znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 32/08-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. mája 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť K. C., B., zastúpeného advokátkou JUDr. R. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 73/00 a v súčasnosti postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 780/08 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 780/08 (predtým Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 73/00)   p o r u š i l   základné právo K. C., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 780/08 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3.   K.   C.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   70 000   Sk (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. K. C.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 663 Sk (slovom deväťtisícšesťstošesťdesiattri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. R. B., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 32/08-10   z 24. januára   2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť K. C., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   predtým Okresného súdu Bratislava III a v súčasnosti postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 780/08 (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“).

1.1 Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   a dopĺňa   zákon Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra   trestov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o sídlach   a obvodoch súdov“), výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho Okresného súdu Bratislava III na nadobúdajúci Okresný súd Pezinok.

2. Zo sťažnosti vyplynulo, že «Sťažovateľ je ako navrhovateľ účastníkom súdneho konania vedeného u porušiteľa pod sp. zn. 14 C 73/00. (...)

V predmetnom súdnom konaní, vedenom u porušiteľa, sa sťažovateľ domáha vydania súdneho   rozhodnutia,   ktorým   by   súd   odporcov   zaviazal   k   zaplateniu   istiny   vo výške 250.000,-Sk s príslušenstvom, ako aj k zaplateniu náhrady trov súdneho konania. Uvedená istina predstavuje kúpnu cenu, ktorú sťažovateľ odporcom zaplatil titulom Kúpnej zmluvy zo dňa 08. 02. 1999 za predmet kúpy - motorové vozidlo značky Škoda Felícia, (...). Dňa 14. 02. 2007 sme u predsedu porušiteľa podali Sťažnosť na prieťahy v konaní so žiadosťou o vytýčenie termínu pojednávania. V zákonnej lehote kvalifikoval predseda porušiteľa   našu   sťažnosť   ako   dôvodnú,   teda   skonštatoval,   že   v tomto   konaní   dochádza k prieťahom v konaní,   poukázal na výmenu sudcov v tomto spore a sľúbil,   že uvedené konanie bude z pohľadu prieťahov v konaní osobitne sledovať. (...)

V predmetnej veci sa celkovo vo veci meritórne pojednávalo iba dvakrát, navyše ani jedného pojednávania sa nezúčastnil odporca v 2. rade a súd neurobil žiadne opatrenia na zabezpečenie   jeho   účasti   na   pojednávaní.   Ostatné   dve   pojednávania   boli   odročené   bez prejednania   veci   z   dôvodu   neprítomnosti   odporcov,   naposledy   došlo   ešte   pred pojednávaním k jeho odročeniu na neurčito z dôvodu postúpenia súdneho spisu.

Vychádzajúc   z   doterajšieho   postupu   a   spôsobu   konania   porušiteľa   s   ohľadom na prejednávanie veci bez zbytočných prieťahov a na efektívnosť a rýchlosť tohto súdneho konania sa dá predpokladať, že k právoplatnému rozhodnutiu porušiteľa, ktorým by tento odstránil existujúci stav právnej neistoty, v najbližšej dobe nedôjde. Vo veci, ktorá je 6 a pol roka po podaní návrhu na začatie konania prakticky ešte stále len na začiatku, sa navyše nekoná. (...)

Nakoľko v predmetnej veci ide o spor o zaplatenie, možno konštatovať, že ide o vec, ktorá patrí do štandardnej rozhodovacej agendy prvostupňových súdov. Domnievame sa, že nejde o typ sporu, ktorý by si vyžadoval priveľkú praktickú a časovú zložitosť, nie je nutné vyhotovovanie   znaleckých   posudkov   či   absolvovanie   vyšetrení   a   pod.   (...).   Z   hľadiska právneho ide dokonca o jednoduchú vec, nakoľko právna úprava je sústredená v jednom právnom   predpise,   a to Občianskom   zákonníku.   Celková   dĺžka   doterajšieho   konania jednoznačne nezodpovedá zložitosti a časovej náročnosti veci a možno jednoznačne tvrdiť, že je spôsobená porušiteľom. (...)

