znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 319/2011-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. februára 2012 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana Ľalíka prerokoval   prijatú   sťažnosť   JUDr.   Ing.   D.   Ď.,   H.,   a akad.   mal.   a soch.   M.   T.,   B., zastúpených   advokátom   JUDr.   J.   H.,   Advokátska   kancelária,   B.,   v ktorej   namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 35/2001 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. Ing. D. Ď. a akad. mal. a soch. M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 35/2001   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 35/2001 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr.   Ing.   D.   Ď.   a akad.   mal.   a soch.   M.   T. p r i z n á v a   primerané   finančné zadosťučinenie každému v sume po 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktorú j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   JUDr.   Ing.   D.   Ď.   a akad.   mal.   a soch.   M.   T. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho zastúpenia v sume 331,96 € s DPH (slovom tristotridsaťjeden eur a deväťdesiatšesť centov), ktorú j e   Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. H., Advokátska kancelária, B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. V zostávajúcej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 319/2011-17 z 24. augusta 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. a akad. mal. a soch. M.   T.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 35/2001.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa žalobným návrhom doručeným   okresnému   súdu   23.   februára   2001   domáhajú   vyslovenia   neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Sťažovatelia v sťažnosti ďalej okrem iného uviedli: «dňa 9. 4. 2001 sťažovatelia doplnili žalobu o listiny požadované súdom a podali návrh na predbežné opatrenie...

Súd dňa 9. 4. 2001 vydal predbežné opatrenie a žalovanému v 2. rade J., s. r. o. zakázal uznesením sp. zn. 9 C 35/01-46 s nehnuteľnosťami nakladať...

Vec však v tom čase bola na odvolacom súde, ktorý uznesením sp. zn. 14 Co 227/01- 99 rozhodoval a rozhodol o tom, že predbežné opatrenie proti žalovanému v 2. rade (J. s. r. o.) potvrdil.

... od 17. 4. 2002, kedy sa spis vrátil na OS Ba III. až do 23. 1. 2007 sa vo veci nekonalo!

Dňa   26.   4.   2007   nám   bolo   doručené   uznesenie   súdu   o   pripustení   žalovaného v 3. rade Ing. S. do konania. Bolo to krátko po 5 rokov od podania žaloby!...

Súd dňa 27. 10. 2008 vydal predbežné opatrenie proti žalovanému v 3. rade... Odvolací súd uznesením sp. zn. 3 Co 19/09-435 dňa 29. 1. 2009 predbežné opatrenie sp.   zn.   9   C   35/2001-411   zo   dňa   27.   10.   2008   potvrdil   a   spis   vrátil   OS   Ba   III.   dňa 3. 2. 2009...

Sudca musel uznesenie o predbežnom opatrení opraviť, čo urobil dňa 4. 6. 2009 a doručil rozhodnutie žalobcom dňa 22. 6. 2009... Inak vo veci opäť nekonal!

Dňa   6.   10.   2010   konajúci   zákonný   sudca   prerušil   konanie,   uznesením sp. zn. 9 C 35/2001...

O   odvolaní   žalobcov   o   prerušení   konania   rozhodol   odvolací   súd   uznesením sp. zn. 9 Co 321/10-484 dňa 28. 10. 2010 a spis bol OS Ba III. vrátený 18. 11. 2010... Ďalej poukazujeme na to, že ani doterajší priebeh nenaznačuje skoré skončenie veci, nakoľko súd po viac ako 10 rokoch vo veci ešte nerozhodol ani na prvom stupni. Tento stav „ducha“ ovplyvňuje aj životné a sociálne podmienky rodín sťažovateľov. Máme za to, že v tomto konaní došlo k bezdôvodným prieťahom, že konajúci okresný súd nerozhodoval v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov, ktoré sťažovatelia nespôsobili.»

3. Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Okresný súd Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 35/2001 porušil základné   ľudské   právo   sťažovateľa   JUDr.   Ing.   D.   Ď.   a   Akad.   mal.   a   soch.   M.   T.   na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III.   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 9 C 35/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

2. JUDr. Ing. D. Ď., priznáva primerané finančné zadosťučinenie 40 000.- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava III. povinný mu zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

3. Akad. mal. a soch. M. T., priznáva primerané finančné zadosťučinenie 40 000.- Eur,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III.   povinný   jej   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia.

