znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 32/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. B. F. B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3 Er 603/2006   zo   4.   septembra   2012,   uzneseniami   Okresného   súdu   Košice   I sp.   zn.   17   Er 1488/2009 z 27. augusta 2012, sp. zn. 37 Er 2323/2009 z 27. augusta 2012 a sp. zn. 17 Er 3851/2006 z 28. augusta 2012, uzneseniami Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6 Er 593/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. 6 Er 577/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. 6 Er 666/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. 6 Er 592/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. 12 Er 595/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. 6 Er 591/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. 6 Er 590/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. 7 Er 362/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. 12 Er 668/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. 10 Er   536/2012   z 2.   októbra   2012,   sp.   zn.   10   Er   595/2012   z 2.   októbra   2012, sp. zn. 10   Er   594/2012   z 2.   októbra   2012,   sp.   zn.   10   Er   576/2012   z 2.   októbra   2012, sp. zn. 10   Er   577/2012   z 2.   októbra   2012,   sp.   zn.   10   Er   661/2012   z 2.   októbra   2012, sp. zn. 9 Er 163/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 9 Er 215/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 9 Er 432/2012 zo 17. októbra 2012 a sp. zn. 5 Er 413/2011 z 12. októbra 2012 a napokon uznesením Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 3 Er 254/2004 z 13. októbra 2012 a takto r o z h o d o l :

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 14182/2012, sp. zn. Rvp 14418/2012 až sp. zn.   Rvp   14420/2012,   sp.   zn.   Rvp   14638/2012   až sp. zn. Rvp 14646/2012   a sp.   zn.   Rvp 14910/2012 až sp. zn. Rvp 14919/2012 a sp. zn. Rvp 14963/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 14182/2012.

2. Sťažnosti JUDr. R. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli v období od 23. novembra 2012 do 21. decembra 2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorými namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   a   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   uznesením   Okresného   súdu Kežmarok   sp.   zn.   3   Er   603/2006   zo   4.   septembra   2012   (sťažnosť   vedená   pod sp. zn. Rvp 14182/2012),   ďalej   uzneseniami   Okresného   súdu   Košice   I sp. zn. 17 Er 1488/2009 z 27. augusta 2012, sp. zn. 37 Er 2323/2009 z 27. augusta 2012 a sp. zn. 17 Er 3851/2006 z 28. augusta 2012 (sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 14418/2012 až   Rvp   14420/2012),   ďalej   uzneseniami   Okresného   súdu   Žiar   nad   Hronom sp. zn. 6 Er 593/2012   z 2.   októbra   2012,   sp. zn. 6 Er 577/2012   z 2.   októbra   2012, sp. zn. 6 Er   666/2012   z 2.   októbra   2012,   sp. zn. 6 Er   592/2012   z 2.   októbra   2012, sp. zn. 12 Er   595/2012   z 2.   októbra   2012,   sp. zn. 6 Er   591/2012   z 2.   októbra   2012, sp. zn. 6 Er   590/2012   z 2.   októbra   2012,   sp. zn. 7 Er   362/2012   z 2.   októbra   2012, sp. zn. 12 Er   668/2012   z 2.   októbra   2012,   sp. zn. 10 Er   536/2012   z 2.   októbra   2012, sp. zn. 10   Er   595/2012   z 2.   októbra   2012,   sp. zn. 10   Er   594/2012   z 2.   októbra   2012, sp. zn. 10   Er   576/2012   z 2.   októbra   2012,   sp. zn. 10   Er   577/2012   z 2.   októbra   2012, sp. zn. 10   Er   661/2012   z 2.   októbra   2012,   sp. zn. 9 Er   163/2012   zo   17.   októbra   2012, sp. zn. 9 Er 215/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 9 Er 432/2012 zo 17. októbra 2012 a sp. zn. 5 Er 413/2011 z 12. októbra 2012 (sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 14638/2012 až sp. zn. Rvp 14646/2012 a sp. zn. Rvp 14910/2012 až sp. zn. Rvp 14919/2012) a napokon uznesením Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 3 Er 254/2004 z 13. októbra 2012 (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 14963/2012).

2. Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako exekútor podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a   o   zmene   a   doplnení   ďalších zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Exekučný   poriadok“),   a   to   aj   pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. Okresné súdy   vo   všetkých   napadnutých/namietaných   rozhodnutiach   rozhodli   o   jeho   vylúčení   z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím tak mali zasiahnuť do ním označených základných práv, a preto ich navrhol zrušiť, veci im vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom.

