znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 32/2012-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   M.,   K.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   J.   M., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. 26 C 88/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2011 doručená sťažnosť A. M. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného   porušenia základného práva na súdne konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“),   ako   aj   práva   na   súdne   konanie v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) nečinnosťou Okresného súdu Košice 1 (ďalej len „okresný súd“) vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním vedenej pod sp. zn. 26 C 88/2006, v ktorej je jedným zo žalovaných.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva len určitá chronológia doterajšieho konania, ktoré   je   predlžované   najmä   tým,   že   sa   okresný   súd   „neprimerane   dlhú   dobu   zaoberá zisťovaním stanovísk žalovaných účastníkov žijúcich v M. a zisťovaním okruhu dedičov po zomrelom   účastníkovi“,   hoci   podľa   sťažovateľa   ide   o   „zjavne bezúspešné   uplatňovanie práva“,   takže   prerokúvaná   vec   sa   po   skutkovej   a   právnej   stránke   javí   ako   celkom jednoduchá, ktorú už mal okresný súd skončiť.

3.   Sťažovateľ   preto   navrhol   vysloviť   porušenie   označených   základných   práv, prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a trovy právneho zastúpenia (bez vyčíslenia).

4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí skúma, či nie sú prítomné dôvody, ktoré bránia prijatiu návrhu   na   ďalšie   konanie.   Jedným   z   takýchto   dôvodov   je   aj   zjavná   neopodstatnenosť návrhu, ktorá umožňuje ústavnému súdu, aby takýto návrh už na predbežnom prerokovaní uznesením odmietol bez ústneho pojednávania.

5. O takýto prípad išlo aj v prerokúvanej veci.

6. Ústavný súd pripomína, že primeranosť dĺžky konania musí byť posudzovaná podľa okolností konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na kritériá zakotvené v judikatúre ústavného súdu (Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu), zvlášť na zložitosť veci (skutkovú i právnu), správanie účastníkov konania a správanie príslušných súdov vrátane toho, čo bolo predmetom konania.

7. V predmetnom súdnom konaní ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe jej vydržania, v ktorom zo šiestich päť účastníkov konania na strane žalovaných má trvalý pobyt v M., čo v značnej miere sťažuje postup okresného súdu, ktorý musí mnohé dôkazy   realizovať   prostredníctvom   dožiadaných   súdov   v M.   Ústavný   súd   je   preto   toho názoru,   že   aj   keď   sťažovateľ   svojím   správaním   neprispel   k   doterajšej   dĺžke   konania, prerokovanie   a   skončenie   veci   je   závislé   na   súčinnosti zahraničného súdu, ktorú okresný   súd   nedokáže   nijako   ovplyvniť.   Potom   aj   časový   horizont   toho,   kedy sa sťažovateľovi dostane konečné rozhodnutie vo veci, musí byť dlhší oproti iným konaniam, v ktorých nevystupuje „zahraničný prvok“; napokon toho si bol vedomý aj sám sťažovateľ pri hodnotení doterajšieho konania, v ktorom sa nezmienil o žiadnych okolnostiach, ktoré by mu mali zhoršovať situáciu oproti stavu, ktorý by tu zrejme bol pri „bezprieťahovom konaní“.

8.   Vzhľadom   na   doteraz   zhromaždené   informácie   vo   vzťahu   k   existujúcej   dĺžke konania, obťažnú dosažiteľnosť väčšiny účastníkov konania zo strany súdu a chýbajúcu ústavnoprávnu   argumentáciu   sťažovateľa   vo   vzťahu   k   rýchlosti   občianskeho   súdneho konania   vo   veci   určenia   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnostiam   ústavný   súd   sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

9. Toto rozhodnutie však nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v prípade, ak okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2012