3. december 2014) k prieťahom už nedochádzalo, keďžekrajský súd vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Co/212/2013 rozhodol ešte predtým uznesenímz 26. novembra 2014 o zrušení rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 C/78/2010 z 19. februára2013, pričom vec mu neskôr (19. decembra 2014) iba vrátil na ďalšie konanie. Navyše,predseda   krajského   súdu   na   základe   sťažnosti   sťažovateľa   z októbra   2014   naozaj   prijaladekvátne   opatrenia   na   odstránenie   prieťahov   v   konaní   a celková   doba   konania   predkrajským súdom nepresiahla osemnásť mesiacov.

12. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutímna zmysel   a   účel   ustanovenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov   základom   pre   záver   ústavného   súdu,   že   sťažnosť   sťažovateľa   proti   údajnejnečinnosti   krajského   súdu   je   zjavne   neopodstatnená   (obdobne   napr.   I.   ÚS   41/07a I. ÚS 796/2014).   Z   tohto   dôvodu   ju   ústavný   súd   odmietol   už   po   jej   predbežnomprerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

13. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že prípadnými prieťahmi v konanípred   okresným   súdom   sa   nemohol   zaoberať   už   len   z toho   dôvodu,   že   sťažovateľ(kvalifikovane zastúpený advokátom) v texte sťažnosti i v navrhovanom petite napádal ibapostup krajského (odvolacieho) súdu (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2015