SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 319/2014-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpenej advokátom JUDr. Rudolfom Žiklom, Advokátska kancelária, Tichá 18, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 Ro 165/2012 (neskôr vedenom pod sp. zn. 40 C 19/2013) a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2014 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Rudolfom Žiklom, Advokátska kancelária, Tichá 18, Košice, ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 40 Ro 165/2012 (neskôr vedenom pod sp. zn. 40 C 19/2013).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:«Návrhom navrhovateľa /Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s./ proti odporkyni / sťažovateľke / na začatie konania z 30.3.2012 o 1.178,08 Eur, doručeného súdu ako „žaloba“ dňa 4.4.2012 začalo konanie pod sp. zn. 40 Ro/165/2012-19 a po podaní odporu odporkyňou zo dňa 8.11.2012 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 22.10.2012 sp. zn. 40 Ro/165/2012-19, ktorý podľa sťažovateľky nemal byť vôbec vydaný, ale malo byť nariadené pojednávanie vo veci a bol doručený sťažovateľke až dňa 2,11.2012 pokračovalo pod sp. 40C/19/2012 pod ktorou sa vedie dodnes.
Sťažovateľka sťažnosťou zo dňa 8.11.2012 po doručení žaloby navrhovateľa odporkyni doručila predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní, z dôvodu neskorého vydania platobného rozkazu súdom /po 7 mesiacoch/
Potom až dňa 23.1.2014 bol vo veci nariadený prvý termín pojednávania a to až na deň 5.6.2014 t. z. po viac ako 2 rokoch a 2 mesiacoch.
... súd ani po podaní sťažnosti navrhovateľky na prieťahy v predmetnom konaní zo dňa 8.11.2012 doručenej predsedovi na prieťahy v konaní nekonal urýchlene a viac ako rok / od v období od 8.11.2012 do 5.6.2014/ bol nečinný...“
Sťažovateľka je toho názoru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol, a žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 Ro/165/2012 a 40 Ro/165/2012 porušil základné právo... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 DOHOVORU o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okresnému súdu Košice I prikazuje konať vo veci vedenej pod sp. zn. 40 Ro/165/2012 a 40 Ro/165/2012 bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie.
... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1000,-Eur, ktoré je jej povinný Okresný súd Košice I vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný súd Košice I je povinný vyplatiť... 284,08 Eur, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokáta navrhovateľky.“
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je zjavne neopodstatnená, rozhodol o jej odmietnutí.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
V posudzovanom prípade sťažovateľka namieta postup okresného súdu, ktorým podľa jej názoru boli porušené ňou označené práva spôsobenými zbytočnými prieťahmi v konaní.
Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je – v tomto čase – zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z predmetu posudzovaného súdneho konania v spojení s doterajšou dĺžkou konania pred okresným súdom, ktoré do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu trvá dva roky a dva mesiace.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, v ktorom ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
Ústavný súd uzatvára, že zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie záveru, že by doteraz zistené prieťahy v konaní pred okresným súdom dosahovali ústavne relevantnú intenzitu. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd nad rámec uvádza, že pred predbežným prerokovaním sťažnosti zistil, že konanie v napadnutej veci okresný súd zastavil 18. júna 2014 z dôvodu späťvzatia návrhu. V súvislosti s dĺžkou konania vedeného okresným súdom a na základe takto zisteného skutkového stavu ústavný súd sťažnosť odmietol.
V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2014