4. JUDr. Ing. D. D., a Akad. mal. a soch. M. T., priznáva úhradu trov právneho zastúpenia 331,97 Eur., ktoré je Okresný súd Bratislava III. povinný im zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. H... do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovatelia odôvodnili   tým,   že: «Od   podania   žalobného   návrhu   uplynulo   viac   ako   10   rokov,   kedy sťažovatelia - žalobcovia podali žalobný návrh na začatie konania...

Nemôžeme   sa   ubrániť   podozreniu,   že   súdy   vzhľadom   na   účastníkov   konania   - konateľov spoločnosti Ž., s. r. o., ktorí zavinili tento stav, budú rozhodovať nespravodlivo tak,   že   budú   sťažovateľov   zaväzovať   platiť   trovy   konania   odporcom   v značenej   až likvidačnej sume, ako to bolo aj v spore na OS Ba III. sp. zn. 7 C 157/2001, zo dňa 19. 9. 1997 kde súd priznal trovy odporcom (ktorí boli pripustení do konania podľa § 92 ods. 2 O. s. p.) temer 63.000.- Eur a v spore na OS Ba I., sp. zn. 26 Cb 98/2001 zo dňa 19. 12. 1996 kde súd priznal trovy odporcom po viac ako 14 rokoch v sume 26.104.64 a súdne poplatky 33.193,50 Eur.

Najpodstatnejšou častou celého súdneho sporu je skutočnosť, že sťažovatelia trpia neistotou   v   spravodlivý   súdny   proces,   čo   má   podstatný   vplyv   aj   na   zdravotný   stav sťažovateľov.

Sťažovateľovi, počas nečinnosti súdov po dobu viac ako 10 rokov vznikli a vznikajú ďalšie zdravotné problémy (nie len vekom), ale hlavne z dôvodu nesprávnych procesných postupov súdov a bezdôvodnými prieťahmi.

Nemalé sú aj spoločenské problémy, nakoľko sťažovateľ v 1. rade pochádza zo 16 člennej rodiny a ako bývalý vrcholový športovec má mnoho priateľov a všetci sa pýtajú, kedy tie spory skončia a či sa vo svojom veku dožije spravodlivého rozhodnutia.

Ďalej poukazujeme na to, že ani doterajší priebeh nenaznačuje skoré skončenie veci, nakoľko súd po viac ako 10 rokoch vo veci ešte nerozhodol ani na prvom stupni. Tento stav „ducha“ ovplyvňuje aj životné a sociálne podmienky rodín sťažovateľov.»

4.   Ústavný   súd   vyzval   listom   č.   k.   I.   ÚS   319/2011-22   z   30.   augusta   2011 podpredsedu okresného súdu, aby sa k sťažnosti vyjadril v lehote 14 dní od jej doručenia. Výzva   bola   doručená   okresnému   súdu   5.   septembra   2011.   Predseda   okresného   súdu na výzvu ústavného súdu reagoval stručne listom sp. zn. 1 Spr 3626/2011 z 29. novembra 2011,   ktorý   bol   ústavnému   súdu   doručený   8.   decembra   2011   a   v   ktorom   uviedol: „... zasielam vyjadrenie zákonného sudcu v uvedenej veci, ktoré si osvojujem i ako predseda Okresného súdu Bratislava III.“ V pripojenom liste je uvedený len stručný chronologický prehľad   úkonov   v   predmetnom   konaní,   ktorý   vyhotovil   zákonný   sudca   Mgr.   M.   D. Sťažovatelia   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   k   vyjadreniu   okresného   súdu v podstate zopakovali svoje tvrdenia uvedené v sťažnosti.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru.   Prerokovanie   sťažnosti   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

6. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z písomných vyjadrení účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn. 9 C 35/2001 zistil takýto relevantný priebeh a stav predmetného konania:

- sťažovatelia podali 23. februára 2001 žalobný návrh na okresnom súde proti dvom odporcom Ž., spol. s r. o., a J., o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 16 Cb 54/01 a vec bola pridelená zákonnému sudcovi Mgr. R. H.,

- 2. marca 2001 bol spis zaevidovaný pod sp. zn. 9 C 35/2001,

-   29.   marca   2001   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov,   aby   v   lehote   5   dní   založili do spisu aktuálny výpis z listu vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu,

- 9. apríla 2001 okresný súd vydal uznesenie č. k. 9 C 35/2001-46, ktorým nariadil predbežné opatrenie voči odporcom v 1. a 2. rade,

