SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 319/2010-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2010predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ ktorou namietaporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikypostupom a rozhodnutím Krajského súdu v Nitre z 10. decembra 2009 v konaní vedenompod sp. zn. 8 Co 236/2009, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca2010 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušeniesvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)z 10. decembra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 236/2009.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom z 5. novembra2007 na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“) domáhal zaplatenia nemajetkovejujmy vo výške 500 000 Sk z titulu náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradnýmpostupom odporcu, za ktorého označil Slovenskú republiku, Ministerstvo práce, sociálnychvecí a rodiny. Podstata pochybenia mala podľa sťažovateľa spočívať v nesprávnomúradnom postupe Okresného národného výboru, Odboru sociálneho zabezpečenia,ktorý ako kolízny opatrovník podal 15. decembra 1970 na okresnom súde návrh na určenieotcovstva k maloletému ⬛⬛⬛⬛ (sťažovateľovi), smerujúci voči. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 14 C 1422/70. Návrh bol zamietnutýrozsudkom Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho pod sp. zn. 13 Co 339/75z 10. júna 1976, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. augusta 1976. Podľa sťažovateľakolízny opatrovník porušil svoje povinnosti tým, že neoznámil súdu skutočnosť, že jehomatka ⬛⬛⬛⬛ bola rozsudkom okresného súdu pod sp. zn. 11 Nc 1130/73z 28. mája 1975, právoplatného 14. augusta 1975, úplne pozbavená spôsobilosti na právneúkony a za opatrovníčku jej bola určená ⬛⬛⬛⬛. Sťažovateľ ďalej videl pochybeniekolízneho opatrovníka v tom, že nezadovážil súdu doklad svedčiaci o tom, že jeho matkaa jej bývalý manžel v kritickom období pre splodenie dieťaťa žili v spoločnej domácnosti,o čom svedčí záznam v priestupkovom referáte, v ktorom boli v tom čase riešení. Týmdošlo podľa názoru sťažovateľa k zmareniu spravodlivého rozhodnutia, čo malo za následokvznik„... nenapraviteľnej škody ktorá je spôsobená na výživnom a k sťaženiu spoločenského uplatnenia pre neuspokojenie jeho spoločenských potrieb materiálnej povahy pre spôsobené nesprávne úradné postupy“.
3. Sťažovateľ zmeneným návrhom z 29. októbra 2008 žiadal, aby súd určil, že skutokuvedený v návrhu sa stal a aby určil, že Slovenská republika mu spôsobila celoživotnútraumu. Návrh v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 500 000 Sk vzal späť.Okresný súd zmenu návrhu na začatie konania pripustil a konanie v časti o zaplatenienemajetkovej ujmy vo výške 500 000 Sk zastavil. Sťažovateľ ďalším zmeneným návrhomnavrhol, aby súd určil, že došlo k porušeniu právneho vzťahu u odporcu na základenesprávneho úradného postupu kolízneho opatrovníka, a to nezadovážením dôkaznéhoprostriedku v konaní o určenie otcovstva, neoznámením procesnej nespôsobilosti jehomatky z dôvodu jej úplného pozbavenia spôsobilosti na právne úkony a neúčasťoukolízneho opatrovníka na pojednávaniach v odvolacom konaní. Tým malo dôjsť k zníženiuľudskej dôstojnosti sťažovateľa.
4. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. 17 C 275/2007 z 20. júla 2009 tak,že návrh zamietol a zaviazal sťažovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 63,68 €.Okresný súd dospel k názoru, že sťažovateľ nepreukázal existenciu naliehavého právnehozáujmu na predmetnej určovacej žalobe. Súd dospel k záveru, že určovacou žalobousťažovateľa, že došlo k porušeniu právneho vzťahu na základe nesprávneho úradnéhopostupu odporcu, sa nevyrieši konanie o určenie otcovstva (ktoré sa ani nezačne, ani saneobnoví, a týmto konaním sa nedá ani podnet na začatie konania o určenie otcovstva).Preto takéto rozhodnutie ani nespôsobí zmenu žiadneho právneho vzťahu, ani neodstrániprávnu neistotu navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi. Rozhodnutie okresného súdu napadolsťažovateľ 27. júla 2009 odvolaním, v ktorom navrhol, aby krajský súd rozsudok súduprvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Sťažovateľ namietal,že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo inédôkazy, ktoré doteraz neboli zo strany navrhovateľa nie vlastnou vinou uplatnenés poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“).
5. O odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom z 10. decembra 2009 tak, žeprvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa plne stotožnils rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď bol toho názoru, že súd úplne zistil skutkový stav,na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správneprávne posúdil.
6. Sťažovateľ sa domnieva, že postupom a rozhodnutím krajského súdu došlok porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, a preto žiada, aby ústavnýsúd vydal takýto nález:„i/ Základné právo a slobody u ⬛⬛⬛⬛ upravené v čl. 46 ods. 2, čl.
