znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 319/09-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21. októbra 2009 prerokoval   sťažnosť   Ing.   M.   J.,   P.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   K.   V.,   P.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2500/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. J. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2009 doručená sťažnosť Ing. M. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Prešov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2500/99.

2. Sťažovateľ uviedol, že okresný súd nerozhodol o námietkach povinného od 1. júla 1999 do podania sťažnosti na ústavnom súde, preto 23. apríla 2009 a opakovane 4. mája 2009 podal sťažnosť na prieťahy v označenom exekučnom konaní predsedovi okresného súdu, od ktorého mu neprišla žiadna odpoveď do podania ústavnej sťažnosti.

3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým ústavný súd   vysloví,   že   nekonaním   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu   jeho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikáže okresnému súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   sťažovateľovi   prizná   finančné   zadosťučinenie v sume 85 000 €, a to všetko v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Ústavný súd zistil, že 20. mája 2009 okresný súd uznesením zamietol námietky povinného a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. júna 2009.

5. Podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

6. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť,   že v prípadoch   sťažnosti   podľa   čl. 127 ods.   1 ústavy,   v   ktorých   je   namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2   ústavy   (ako aj práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 21/99, I. ÚS 33/05 alebo I. ÚS 71/09) vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažnosti a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov platného do 31. marca 2005 (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“), a od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Treba totiž dať príležitosť samotnému súdu, aby odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.

7. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   I.   ÚS   71/09).   Účinnosť   takého   právneho prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje   aj   znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj   disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy   v   konaní...“. V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia   „Orgán,   ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak   orgán poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a   zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

8. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa síce obrátil na predsedu   okresného   súdu   so   sťažnosťami   na   prieťahy   v   konaní   (23.   apríla   2009 a následne 4. mája 2009), ale už o pár dní (6. mája 2009) podal ústavnú sťažnosť. Ústavný súd   preto   považuje   uvedené   dve   sťažnosti   predsedovi   súdu   na   odstránenie   prieťahov v konaní len za formálne uplatnenie svojej povinnosti, ktorej zanedbanie v reálnom zmysle podľa   zásady   „vigilantibus iura“ malo vplyv   na stratu   sťažovateľových   ústavných   práv v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   V   slobodnej   spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv a povinností, aby svoje práva hájili a starali sa o ne. Predsedovi   okresného   súdu   sa   takou   účelovou   činnosťou   sťažovateľa   nedala   možnosť reagovať na podanie sťažnosti (mal na ňu 30-dňovú lehotu) a jednak sa mu znemožnilo prijať   do   podania   ústavnej   sťažnosti   účinné   prostriedky   na   nápravu   neprijateľného protiústavného stavu. O tom, že sťažnosť predsedovi okresného súdu je a bola účinným prostriedkom, svedčí aj skutočnosť, že v priebehu pár týždňov bola sporná vec právoplatne skončená (25. júna 2009).

9. Z uvedených dôvodov bola sťažnosť sťažovateľa odmietnutá.

10. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde,   a   preto   nebráni   tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   exekučnej   veci v prípade   zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   stále   dochádza k zbytočných prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009