Pokiaľ ide o správanie predkladateľa v tomto súdnom konaní, sme toho názoru, že toto bolo aktívne a „súčinnostné“, a teda rozhodne neprispelo k doterajšej dobe konania pred porušiteľom. Predkladateľ v priebehu celého doterajšieho konania, ktoré trvalo 6 a pol roka, niekoľkokrát urgoval vytýčenie termínu pojednávania s cieľom zrýchliť samotné konanie, po mnohých výzvach využil i možnosť napísať sťažnosť predsedovi porušiteľa. Ten v   písomnej   odpovedi   jednoznačne   konštatoval   dôvodnosť   sťažnosti,   pričom   poukázal na výmenu   zákonného   sudcu   v   tomto   spore   -   riešený   spor   je   momentálne   pridelený už tretiemu sudcovi. (...)

Pokiaľ ide o otázku, či boli prieťahy v konaní spôsobené porušiteľom, tu jednoznačne tvrdíme,   že   práve   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III.   došlo   k porušeniu   práva garantovaného sťažovateľovi v či. 48 ods. 2 Ústavy SR. Samotný súdny spis prešiel už rukami troch zákonných sudcov. Podľa oznámenia predsedu súdu k poslednej zmene došlo dňa 03.10.2006, kedy bol po JUDr. M. B. a JUDr. A. M. spis pridelený JUDr. M. D., sudcovi. V uvedenom právnom spore bolo niekoľkokrát z našej strany urgované vytýčenie termínu pojednávania bez ohľadu na to, ktorý sudca mal v danom momente vec pridelenú. Ďalej   tiež   k   tejto   otázke   uvádzame,   že   výmena   sudcov   a zaneprázdnenosť   každého novoprideleného   sudcu   resp.   zaneprázdnenosť   súdu   a   potreba   naštudovania   celej   veci, ktorá   vznikla   tomu-ktorému   novopridelenému   sudcovi,   nezbavuje   porušiteľa   ako   takého zodpovednosti za pomalé súdne konanie a za vzniknuté prieťahy.

Na   pojednávaniach   sa   ani   raz   nezúčastnil   nikto   iný   okrem   sťažovateľa   ako navrhovateľa   a   odporcu   v   1.   rade,   hlavne   odporca   v   2.   rade   sa   podľa   nášho   názoru úmyselne pojednávaniam vyhýbal.   Súd však vyvinul v celej veci nedostatočné úsilie na zabezpečenie jeho účasti na pojednávaniach, resp. na zabezpečenie čo i len jeho písomného vyjadrenia na ktoré by sme mohli reagovať, celá vec zostala tak povediac „ležať na stole“, s výmenou sudcov sa konanie zastavilo. (...)

Jednoznačne   sme   toho   názoru,   že   v   konaní   (...)   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní. Sťažovateľ, ktorý je dôchodcom a ktorý sa stal obeťou podvodu, zaplatil vysokú sumu - 250.000,- Sk - za motorové vozidlo, ktoré mu v súčasnosti nepatrí. S cieľom domôcť sa   svojho   práva   a   získať   späť   bezdôvodne   obohatenie   od   tých,   ktorí   sa   na   jeho   úkor obohatili, podal na súde návrh na začatie konania, kde bol opätovne nútený zaplatiť súdny poplatok   zo   žalovanej   istiny.   Do   dnešného   dňa   sa   súdneho   rozhodnutia   nedočkal   a vzhľadom na doposiaľ podniknuté kroky porušiteľa od začiatku konania možno konštatovať, že stav neistoty bude ešte značnú dobu pretrvávať. Navyše, vzhľadom na časový odstup od podpísania   Kúpnej   zmluvy   na   motorové   vozidlo   bude   možné   viaceré   výpovede, predovšetkým svedkov, ktorých výpovede sú navrhovanými dôkazmi v konaní, uskutočniť len so   značnými   ťažkosťami,   ak   vôbec.   Vzhľadom   k   týmto   skutočnostiam   máme   za   to,   že sťažovateľ má nárok voči porušiteľovi aj na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré si uplatňuje vo výške 15.000,-Sk za každý rok prieťahov v konaní (to je od roku podania návrhu na začatie konania v roku 2000 za 7 rokov).

Na základe uvedených skutočností a právnej argumentácie navrhujeme, aby Ústavný súd nálezom rozhodol, že Okresný súd Bratislava III. v konaní o zaplatenie 250.000,- Sk s prísl. vedenom pod sp. zn. 14 C 73/00 porušil právo sťažovateľa K. C., aby sa jeho vec prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené   článkom   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky.

Okresnému súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 73/00 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov

Sťažovateľovi K. C. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 105.000,- Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   mu   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi K. C. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet advokátky JUDr. R. B. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.».