Ústavy Slovenskej republiky, postupom Odvolacieho Krajského súdu v konaní vo veci o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pod spis. zn. 17C 275/2009, v Rozhodnutí č. 8Co/236/2009 –263 bolo porušené. ii/ Rozhodnutie č. 8Co/236/2009 –263 vydaného zo dňa 10.12.2009 odvolacím Krajským súdom v Nitre zrušuje, a vec vracia na ďalšie konanie. iii/ Krajskému súdu v Nitre prikazuje, aby vo veci o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom začal konať a zakazuje v porušovaní základného práva a slobody.“
Ústavnému súdu bolo doručené 15. júna 2010 doplnenie sťažnosti označené ako„Doplnenie podania zo dňa 15.03.2010“, ktorým sťažovateľ upravil výrok (petit)nálezu, ktorého vydania sa od ústavného súdu domáha takto :
„i/ Základné právo a slobody u ⬛⬛⬛⬛ upravené v čl. 46 ods. 2, čl. Ústavy Slovenskej republiky, postupom Odvolacieho Krajského súdu v konaní vo veci o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pod spis. zn. 17C 275/2009, v Rozhodnutí č. 8Co/236/2009 –263 bolo porušené.
ii/ Rozhodnutie č. 8Co/236/2009 –263 vydaného zo dňa 10.12.2009 odvolacím Krajským súdom v Nitre zrušuje, a vec zastavuje.
iii/ Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky prikazuje, aby vo veci o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vrátil navrhovateľovi ⬛⬛⬛⬛ súdne trovy vo výške 63,70,- eur.“
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
9. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdumožno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlovôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a tobuď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím azákladným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov.Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaníktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 127/2010).
11. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátenýrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosťtakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byťvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
12. Ustanovenie čl. 46 ods. 2 ústavy, ktorého sa sťažovateľ domáha, vo svojejpodstate predstavuje kompetenčné ustanovenie určujúce, kedy súdna moc preskúmavarozhodnutia orgánov verejnej správy, než o ustanovenie zakladajúce základné právo. Pretoustanovenie čl. 46 ods. 2 ústavy nie je priamo aplikovateľné na konkrétny individuálnyprípad sťažovateľa, ktorý prebiehal pred všeobecnými súdmi. Základné právo je priznané užv čl. 46 ods. 1 ústavy. Z uvedeného dôvodu možno potom sťažnosť posúdiť ako zjavneneopodstatnenú.
13. Ústavný súd však vzhľadom na obsah sťažnosti, ako aj jej doplneniesťažovateľom, ktoré mu bolo doručené 15. júna 2010, ako aj s ohľadom na § 31a zákonao ústavnom súde v nadväznosti na § 41 ods. 2 OSP sa sťažnosťou zaoberal z hľadiskamožného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
14. Sťažovateľ predovšetkým považuje za porušenie svojho základného právaa slobody to, že krajský súd nenariadil na prerokovanie jeho odvolania pojednávanie. Týmmu bolo podľa jeho názoru znemožnené predniesť, upresniť a doplniť svoj návrh. Poukázalna to, že krajský súd už neprihliadol na jeho písomné doplnenie odvolania, ktoré podal17. decembra 2009, pretože o odvolaní bolo rozhodnuté 10. decembra 2009. Podľa názorusťažovateľa mu tým bolo znemožnené„uviesť oprávnenosť zmeny označenia veci“.
15. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku krajského súdukonštatuje, že tento postupoval v súlade s ustanoveniami relevantného právneho predpisu(§ 201 a nasl., a najmä § 214 ods. 2 OSP), ktoré odvolaciemu súdu umožňuje rozhodnúťo odvolaní bez nariadenia pojednávania. Preto takýto postup nespôsobil porušeniezákladného práva sťažovateľa. K ďalšej námietke sťažovateľa, že mu týmto postupom súdubolo odopreté oprávnenie upresniť a doplniť svoj návrh, ústavný súd poukazuje naustanovenie § 205 ods. 3 OSP, podľa ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Preto aniv prípade, ak by krajský súd nariadil na prerokovanie odvolania pojednávanie, súd by už naprípadné ďalšie sťažovateľove doplnenia nebral zreteľ. V tejto súvislosti ústavný súd vosvojej stabilizovanej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie súdu, ktoré vychádzajúz aplikácie konkrétnej procesnoprávnej úpravy, v zásade nemožno hodnotiť akoporušovanie základných práv a slobôd (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Krajský súd sa ako súdodvolací v občianskom súdnom konaní odvolaním sťažovateľa riadne zaoberal a napadnutérozhodnutie okresného súdu v celom napadnutom rozsahu vrátane konania, ktoré mupredchádzalo, preskúmal. Rozsudok krajského súdu je náležite odôvodnený, jeho úvahyvychádzajú z konkrétnych faktov vrátane argumentácie sťažovateľa obsiahnutej v jehoodvolaní. Rozsudok krajského súdu preto nemožno považovať za arbitrárny či svojvoľný.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľapodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavne neopodstatnenosti.
17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, bolo užbez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti,keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127ods. 2 prvej vety ústavy).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. septembra 2010