- 9. apríla 2001 okresný súd dostal podanie sťažovateľov, ktorým navrhli zmenu petitu žalobného návrhu z 23. februára 2001, a návrh na vydanie predbežného opatrenia,

- 10. apríla 2001 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby v lehote 15 dní oznámili cenu nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu,

- 10. apríla 2001 okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh,

- 19. apríla 2001 sťažovatelia zaplatili súdny poplatok za podaný návrh,

-   25. apríla 2001 okresný   súd   dostal   vyjadrenie odporcu   v   1.   rade   k žalobnému návrhu,

- 26. apríla 2001 doručili sťažovatelia údaj o cene nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, a návrh na vydanie predbežného opatrenia proti odporcovi v 3. rade,

- 7. mája 2001 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu v 2. rade proti uzneseniu, ktorým bolo vydané predbežné opatrenie,

- 28. mája 2001 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) prevzal spis,

- 27. novembra 2001 odporca v 1. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie k veci,

- 19. februára 2002 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľov o nariadenie termínu pojednávania,

- 17. apríla 2002 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu sp. zn. 14 Co   227/01,   ktorým   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   9   C   35/01-46 z 9. apríla 2002 vo veci predbežného opatrenia,

-   25.   apríla   2002   okresný   súd   žiada   krajský   súd   o   oznámenie   stavu   konania a o pripojenie spisov sp. zn. 34 Cb 112/99 a sp. zn. 81 Cb 80/97, ak sú veci právoplatne skončené; krajský súd listom zo 6. mája 2002 a 22. mája 2002 oznámil okresnému súdu, že žiadané spisy sa nachádzajú na Najvyššom súde Slovenskej republiky,

- 8. augusta 2002 okresný súd zabezpečoval výpis z obchodného registra odporcu v 2. rade,

- 19. marca 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu v 1. rade,

- od 23. apríla 2003 je podľa opatrenia predsedu okresného súdu zákonným sudcom Mgr. M. D.,

- 3. októbra 2006 okresný súd nariadil termín pojednávania na 22. november 2006,

- 22. novembra 2006 okresný súd spísal zápisnicu z pojednávania, na ktoré sa žiaden z   účastníkov   nedostavil   z   dôvodu,   že   kancelária   nezaslala   pozvánky   na   pojednávanie; pozvánky neboli realizované z dôvodu, že spis bol predložený na kontrolu krajskému súdu; pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 22. novembra 2006 okresný súd požiadal o pripojenie spisu sp. zn. 81 Cb 80/97,

- 30. novembra 2006 krajský súd oznámil, že žiadaný spis (zaslal len rozsudok) nemôže zaslať, lebo bol zapožičaný Okresnému súdu Bratislava II,

- 23. januára 2007 okresný súd nariadil termín pojednávania na 21. február 2007,

-   6.   februára   2007   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľov,   aby rozhodol o návrhu, ktorý podali 9. apríla 2001, a aby do konania na strane odporcov pribral odporcu v 3. rade,

- 12. februára 2007 bolo okresnému súdu odporcom v 1. rade doručené vyjadrenie k žalobe,

- 15. februára 2007 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľov na zmenu žalobného petitu,

-   21.   februára   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie;   nedostavili   sa   odporcovia; po prednese sťažovateľov pojednávanie bolo odročené na 25. apríl 2007,

- 20. apríla 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. 9 C 35/2001-232, ktorým pripustil do konania odporcu v 3. rade,

-   23.   apríla   2007   okresný   súd   bez   uvedenia   dôvodu   zmenil   termín   nariadeného súdneho pojednávania na 4. jún 2007,

- 1. júna 2007 okresný súd dostal od správcu konkurznej podstaty odporcu v 1. rade ospravedlnenie neúčasti na súdnom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, ktorý vyslovil súhlas s prerokovaním veci bez jeho prítomnosti na pojednávaní,

-   4.   júna   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie;   odporcovia   sa   ho   nezúčastnili a po prednese sťažovateľov pojednávanie bolo odročené na 24. september 2007,

- 23. júla 2007 okresný súd vyžiadal od Katastrálneho úradu v B., výpisy aktuálnych listov vlastníctva,

-   24.   augusta   2007   okresný   súd   nariadil   termín   súdneho   pojednávania na 24. september 2007,

-   24.   septembra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   sa   odporcovia opakovane nezúčastnili; po oboznámení sa s obsahom spisu bolo pojednávanie odročené na 19. november 2007,