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený JUDr. M. T., listom z 12. marca 2008 sp. zn. Spr. 3183/08 a právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu z 2. apríla 2008.

3.1 JUDr. M. T., poverená riadením okresného súdu, vo svojom vyjadrení popísala čiastočnú chronológiu napadnutého konania a uviedla tieto relevantné skutočnosti:„(...) vo väzbe na judikatúru ústavného súdu, najmä (I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05, I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00) poukazujem na skutočnosť, že dĺžka konania vo veci sťažovateľa pred Okresným súdom v Pezinku (2 mesiace 12 dní) vylučuje, aby toto konanie zakladalo porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Zároveň oznamujem, že netrváme na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu JUDr. M. T., uviedla:

«(...) Pokiaľ ide o zhodnotenie samotných úkonov súdov (Okresného súdu Bratislava III a Okresného súdu Pezinok) tak, ako sú uvedené resp. zhrnuté vo vyjadrení JUDr. M. T., (...), chceli by sme poukázať len na ďalší z mnohých chybných krokov Okresného súdu Bratislava III, kedy dňa 06. 08. 2007 došlo k úprave sudcu za účelom výsluchu odporcu v 2. rade, pričom však tento bol rok predtým - dňa 30. 06. 2006 - podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, preto k jeho výsluchu nedošlo. Okresný súd Bratislava III až následne - dňa 13. 08. 2007 - skonštatoval, že došlo k prepusteniu odporcu v 2. rade. Porušiteľ si teda viac ako rok po reálnom prepustení odporcu v 2. rade z výkonu trestu odňatia slobody zjavne neoveroval, či si tento ešte naďalej odpykáva trest alebo už bol podmienečne prepustený. Pritom podotýkame, že ešte pojednávanie, vytýčené na deň 03. 02. 2005, sa nekonalo práve z dôvodu, že sa súdny spis postupoval na Okresný súd v Trnave za účelom výsluchu odporcu v 2. rade. Uvedeným konaním porušiteľ spôsobil len ďalšie prieťahy v konaní, pričom v konečnom dôsledku k vykonaniu samotného úkonu - výsluchu odporcu v 2. rade - aj tak nedošlo. (...)

Jednoznačne nesúhlasíme s tvrdením, (...) že „dĺžka konania vo veci sťažovateľa pred Okresným   súdom   v   Pezinku   (2   mesiace   12   dní)   vylučuje,   aby   toto   konanie   zakladalo porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“ (...) Skutočnosť, že došlo k prevedeniu celej veci na OS Pezinok je z pohľadu sťažovateľa irelevantná, nakoľko preňho konanie trvá už takmer 8 rokov a nie len 2 mesiace a 12 dní. (...) Celková dĺžka konania nezodpovedá náročnosti a časovej zložitosti konania a bola spôsobená porušiteľom, o čom, okrem iného, svedčí aj písomná odpoveď (v uvedenom čase) predsedu porušiteľa, ktorý kvalifikoval sťažnosť na prieťahy v konaní, vedenom pod sp. zn.: 14 C 73/00, ako dôvodnú.

(...) V riešenom prípade je dĺžka konania (cca 8 rokov odo dňa podania návrhu na začatie   konania) jednoznačne   spôsobená   zlým   postupom   porušiteľa   (...).   Dĺžka konania sp. zn.:   14   C   73/00   nebola   spôsobená   náročnosťou   prejednávanej   veci,   jej   právnou zložitosťou, ani správaním účastníka (sťažovateľa) v konaní, či rozsiahlym dokazovaním. Práve naopak, zdôrazňujeme, že samotné konanie je prakticky na začiatku, to znamená, že ani v najbližšej dobe nemožno očakávať rozhodnutie vo veci samej. (...)

Vzhľadom   na   postúpenie   celého   konania   z   Okresného   súdu   Bratislava III na novovytvorený Okresný súd Pezinok, o ktorej skutočnosti nemal v čase podávania ústavnej sťažnosti   sťažovateľ   vedomosť,   týmto   tiež   opravujeme   2.   výrok   navrhovaného   petitu, uvedeného na poslednej strane našej ústavnej sťažnosti zo dňa 04. 10. 2007 nasledovne: „Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 780/08 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.“ (...)

Zároveň k výzve súdu oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.»

