znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 32/07-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. marca 2007 predbežne prerokoval sťažnosť A. F., Česká republika, zastúpenej advokátkou JUDr. O. S., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Obvodného pozemkového úradu v N. v konaní vedenom pod č. k. OPÚ 41-2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. F. o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2007 doručená   sťažnosť A.   F.,   Česká   republika (ďalej len „sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom Obvodného pozemkového úradu v N. (ďalej aj „pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod č. k. OPÚ 41-2006.

Z obsahu sťažnosti vyplynuli nasledovné relevantné skutočnosti: «Sťažovateľka ako oprávnená   osoba   podľa   zákona   č.   403/1990   Zb.   o zmiernení   následkov   niektorých majetkových krívd uplatnila dňa 14. 3. 1991 u Ministerstva pre správu a národného majetku SR v B. nárok na vrátenie (...) majetku. (...)

Sťažovateľka   taktiež   uplatnila   nárok   na   finančnú   náhradu   (...)   na   Ministerstve financií   SR   Bratislava   prostredníctvom   Okresného   úradu   N.   dňa   27.   2.   1991   za časť neoprávnene znárodneného majetku. (...)

Prípisom Mestského úradu Š. č. 2705/1992 zo dňa 30. 10. 1992 bolo odporúčané sťažovateľke sa obrátiť na Pozemkový úrad N. (...)

Dňa 17. 6. 1993 bolo oznámené Okresným úradom v N. Pozemkovému úradu N., že vec bude riešená na základe zák. č. 87/91 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, a dňa 17. 11. 1993 bola vec postúpená Pozemkovému úradu, nakoľko v danom prípade ide o hospodárku budovu, ktorého riešenie spadá do rozsahu pôsobnosti zákona č. 229/91 Zb. (...)

Pozemkový   úrad   N.   svojim   prípisom   č.   1075/92/K   zo   dňa   10.   5.   1993   vyzval oprávnenú   osobu   na   uplatnenie   nároku   podľa   predložených   vzorov,   ako   aj   o zaslanie ďalších dokladov. (...)

Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu viackrát urgovala vybavenie tejto veci. Následkom toho právny zástupca obdržal prípis Obvodného pozemkového úradu v N., kde sa píše: „V prvom rade sa ospravedlňujeme za časový sklz vo vybavovaní nároku Vašej klientky. Pracovníčka, ktorá mala vec pridelenú bola zaneprázdnená novými žiadosťami podľa zák. č. 503/2003 Z. z. a nakoniec v októbri odišla z nášho úradu. Zatiaľ nemáme žiadnu náhradu za ňu, hoci sa o to pokúšame cestou nadriadených orgánov...“ (...) Nakoľko   sťažovateľka   nebola   spokojná   ani   s výsledkom,   ani   dobou   vybavenia reštitučnej   veci   dňa   3.   8.   2006   prostredníctvom   právneho   zástupcu   podala   žiadosť o prešetrenie prípadu na Krajský pozemkový úrad N.

Z prípisu   Krajského   pozemkového   úradu   v N.   č.   2006/00253   zo   dňa   4.   9.   2006 sa s prekvapením dozvedela, že k prieťahom v reštitučnom konaní nedošlo, hoci reštitučné konanie trvá od 27. 2. 1991. (...)

Dňa 27. 2. 2007 bude 16 rokov tomu, čo sťažovateľka podala svoje podanie vo veci navrátenia majetku. Za uvedenú dobu mala vážne rodinné a zdravotné problémy, preto vybavenie reštitučného nároku sa dostalo do pozadia.

Ale štátny orgán nebol chorý, nemal zdravotné a rodinné problémy, napriek tomu uvedenej veci nevenoval patričnú pozornosť, čo uznáva riaditeľ Obvodného pozemkového úradu v N. vo svojom prípise. (...)

Zo strany štátneho orgánu bola porušená zásada hospodárnosti a rýchlosti konania. Jej   podstata   spočíva   v tom,   aby   správne   orgány   vybavili   veci   včas   a bez   zbytočných prieťahov   a aby   zároveň   konanie   prebiehalo   hospodárne   s použitím   najvhodnejších prostriedkov vedúcich k správnemu vybaveniu veci. Táto zásada korešponduje aj s čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (...).

Zásada   rýchlosti   je   premietnutá   v ustanoveniach   o povinnosti   správnych   orgánov vybaviť   veci   v ustanovených   lehotách.   Požiadavka   rýchlosti   konania   má   svoj   význam aj v tom, že iba konanie, ktoré je rýchle, je aj účinné. Akékoľvek prieťahy konania znižujú nielen jeho účinnosť, ale aj autoritu správneho orgánu.

Pozemkový úrad v N. porušil zásadu rýchlosti konania tým, že vec nevybavil ani z 16 rokov, zásadu hospodárnosti tým, že viackrát dal predložiť tie isté listiny. (...) Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   žiadam,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej republiky   vo   svojom   náleze   v zmysle   §   56   ods.   1   Zákona   NR   SR   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu SR,   o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov vyslovil, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Obvodnom pozemkovom úrade v N. č. k. OPÚ 41-2006 porušené bolo.

Vzhľadom   k tomu,   že   prieťahmi   v súdnom   konaní   resp.   nečinnosťou   Obvodného pozemkového   úradu   v N.   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľky   na vybavenie   veci včas, a bez zbytočných prieťahov, žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky o priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   ako   náhradu   nemajetkovej   ujmy   vo   výške 3.000.000,- Sk v zmysle § 56 ods. 4 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov. (...)»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy, in concreto ide o namietané   zbytočné   prieťahy   v konaní   Obvodného   pozemkového   úradu   v N.   v konaní vedenom pod č. k. OPÚ 41-2006.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v znení zákona č. 424/2002 Z. z.) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho   dôvodu   spôsobom   ustanoveným   príslušným   právnym   predpisom   tým, že je v konaní   nečinný,   môže   sa   domáhať,   aby   súd   vyslovil   povinnosť   orgánu   verejnej správy   vo   veci   konať   a rozhodnúť.   Návrh   nie   je   prípustný,   ak   navrhovateľ   nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Ústavný súd konštatuje, že konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktoré bolo do nášho právneho poriadku zavedené od 1. januára 2003, je súčasťou správneho súdnictva,   v ktorom   konajú   všeobecné   súdy   (v   danom   prípade   je   to   krajský   súd). Sťažovateľka teda mala v správnom súdnictve podľa citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho   poriadku   na   ochranu   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   účinné   a dostupné   právne   prostriedky nápravy proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity   vyplývajúci   z čl.   127   ústavy   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   meritórne konať a rozhodovať o jej námietke porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2007