- 19. novembra 2007 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, na ktorom sa odporcovia nezúčastnili;   po   oboznámení   sa   s   obsahom   spisu   bolo   pojednávanie   odročené   na 30. január 2008,

- 20. novembra 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. 9 C 35/2001-288, ktorým pripustil zmenu žalobného petitu,

-   27.   decembra   2007 odporca   v 3.   rade doručil   okresnému súdu   odvolanie proti uzneseniu č. k. 9 C 35/2001-232, ktorým ho pribral do konania,

-   27.   decembra   2007 odporca   v 3.   rade doručil   okresnému súdu   odvolanie proti uzneseniu č. k. 9 C 35/2001-288, ktorým pripustil zmenu žalobného petitu,

-   17.   januára   2008   okresný   súd   zrušil   nariadený   termín   pojednávania   z dôvodu podaného odvolania a predloženia veci na rozhodnutie krajskému súdu,

-   21.   januára 2008   okresný   súd vydal   uznesenie   č.   k.   9 C 35/2001-309,   ktorým pripustil zmenu žalobného petitu,

- 21. februára 2008 krajský súd prevzal spis na rozhodnutie o podanom odvolaní a zaevidoval ho pod sp. zn. 5 Co/60/2008,

-   25.   marca   2008   okresný   súd   prevzal   spis   spolu   s   uznesením   krajského   súdu sp. zn. 5 Co/60/2008, ktorým napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 9 C 35/2001-232 potvrdil,

- 25. júna 2008 sa uskutočnilo pojednávanie; po založení listín do súdneho spisu odporcom v 1. a 3. rade bolo pojednávanie odročené na 27. august 2008,

- 27. augusta 2008 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie; po oboznámení sa s obsahom celého   spisu   a   po   prednese   právneho   zástupcu   odporcu   v   3.   rade   bolo   pojednávanie odročené na 27. október 2008,

-   27.   októbra   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 19. november 2008,

-   27.   októbra   2008   okresný   súd   uznesením   č.   k.   9   C   35/2001-411   nariadil predbežným   opatrením   odporcovi   v   3.   rade   zákaz   scudzovať,   zaťažovať   právnymi a vecnými bremenami, vykonávať stavebné a akékoľvek iné úpravy na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom sporu,

- 14. novembra 2008 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu v 3. rade proti uzneseniu č. k. 9 C 35/2001-411,

-   19.   novembra   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie a   bez   prerokovania   veci   bolo pojednávanie   odročené   na   neurčito   pre   účely   predloženia   spisu   krajskému   súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní,

- 2. decembra 2008 okresný súd vydal uznesenie č. k. 9 C 35/2001-421, ktorým uložil odporcovi v 3. rade zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie; odporca v 3. rade súdny poplatok zaplatil 12. decembra 2008,

-   23.   decembra   2008   bolo   okresnému   súdu   sťažovateľmi   doručené   späťvzatie žalobného návrhu proti odporcom v 1. a 2. rade,

-   13.   januára   2009   okresný   súd   predložil   krajskému   súdu   spis   na   rozhodnutie o podanom odvolaní odporcu v 3. rade,

- 3. februára 2009 krajský súd vrátil spis okresnému súdu (prvostupňové uznesenie bolo potvrdené),

- 20. apríla 2009 okresný súd zaslal Správe katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu uznesenie č. k. 9 C 35/2001-411,

- 15. mája 2009 bola okresnému súdu doručená výzva Správy katastra pre Hlavné mesto   Slovenskej   republiky   Bratislavu   na   odstránenie   nedostatkov   (v uznesení č. k. 9 C 35/2001-411 odporca v 3. rade nie je dostatočne identifikovaný, pretože nie je uvedený dátum narodenia),

-   4.   júna   2009   okresný   súd   vydal   opravné   uznesenie   č.   k.   9   C   35/2001-457 o nariadení predbežného opatrenia, ktoré bolo zaslané Správe katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu na zápis,

- 26. júna 2009 bola okresnému súdu doručená výzva Správy katastra pre Hlavné mesto   Slovenskej   republiky   Bratislavu   na   odstránenie   nedostatkov   (v uznesení č. k. 9 C 35/2001-457 odporca v 3. rade má uvedený dátum narodenia 11. augusta 1953 a osoba   uvedená   v   liste   vlastníctva   č.   3687   má   uvedený   dátum   narodenia 15. novembra 1982),

- 6. mája 2010 okresný súd vydal uznesenia č. k. 9 C 35/2001-460, ktorým konanie prerušil   do   právoplatného   skončenia   veci   vedenej   pred   krajským   súdom   pod sp. zn. 38 K 111/95,

