znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 319/2014-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júla   2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   K.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Rudolfom   Žiklom, Advokátska kancelária, Tichá 18, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 Ro 165/2012 (neskôr vedenom pod sp. zn. 40 C 19/2013) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2014 doručená   sťažnosť   M.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr. Rudolfom Žiklom, Advokátska kancelária, Tichá 18, Košice, ktorou namietala porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 40 Ro 165/2012 (neskôr vedenom pod sp. zn. 40 C 19/2013).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:«Návrhom   navrhovateľa   /Východoslovenská   vodárenská   spoločnosť,   a.   s./   proti odporkyni / sťažovateľke / na začatie konania z 30.3.2012 o 1.178,08 Eur, doručeného súdu ako „žaloba“ dňa 4.4.2012 začalo konanie pod sp. zn. 40 Ro/165/2012-19 a po podaní odporu odporkyňou zo dňa 8.11.2012 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 22.10.2012 sp. zn. 40 Ro/165/2012-19, ktorý podľa sťažovateľky nemal byť vôbec vydaný, ale malo byť nariadené pojednávanie vo veci a bol doručený sťažovateľke až dňa 2,11.2012 pokračovalo pod sp. 40C/19/2012 pod ktorou sa vedie dodnes.

Sťažovateľka   sťažnosťou   zo   dňa   8.11.2012   po   doručení   žaloby   navrhovateľa odporkyni doručila predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní, z dôvodu neskorého vydania platobného rozkazu súdom /po 7 mesiacoch/

Potom až dňa 23.1.2014 bol vo veci nariadený prvý termín pojednávania a to až na deň 5.6.2014 t. z. po viac ako 2 rokoch a 2 mesiacoch.

... súd ani po podaní sťažnosti navrhovateľky na prieťahy v predmetnom konaní zo dňa 8.11.2012 doručenej predsedovi na prieťahy v konaní nekonal urýchlene a viac ako rok / od v období od 8.11.2012 do 5.6.2014/ bol nečinný...“

Sťažovateľka je toho názoru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol, a žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„Okresný   súd   Košice   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   40   Ro/165/2012 a 40 Ro/165/2012 porušil základné právo... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 DOHOVORU o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okresnému   súdu   Košice   I   prikazuje   konať   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   40 Ro/165/2012 a 40 Ro/165/2012 bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie.

...   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   1000,-Eur,   ktoré   je   jej povinný Okresný súd Košice I vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný súd Košice I je povinný vyplatiť... 284,08 Eur, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokáta navrhovateľky.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je zjavne neopodstatnená, rozhodol o jej odmietnutí.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov.   Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

V   posudzovanom   prípade   sťažovateľka   namieta   postup   okresného   súdu,   ktorým podľa jej názoru boli porušené ňou označené práva spôsobenými zbytočnými prieťahmi v konaní.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je – v tomto čase – zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z predmetu posudzovaného súdneho konania v spojení s doterajšou dĺžkou konania pred okresným súdom, ktoré do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu trvá dva roky a dva mesiace.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV.   ÚS   147/04,   IV.   ÚS   221/05).   V   prípade,   v ktorom   ústavný   súd   zistil,   že   charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné   kvalifikovať   ako   zbytočné   prieťahy   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00)   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd uzatvára, že zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie záveru, že by doteraz zistené prieťahy v konaní pred okresným súdom dosahovali ústavne relevantnú intenzitu.   Z   týchto   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že pred predbežným prerokovaním sťažnosti zistil, že   konanie   v napadnutej   veci   okresný   súd   zastavil   18.   júna   2014   z dôvodu   späťvzatia návrhu.   V súvislosti   s   dĺžkou   konania   vedeného   okresným   súdom   a   na   základe   takto zisteného skutkového stavu ústavný súd sťažnosť odmietol.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014