znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 318/2015-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 158/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) vo vecinamietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva naprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 158/2007.

2. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanievyslovil porušenie ňou označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom podsp. zn. 27 Cb 158/2007 vzhľadom na prieťahy v konaní a priznal jej primerané finančnézadosťučinenie, ako i náhradu trov konania.

3. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 318/2015-14 z 26. augusta 2015 prijal podanúsťažnosť na ďalšie konanie.

4. Podaním z 21. decembra 2015, doručeným ústavnému súdu 23. decembra 2015,sťažovateľka následne ústavnému súdu oznámila vypovedanie plnej moci advokátoviJUDr. Radoslavovi Fasurovi s tým, že vo veci splnomocňuje na zastupovanie„... JUDr. Janu Kurucovú, advokátku v Senici, ktorá plnú moc obratom doloží. Žiadam preto, aby všetky písomnosti boli doručované na jej adresu a o všetkom čo sa vo veci koná bola informovaná ona.“.

5. Keďže predmetné splnomocnenie udelené advokátke JUDr. Jane Kurucovej neboloústavnému súdu do 5. januára 2016 zaslané, ústavný súd telefonicky kontaktoval uvedenúadvokátku, ktorá oznámila, že jej splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavnomsúdom pod sp. zn. I. ÚS 318/2015 udelené nebolo a že sťažovateľku nezastupuje. Uvedenúskutočnosť JUDr. Kurucová ústavnému súdu potvrdila aj podaním zo 7. januára 2016.

6. S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažovateľku výzvou z 8. januára 2016,doručenou jej 14. januára 2016, vyzval s poukazom na ustanovenie § 20 ods. 2 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na predloženie plnej moci na zastupovanieadvokátom v konaní pred ústavným súdom v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy.Ústavný súd zároveň sťažovateľku poučil, že nesplnenie tejto zákonnej náležitosti podanéhonávrhu vylučuje ďalšie konanie o prijatej sťažnosti sťažovateľky a jej sťažnosť budeodmietnutá.

7. Dňa 18. januára 2016 sťažovateľka ústavnému súdu telefonicky oznámila, že tohočasu advokáta, ktorý by ju v konaní pred ústavným súdom zastupoval, stále nemá. Zo stranyústavného súdu bola informovaná, že v prípade existencie objektívnych skutočností (napr.jej hospitalizácie) nech písomne doručí ústavnému súdu potvrdenie o existencii tvrdenejobjektívnej prekážky spolu so žiadosťou o predĺženie lehoty na zaslanie predmetnéhosplnomocnenia, čo k času rozhodovania ústavného súdu neučinila.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd s poukazom na výzvu (bod 6) poznamenáva, že sťažovateľkasplnomocnenie na zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom v stanovenejlehote nepredložila a rovnako ani nepožiadala o predĺženie ústavným súdom určenej lehotyna odstránenie nedostatkov jej návrhu.

10. V dôsledku už uvedeného (bod 9) návrh sťažovateľky neobsahuje všetkynáležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, keďže k nemu nie je priloženésplnomocnenie pre advokáta na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom(§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

11. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že návrh ani po predchádzajúcejvýzve ústavného súdu neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súdenapriek tomu, že ústavný súd sťažovateľku vo výzve poučil, aké náležitosti má návrhobsahovať, a zároveň ju výslovne upozornil, že ak v určenej 5-dňovej lehote návrhpožadovaným spôsobom nedoplní, bude jej sťažnosť odmietnutá. V nie neposlednom radeústavný súd dodáva, že v prípade sťažovateľky ide o osobu kvalifikovanú, t. j. s právnickýmvzdelaním, a predmetné rozhodnutie netvorí prekážku rozhodnutej veci pri prípadnompodaní ďalšej sťažnosti namietajúcej prieťahy v činnosti všeobecných súdov.

12. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd návrh sťažovateľky odmietol podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016