-   27.   mája   2010   sťažovatelia   podali   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu č. k. 9 C 35/2001-460,

- 1. júna 2010 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu v 3. rade proti uzneseniu č. k. 9 C 35/2001-460,

- od 2. júna 2010 je podľa opatrenia predsedu okresného súdu zákonným sudcom Mgr. J. S.,

- 16. júna 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľov k odvolaniu odporcu v 3. rade proti uzneseniu č. k. 9 C 35/2001-460,

- 18. augusta 2010 krajský súd prevzal spis na rozhodnutie o podanom odvolaní,

- 18. novembra 2010 bol okresnému súdu vrátený spis spolu s uznesením krajského súdu sp. zn. 9 Co 321/10, ktorým napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie,

- 24. novembra 2010 okresný súd vyzval odporcov, aby sa v lehote 20 dní vyjadrili, či súhlasia so späťvzatím žalobného návrhu proti odporcom v 1. a 2. rade,

- 8. decembra 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu v 2. rade k návrhu na späťvzatie žalobného návrhu,

- 27. apríla 2011 okresný súd vydal uznesenie č. k. 9 C 35/2001-495, ktorým konanie proti odporcom v 1. a 2. rade zastavil, nepriznal náhradu trov konania sťažovateľom ani odporcovi; okresný súd zaviazal sťažovateľov uhradiť trovy konania odporcovi v 1. rade,

- 11. mája 2011 bola podľa opatrenia predsedu okresného súdu vec pridelená sudcovi Mgr. M. D.,

-   24.   mája   2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   sťažovateľov   proti uzneseniu č. k. 9 C 35/2001-495,

- 10. augusta 2011 krajský súd prevzal spis na rozhodnutie o podanom odvolaní.

III.

7. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...,   a   porušenia   práva   upraveného   v   čl.   6   ods.   1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98). Podľa názoru ústavného súdu k stavu právnej istoty účastníka konania dochádza zásadne až právoplatným   rozhodnutím   súdu   vo   veci   alebo iným zákonom   predvídaným   spôsobom, ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (II. ÚS 219/04).

9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokovávanej veci.

10.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia   je občianskoprávne konanie (rozhodovanie o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv), ktoré sa začalo 23. februára 2001, teda pred takmer 11 rokmi, uskutočnili sa v ňom pojednávania, ale nebolo ani raz v merite veci na okresnom súde rozhodnuté. Rozhodovanie súdu o týchto otázkach tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a preto vec nemožno posúdiť ako právne zložitú.

11.   Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu sp. zn. 9 C 35/2001 a postupu okresného súdu v predmetnom konaní ústavný súd konštatuje, že právna a ani faktická náročnosť nemohli byť zásadnou príčinou doterajšej dĺžky konania.

12.   Správanie   účastníka   konania   je druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti   nezistil   žiadnu podstatnú okolnosť v správaní sťažovateľov,   ktorou   by prispeli   k zbytočným   prieťahom   v   konaní.   Ústavný   súd   si   povšimol   skutočnosť,   že sťažovatelia tiež menili žalobný petit. Táto zmena mohla prispieť k celkovej dĺžke konania, je to však procesné právo účastníka súdneho konania, na ktoré má právo.

13.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v   predmetnej občianskoprávnej   veci,   pričom   zbytočné   prieťahy   v   konaní   posudzoval   ako   celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu práv sťažovateľov, ústavný súd zistil, že okresný súd bol v určitých obdobiach nečinný, pričom plynulému prerokovaniu danej veci nebránila žiadna zákonná prekážka (napr. rozhodnutia II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).

14.   Z   dosiaľ vykonaných   úkonov   okresného   súdu   (pozri   bod   6) vyplýva, že bol v spore   sťažovateľov   v podstate   nečinný,   aj   keď   vykonával   pojednávania,   zabezpečoval dôkazy,   ale ani raz v merite veci   nerozhodol.   Nečinnosť okresného   súdu   charakterizuje konanie   vedené   pod   sp. zn.   9   C   35/2001   ako   celok,   a   preto   ústavný   súd   nepovažuje za potrebné   hodnotiť   sporadické   úkony   okresného   súdu.   Iba   príkladmo   možno   v tejto súvislosti uviesť nečinnosť okresného súdu v trvaní viac ako 4 roky a 2 mesiace (obdobie od 8. augusta   2002   do   21.   novembra   2006).   Ďalej   to   bola   nečinnosť,   resp.   neefektívna činnosť okresného súdu v čase od 3. februára 2009 do 6. mája 2010, keď okresný súd síce vydal uznesenie, avšak ho musel opakovane opravovať.

