znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 32/2010-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   februára   2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. Š., B., zastúpenej advokátom JUDr. S. R., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 94/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. Š.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 22. decembra 2009 doručená sťažnosť Ing. D. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 94/2006.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 31. októbra 2006 podala „... na Okresnom súde... návrh na začatie konania o uloženie povinnosti odporcovi uverejniť opravu podľa zákona č. 81/1966 Zb.... Konanie bolo začaté u porušovateľa pod spis. zn. 22 C 94/2006. Výzvou zo dňa 05. 12. 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, pričom sťažovateľka tento uhradila dňa 27. 12. 2006. Minimálne od tohto dátumu mal porušovateľ konať vo veci samej bez ďalších prieťahov.

Porušovateľ   však   takmer   3   roky   vo   veci   nevykonal   žiadny   meritórny   úkon.   Dňa 05. 06.   2007 súd len uznesením zaslal odporcovi návrh na začatie konanie,   pričom ho zároveň vyzval na vyjadrenie sa k návrhu.

Až po 3 rokoch od podania návrhu, dňa 29. 10. 2009 porušovateľ nariadil prvý termín pojednávania na 11. 11. 2009.

Dňa 11. 11. 2009 právny zástupca odporcu ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní, v dôsledku čoho bolo pojednávanie konané v tento deň odročené na neurčito.... vzhľadom na doterajší priebeh konania podala sťažovateľka dňa 18. 11. 2009 sťažnosť... predsedníčke porušovateľa pre prieťahy v konaní...

Podpredsedníčka sťažovateľa na sťažnosť reagovala písomným listom Spr. 2250/09 z 20. 11. 2009 v ktorom konštatuje, že sťažnosť je dôvodná, nakoľko v predmetnom konaní vznikol   objektívne   prieťah,   pričom   sa   sťažovateľke   zároveň   za   vzniknuté   prieťahy ospravedlnila...“

3. Sťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby vydal nález tohto znenia:„a/ Základné právo Ing. D. Š... na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy...   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru...,   bolo   nečinnosťou a postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod spis. zn. 22 C 94/2006 porušené. b/ Ústavný súd... prikazuje Okresnému súdu..., aby v konaní 22 C 94/2006 konal ďalej bez zbytočných prieťahov.

c/   Ústavný   súd...   priznáva   sťažovateľke...   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške 5.000,- € (slovom: päťtisíc eur) ktoré je Okresný súd... povinný vyplatiť sťažovateľke v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

d/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke... náhradu trov konania... vo výške 292,22- €..., ktoré je Okresný súd...   povinný zaplatiť sťažovateľke na účet jej právneho zástupcu... v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

6. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľka neuviedla a ani ústavný súd ich nezistil.

7. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

8. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

9. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľka doručila predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy 18. novembra 2009 a podpredsedníčka tohto súdu už 20. novembra 2009 v odpovedi sťažovateľke na podanú sťažnosť na prieťahy v konaní okrem   iného   uviedla: „...   Zároveň   Vám   oznamujem,   že   som   vyzvala   zákonného   sudcu a vyššieho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Vybavenie veci budem priebežne sledovať tak, aby k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu nedochádzalo.“

10. Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľka podala 22. decembra   2009   a   predsedovi   okresného   súdu   bola   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 94/2006 doručená 18. novembra 2009, posúdil ústavný súd podanie   sťažnosti   na   prieťahy   podľa   zákona   o   súdoch   zo   strany   sťažovateľky   iba   ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti   zbytočným   prieťahom   vo   veci   samej   (podobne   II.   ÚS   376/06,   IV.   ÚS   48/06, II. ÚS 390/06).   Nemožno   totiž   obísť   skutočnosť,   že   zástupca   porušovateľa   doterajšie prieťahy v konaní priznal a že „neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu“, pričom „Vybavenie veci budem priebežne sledovať tak, aby k zbytočným prieťahom v   konaní   zo   strany   súdu   nedochádzalo“ (pozri   bod   9). Z uvedeného   dôvodu   postup sťažovateľky   v okolnostiach   danej   veci   nemožno   podľa   ústavného   súdu   považovať   za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. Na základe   týchto   zistení   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   v   zmysle   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

11. Ústavný súd záverom pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom   súde,   a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v nej   dochádza   k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

12.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2010