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 14 C 73/00 a v súčasnosti Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 4 C 780/08:

Dňa   11.   mája   2000   podal   sťažovateľ   Okresnému   súdu   Bratislava   III,   ktorého právnym   nástupcom   je   Okresný   súd   Pezinok,   žalobný   návrh   proti A.   N.,   S. (ďalej   len „odporca v 1. rade“), a R. Š., G. (ďalej len „odporca v 2. rade“, spolu len „odporcovia“), na zaplatenie 250 000 Sk s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia. Vec bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni M. B.

Dňa   22.   mája   2000   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   v určenej   lehote   zaplatil   súdny poplatok, a zároveň vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k návrhu.

Dňa 30. mája 2000 sa odporca v 1. rade písomne vyjadril k návrhu. Dňa 1. júna 2000 sťažovateľ uhradil súdny poplatok. Dňa 9. augusta 2000 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 25. august 2000. Dňa   18.   augusta   2000   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   z dôvodu   dovolenky ospravedlnila   svoju   neúčasť   a neúčasť   svojho   mandanta   na   nariadenom   pojednávaní. Rovnako odporca v 1. rade 23. augusta 2000 ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní.

Dňa 25. augusta 2000 bolo pojednávanie odročené na neurčito pre neprítomnosť účastníkov konania. V ten istý deň sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 18. október 2000. Dňa 18. októbra 2000 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania, pričom súd rozhodol, že odporca v 2. rade bude predvolaný pod hrozbou pokuty.

Dňa 13. novembra 2000 súd vyžiadal vo veci listinné dôkazy. Dňa   4.   decembra   2000   bol   k danej   veci   pripojený   spis   sp.   zn.   5   T   131/99 a 5. decembra 2000 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru S. odpovedalo na výzvu súdu. Dňa 29. januára 2001 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 23. február 2001. Dňa 23. februára 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania, pričom súd rozhodol, že odporca v 2. rade bude predvolaný prostredníctvom polície.

Dňa   6.   apríla   2001   sudkyňa   vyzvala   právnu   zástupkyňu   odporcu   v 1.   rade,   aby predložila súdu splnomocnenie pre svojho klienta.

Dňa 23. apríla 2001 právna zástupkyňa odporcu v 1. rade predložila splnomocnenie pre svojho klienta. V ten istý deň sťažovateľ podal návrh na rozšírenie žaloby aj proti Š., s. r. o., so sídlom v B.

Dňa   19.   októbra   2001   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   spis   sp.   zn. 5 T 131/99 bol vylúčený.

Dňa 7. februára 2002 súd vyzval Š., s. r. o., so sídlom v B., aby oznámil, či súhlasí so vstupom do konania na strane odporcov.

Dňa 13. februára 2002 V., s. r. o. (predtým Š., s. r. o.), oznámil súdu, že nesúhlasí so vstupom do konania na strane odporcov.

Dňa 23. augusta 2002 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 23. október 2002. Dňa 10.   októbra 2002 právna zástupkyňa odporcu v 1.   rade ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní.

Dňa 14. októbra 2002 V., s. r. o., sa písomne vyjadril k návrhu.  

Dňa   22.   októbra   2002 V.,   s.   r.   o., ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   nariadenom pojednávaní.

Dňa 23. októbra 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 4. novembra 2003 bol spis prerozdelený sudkyni JUDr. A. M. Dňa 17. júna 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. október 2004. Dňa 8. júla 2004 a 21. júla 2004 účastníci konania upozornili súd na skutočnosť, že 3. októbra   2004   je   nedeľa,   preto   pripadá   do   úvahy   nariadenie   nového   termínu pojednávania.

Dňa 9. augusta 2004 súd nariadil vo veci pojednávanie na 3. november 2004. Dňa 3. novembra 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 3. február 2005.

Dňa 1. decembra 2004 a 7. decembra 2004 súd zisťoval pobyt odporcu v 2. rade aj prostredníctvom   Registra   obyvateľov   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „register obyvateľov“).

Dňa 10. decembra 2004 register obyvateľov oznámil súdu adresu odporcu v 2. rade. Dňa 14. decembra 2004 súd zisťoval prostredníctvom Ústrednej evidencie väzňov Zboru   väzenskej   a justičnej   stráže   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústredná   evidencia väzňov“), či sa odporca v 2. rade nenachádza vo väzbe alebo vo výkone trestu.

