znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 32/03-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2003 prerokoval sťažnosť Ing. L. S., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. V. S., Advokátska kancelária,   K.,   ktorou   žiadal   prikázať Okresnému   súdu   Košice   –   okolie   konať vo   veci vedenej pod sp. zn. 16 C 193/94 bez zbytočných prieťahov a priznať mu primerané finančné zadosťučinenie, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. L. S.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára 2003   doručená   sťažnosť   Ing.   L.   S.,   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. V. S., Advokátska kancelária, K., ktorou žiadal, aby ústavný súd nálezom podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   rozhodol   takto: „1. Okresnému súdu Košice – okolie prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 193/94 konal bez prieťahov. 2. Ing. L. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000 Sk.   3.   Porušovateľ   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   priznané   finančné zadosťučinenie a nahradiť sťažovateľovi trovy právnych služieb 9.970 Sk (...).“

Sťažovateľ uviedol, že z rozhodnutia ústavného súdu z 27. novembra 2001 sp. zn. I. ÚS 35/01 vyplýva, že Okresný súd Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) sa v konaní sp. zn. 16 C 193/94 dopustil porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   garantovaného v čl.   48   ods.   2   ústavy   a že   aj   napriek   nálezu ústavného súdu nedošlo k náprave nečinnosti okresného súdu, ktorý v uvedenej veci stále nerozhodol.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ,   ktorý   je zastúpený   advokátom, sa   vo   svojej   sťažnosti   podanej   podľa čl. 127 ústavy domáhal v nadväznosti na nález ústavného súdu z 27. novembra 2001 sp. zn. I. ÚS 35/01, ktorým ústavný súd vyslovil, že „okresný súd v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 193/94 porušil právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,   zaručené   v čl.   48   ods.   2   ústavy“,   prikázať   okresnému   súdu   konať   vo   veci a priznať mu primerané finančné zabezpečenie.

Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Predmetom predbežného prerokovania v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (napr. I. ÚS 50/01, I. ÚS 4/02, II. ÚS 109/02) je len rozhodovanie o prijatí návrhu vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta. Článok 127 ústavy, na ktorý sa sťažovateľ odvolal, nezaručuje samostatné základné právo alebo slobodu fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorých porušenie by bolo možné namietať v konaní o sťažnosti. Rozhodovanie o tom, aby súd vo veci konal, vyplýva z čl. 127 ods. 2 ústavy a nadväzuje   na   rozhodnutie   o vyslovení   porušenia   základných   práv   a slobôd.   Rovnako rozhodovanie   o primeranom   finančnom   zadosťučinení,   ktoré   vyplýva   z čl.   127   ods.   3 ústavy, je spojené s vyslovením porušenia základných práv a slobôd. Ústavnou podmienkou postupu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 2 a 3 ústavy teda je, aby ústavný súd najprv vyhovel sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a svojím rozhodnutím vyslovil, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo   slobody   uvedené   v druhej   hlave   ústavy,   alebo   ľudské   práva   a základné   slobody vyplývajúce   z príslušnej   medzinárodnej   zmluvy.   Článok   127   ústavy   v súčasnom   znení nadobudol   účinnosť   dňom   1.   januára   2002,   preto   sťažnosť   podľa   tohto   ustanovenia   sa nemôže   opierať   o   rozhodnutie   ústavného   súdu,   ktorým   bolo   vyslovené   porušenie základných   práv   a slobôd   pred   týmto   dátumom,   a ústavný   súd   ani   nemôže   takéto rozhodnutie meniť či akokoľvek ho dopĺňať. Takáto sťažnosť je neprípustná podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2003