3.   Podľa   §   31   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

4.   S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod sp. zn. Rvp 14182/2012,   sp.   zn.   Rvp   14418/2012   až   sp.   zn.   Rvp   14420/2012, sp. zn. Rvp 14638/2012   až   sp.   zn.   Rvp   14646/2012   a sp.   zn.   Rvp   14910/2012   až sp. zn. Rvp 14919/2012 a sp. zn. Rvp 14963/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe sťažovateľa, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

5. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností zistil, že sťažovateľ aj napriek skutočnosti,   že   je   mu   známy   názor   ústavného   súdu   na   danú   problematiku   a pozná argumentáciu ústavného súdu sformulovanú v obdobnom prípade (napr. I. ÚS 478/2011), ktorá   stavia   sťažovateľa   do   pozície   objektu   rozhodovania   zbaveného   základných   práv, s takouto argumentáciu zásadne nesúhlasí a nepovažuje ju za natoľko právne udržateľnú, aby mohla byť predpokladom na odmietnutie jeho sťažnosti ako takej, ktorá bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, podáva aj naďalej sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne identické s tými, ktoré už ústavný súd rozhodol rovnakým spôsobom v predošlom období, a preto je zrejmé, že sťažovateľ nesúhlasí s ustáleným názorom ústavného súdu, a teda   ani   s jeho   rozhodnutiami   o predchádzajúcich   typovo   zhodných   sťažnostiach. Vyvstáva   preto   otázka,   aký   význam   a efektivitu   má   uvedený   postup   pre   sťažovateľa. Ústavný súd v tejto súvislosti   konštatuje, že ani podľa   judikatúry Európskeho súdu   pre ľudské práva nie je bezpodmienečne nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ   sa   javí   z materiálneho   hľadiska   v skutkovo   a právne   zhodných   prípadoch   ako neefektívny.

6. Keďže ide o sťažnosti v podstate/v merite veci identické (rozumej ich skutkové a právne   okolnosti,   pozn.),   ktorými   sa   už   ústavný   súd   v predošlom   období   zaoberal, odkazujúc   v podrobnostiach   na   rozhodnutia   ako   napr.   sp. zn. I. ÚS 478/2011, I. ÚS 365/2012, I. ÚS 160/2012, I. ÚS 201/2012, I. ÚS 7/2013, sp. zn. III. ÚS 151/2012, sp. zn. III. ÚS 211/2012 a sp. zn. III. ÚS 363/2012 opätovne dospel k záveru, že ich podala osoba   zjavne   neoprávnená   podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   a preto   z tohto dôvodu sťažnosti sťažovateľa odmietol (bod 2 výroku).

7.   K dôvodom   odmietnutia   sťažností   už   iba   dodáva,   že   nemohol   prehliadnuť predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych   žalôb v konaní   pred   všeobecnými   (exekučnými)   súdmi   v kontexte   s   už   právoplatnými rozhodnutiami   súdov   (všeobecných   i ústavného),   ktoré   sa   týkali   množstva   podobných prípadov súvisiacich s účastníkmi, a to spoločnosťou P., s. r. o., resp. so sťažovateľom, ako to je v tomto prípade. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už notorietou, preto aj z tohto dôvodu nie je potrebná ich konkretizácia.

8. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

9. Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že sťažovateľ sa v podanej sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 14963/2012 okrem iného domáha preskúmania uznesenia Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 3 Er 254/2004 z 13. októbra 2012. Uvedené rozhodnutie už ústavný súd posudzoval a uznesením sp. zn. III. ÚS 494/2012 z 23. októbra 2012 sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol z dôvodu, že bola podaná neoprávnenou osobou z rovnakých dôvodov ako v tomto rozhodnutí a iných tomuto podobných (pozri bod 6). Teda ten istý nárok na ochranu ústavnosti   uplatnil   sťažovateľ   aj v   tomto   konaní.   Tvrdí,   že boli porušené jeho základné práva podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1   a   čl.   14   dohovoru   a   čl.   1   dodatkového   protokolu   uznesením   Okresného   súdu Topoľčany sp. zn. 3 Er 254/2004 z 13. októbra 2012. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd by   mal   opätovne   konať   a   rozhodovať   vo   veci,   o ktorej   už   rozhodol   vo   veci   sp.   zn. III. ÚS 494/2012.

10.   Vzhľadom   na uvedené   (bod   8   a 9)   sťažnosti   sťažovateľa   v tejto   časti   nie sú prípustné pre prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd rozhodol o nich tak, že ich odmietol pre neprípustnosť [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].

11.   V závere   ústavný   súd   dodáva,   že   právny   zástupca   sťažovateľa   aj   takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých si je už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta.

12. Pretože sťažnosti boli odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013