15.   Ústavný   súd   bez   akýchkoľvek   pochybností   dospel   k   názoru,   že   doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 35/2001 už len z dôvodu celkového trvania tohto konania (takmer 11 rokov ) došlo u sťažovateľov k porušeniu ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedenú dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

16. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

17.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

18. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie“. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

19. Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 40 000 € z dôvodov uvedených v bode 3 in fine, z ktorých musel ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzať. Vzhľadom na to, že sťažovatelia (ktorí sú kvalifikovane zastúpení advokátom) odôvodňovali priznanie finančného zadosťučinenia aj ich majetkovou ujmou, ústavný   súd   v tejto   časti   dôvodov   nemohol   im   priznať   ústavnú   relevanciu,   pretože   pri posudzovaní dôvodnosti a výšky finančného zadosťučinenia sa prípadná majetková ujma sťažovateľov nezohľadňuje.

20. Ďalšími dôvodmi sťažovateľov na priznanie finančného zadosťučinenia bolo, že im   „...   počas   nečinnosti   súdov   po   dobu   viac   ako   10   rokov   vznikli   a   vznikajú   ďalšie zdravotné problémy (nie len vekom), ale hlavne z dôvodu nesprávnych procesných postupov súdov   a   bezdôvodnými   prieťahmi...“. Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   uvádza,   že   jeho fakultatívna právomoc   priznať primerané finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   127   ods.   3 ústavy v žiadnom rozsahu a nijakým spôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní o namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov.   V   súvislosti   s   uvedeným   považuje   ústavný   súd   za   dôležité zdôrazniť aj to, že jeho právomoc priznať primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy sťažovateľom, ktorej sťažnosti vyhovie v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľov na akési odškodnenie za prípadné prieťahy v konaní príslušného štátneho   orgánu,   ale   má   len   akcesorickú   povahu.   Satisfakčný   potenciál   rozhodnutia ústavného súdu teda nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným dôvodom na domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto dôvodom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne základné právo sťažovateľov a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty (I. ÚS 235/03). Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného   práva   v   prípadoch,   v   ktorých   sa   zistilo,   že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

21. Podľa názoru ústavného súdu   prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vzhľadom na stav neistoty „v spravodlivý súdny proces“, na ktorý sťažovatelia v sťažnosti taktiež poukazovali. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Vzhľadom na okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   len   konštatovanie   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného porušenia práv sťažovateľov (pozri body 10 až 15) považuje za primerané každému v sume po 2 000 €.

22. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného   súdu.   Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3. Ústavný súd v zostávajúcej časti uplatneného nároku sťažovateľov na priznanie primeraného zadosťučinenia rozhodol   tak, ako to je uvedené v bode 5.

23. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne   alebo   sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát je platcom   dane   z   pridanej   hodnoty.   Advokát   vykonal   dva   úkony   právnych   služieb,   a   to prevzatie a prípravu zastupovania a spísanie sťažnosti. Písomné vyjadrenie sťažovateľov z 12. januára 2012 (nimi aj podpísané) navyše nespĺňa požiadavku ústavného významu, a preto v tejto časti im náhradu trov nepriznal.

24.   Odmena   za   jeden   úkon   právnych   služieb   v   zmysle   §   11   ods.   2   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu v roku 2011, ktorý predstavuje sumu 741 €. Odmena za jeden právny úkon je teda 123,50 € znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky),   čo   predstavuje   sumu   61,75   €.   Takto   stanovená   odmena   spolu   s   režijným paušálom   7,41   €   predstavuje   sumu   69,16   €   za   jeden   úkon.   Odmena   advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom v roku 2011 (za 2 úkony právnych služieb   a   2   x   paušálna   náhrada)   predstavuje   celkovú   sumu   138,32   €   plus   19   %   DPH (advokát je platcom dane z pridanej hodnoty) v sume 27,66 €, teda celkovo predstavuje sumu   165,98   €   za   jedného   účastníka   konania, t.   j.   za dvoch   účastníkov   konania   sumu 331,96 €.

25. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

26. V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   je   potrebné   pod   „právoplatnosťou   nálezu“   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. februára 2012