Dňa   20.   decembra   2004   ústredná   evidencia   väzňov   oznámila   súdu,   že   odporca v 2. rade sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

Dňa 18. januára 2005 súd uznesením č. k. 14 C 73/00-114 nepripustil do konania na strane odporcov V., s. r. o.

Dňa 17. januára 2005 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby zrušila termín pojednávania na 3. február 2005, pretože „spis bude zaslaný Okresnému súdu v Trnave na výsluch odporcu v II. rade vo VTOS“.

Dňa 9. februára 2005 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu č. k. 14 C 73/00- 114. Dňa 3. februára 2006 súd uznesením č. k. 14 C 73/00-122 pripustil do konania na strane odporcov V., s. r. o.

Dňa 23. októbra 2006 bol spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. M. D.

Dňa   6.   augusta   2007   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   bol   realizovaný výsluch odporcu v 2. rade dožiadaným súdom v Ústave na výkon trestu odňatia slobody. Dňa 13. augusta 2007 bol spísaný úradný záznam, podľa ktorého odporca v 2. rade bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený 30. júna 2006.

Dňa 13. augusta 2007 sudca nariadil pojednávanie vo veci na 19. november 2007.Dňa 19. novembra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito, „nakoľko   predmetný   spis   má   byť   prevedený   na   novozriadený   Okresný   súd Pezinok, bude robený dopyt na CEPO o pobyte odporcu 2 plus šetrený pobyt odporcu 2 cestou polície a príslušného miestneho úradu (...)“.

Dňa 12. marca 2008 sudca dal úpravou kancelárii pokyn na zadováženie listinných dôkazov a nariadil vo veci pojednávanie na 20. máj 2008.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   14   C   73/00   a v súčasnosti   postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 780/08 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   doterajší neobyčajne   zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania   nemožno   pripísať   na   vrub   zložitosti prerokovávanej veci. Právnu zložitosť konania inak vo svojom vyjadrení nenamietala ani zástupkyňa okresného súdu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom,   teda   doterajšia   dĺžka   napadnutého   konania   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľa.  

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci opakovane nečinný v období od 23. apríla 2001 do 7. februára   2002   (deväť   mesiacov),   od   13.   februára   2002   do   23.   augusta   2002   (šesť mesiacov), od 23. októbra 2003 do 9. augusta 2004 (deväť mesiacov) a od 3. februára 2006 do 6. augusta 2007 (osemnásť mesiacov). Okresný súd teda najmenej počas troch rokov a šiestich mesiacov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že vzhľadom na ustanovenie § 18b ods. 1 zákona o sídlach a obvodoch súdov otázku toho, či bolo porušené základné právo sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v   okolnostiach   danej   veci, posudzoval   postup   odovzdávajúceho   Okresného   súdu   Bratislava   III   a nadobúdajúceho Okresného súdu Pezinok ako celok so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami pre Okresný súd   Pezinok,   vrátane   plnej   zodpovednosti   za   zbytočné   prieťahy   v   konaní.   Preto   pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemohol prihliadnuť na inak relevantné skutočnosti a judikatúru   ústavného   súdu,   na   ktoré   poukázala   zástupkyňa   Okresného   súdu   Pezinok v I. bode v časti 3.1 tohto nálezu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 105 000 Sk, ktoré   zdôvodnil   najmä   tým,   že „je   dôchodcom   (...).   Do   dnešného   dňa   sa   súdneho rozhodnutia nedočkal a vzhľadom na doposiaľ podniknuté kroky porušiteľa od začiatku konania možno konštatovať, že stav neistoty bude ešte značnú dobu pretrvávať.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti   zisteného   porušenia   práva   sťažovateľa   považuje   za   odôvodnené   v   sume 70 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   za   tri   účelne vynaložené   úkony   právnej   služby   (prípravu   a prevzatie   zastúpenia   a   podanie   sťažnosti 9. októbra   2007   a podanie   písomného   stanoviska   k vyjadreniu   okresného   súdu   2.   apríla 2008). Za dva úkony vykonané v roku 2007 patrí odmena v sume dvakrát po 2 970 Sk a dvakrát   režijný   paušál   po   178   Sk   v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2008, patrí odmena v sume 3 176 Sk a k tomu režijný paušál v sume 191 Sk v zmysle citovanej vyhlášky. Celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú preto sumu 9 663 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o sťažovateľom   uplatnených   trovách   konania rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2008