SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 317/2016-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou ⬛⬛⬛⬛, Advokátska kancelárias. r. o., ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia čl. 8 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd, ako aj sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného zákonným zástupcom ⬛⬛⬛⬛,, právne zastúpeného advokátkou ⬛⬛⬛⬛, Advokátskakancelária ⬛⬛⬛⬛ s. r. o., ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietanéhoporušenia čl. 3 a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Rožňavav konaní vedenom pod sp. zn. 7 Em 4/2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t aakozjavne neopodstatnenú.
⬛⬛⬛⬛O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola29. októbra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo vecinamietaného porušenia čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“), ako aj sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„maloletý sťažovateľ“, spolu aj „sťažovatelia“), zastúpeného sťažovateľom ako zákonnýmzástupcom, vo veci namietaného porušenia čl. 3 a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťapostupom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom podsp. zn. 7 Em 4/2015.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 212/2015koná okresný súd na návrh matky maloletého sťažovateľa o úprave práv a povinnostík maloletému sťažovateľovi, ktorého rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom v tomtokonaní okresný súd na návrh sťažovateľa (otca maloletého sťažovateľa) vydal 10. júla 2015uznesenie o predbežnom opatrení č. k. 7 P 212/2015-26, ktorým na čas do právoplatnéhoskončenia konania o úprave práv a povinností k maloletému sťažovateľovi dočasne upravilotázku jeho styku so sťažovateľom tak, že mali právo stretávať sa v určenom časovomúseku každý utorok a sobotu, pričom okresný súd vo výrokovej časti tohto uzneseniavyslovil predbežnú vykonateľnosť tohto uznesenia dňom jeho vyhlásenia. Keďže matkamaloletého toto predbežné opatrenie nerešpektovala a sťažovateľovi v určenom časeneumožnila stretávať sa s maloletým sťažovateľom, podal sťažovateľ 20. júla 2015na okresnom súde návrh na nariadenie výkonu vykonateľného uznesenia o predbežnomopatrení, o ktorom okresný súd konal pod sp. zn. 7 Em 4/2015.
3. Podľa sťažnosti podanej ústavnému súdu okresný súd do dňa jej podania bolvo veci vedenej pod sp. zn. 7 Em 4/2015 nečinný, výkon predbežne vykonateľnéhouznesenia o predbežnom opatrení nenariadil, a to aj napriek opakovaným urgenciámsťažovateľa, čím v konečnom dôsledku znemožnil sťažovateľovi po dobu viac ako3 mesiacov (od 20. júla 2015, keď sťažovateľ podal návrh na nariadenie výkonupredbežného opatrenia, až do 29. októbra 2015, keď bola sťažnosť podaná ústavnému súdu,pozn.) kontaktovať sa s maloletým sťažovateľom, čo podľa sťažovateľa mohlo negatívnea nezvratne ovplyvniť ich vzťah medzi otcom a synom, ktorý bol aj podľa rozhodnutiaokresného súdu v uznesení č. k. 7 P 212/2015-26 z 10. júla 2015 dobrý„... a záujem dieťaťa si vyžaduje, aby sa tento vzťah medzi ním a otcom nenarušil...“.
Uvedeným pomalým postupom pri nariaďovaní výkonu rozhodnutia okresný súdpodľa sťažovateľa neospravedlniteľne zasiahol do jeho rodinného života a tiež jehomaloletého syna tým, že sťažovateľovi neposkytol„... konkrétnu a nevyhnutnú asistenciu rodičovi, ktorému bol odopretý akýkoľvek kontakt s dieťaťom“, pričom v tejto spojitosti sťažovateľ poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej „V prípadoch výkonu rozhodnutí v oblasti rodinného práva, adekvátnosť opatrení zo strany štátu musí byť posudzovaná z pohľadu rýchlosti ich výkonu, keďže plynutie času má nenapraviteľné následky vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi, ktorí spolu nežijú.“.
4. Sťažovateľ v podanej sťažnosti tiež poukázal na skutočnosť, že Občiansky súdnyporiadok síce v záujme ochrany práv maloletých ustanovuje presné a krátke lehoty(24 hodín, 7 dní) na nariadenie predbežného oparenia vo veci dočasnej úpravy práva povinnosti k maloletým, a to tak na úrovni prvostupňového súdu, ako aj na úrovniodvolacieho súdu (max. 30 dní), avšak paradoxne neustanovuje žiadne lehoty na nariadenievýkonu takéhoto rozhodnutia v prípade, keď jeden z rodičov bráni jeho aplikácii.Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol:
„Vzhľadom na vyššie uvedené porušil Okresný súd Rožňava právo sťažovateľov na rodinný život, a to svojou nečinnosťou pri výkone rozhodnutia, v ktorom sám zdôraznil a apeloval na potrebu zachovania pravidelného styku otca so svojím synom. Neefektívnosť systému, v ktorom nie sú súdom v týchto konaniach uložené presné lehoty a zároveň neexistuje iná možnosť postihnutia, tlaku na rodiča, nerešpektujúceho práva svojho dieťaťa, nemôže byť na ťarchu sťažovateľov. Okresný súd Rožňava do dnešného dňa nezabezpečil sťažovateľom rýchlu a účinnú ochranu, na akú majú právo...
Okresný súd Rožňava neochraňuje v napádanom konaní najlepší záujem maloletého sťažovateľa v zmysle článku 3 a jeho právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi v zmysle článku 9 Dohovoru o právach dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa síce ako rozhodné hľadisko deklaruje, nutnosť zachovania väzby medzi otcom a synom vyzdvihuje, na druhej strane absentuje u Okresného súdu Rožňava počas neúnosne dlhej doby činnosť k ich praktickej ochrane a k ich zachovaniu. Maloletému sťažovateľovi nie je poskytnutá ochrana dosahujúca štandard požadovaný Dohovorom o právach dieťaťa.“
5. Vzhľadom na uvedené sa sťažovatelia domáhajú, aby po prijatí ich sťažnostina ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„... základné právo ⬛⬛⬛⬛, narodeného, trvalé bytom ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, narodeného, prechodne bytom ⬛⬛⬛⬛, na rešpektovanie ich rodinného života zaručeného v článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod spis. zn. 7 Em 4/2015 porušené bolo,
- základné právo ⬛⬛⬛⬛, narodeného, prechodne bytom ⬛⬛⬛⬛, na ochranu jeho najlepšieho záujmu zaručeného v článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa a jeho práva udržiavať kontakt s oboma rodičmi zaručené v článku 9 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod spis. zn. 7 Em 4/2015 porušené boli,
- ⬛⬛⬛⬛, narodenému, trvalé bytom
, priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000 EUR, slovom štyritisíc eur, ktoré je Okresný súd Rožňava povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,
- ⬛⬛⬛⬛, narodenému ⬛⬛⬛⬛, prechodne bytom ⬛⬛⬛⬛, priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000 Eur, slovom šesťtisíc eur, ktoré je Okresný súd Rožňava povinný vyplatiť mu k rukám zákonného zástupcu ⬛⬛⬛⬛, narodeného, trvalé bytom ⬛⬛⬛⬛, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,
- ⬛⬛⬛⬛, narodenému, trvalé bytom
, priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,74 EUR, slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatštyri eurocentov, ktoré je Okresný súd Rožňava povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária ⬛⬛⬛⬛ a s.r.o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Sťažovatelia napádajú svojou sťažnosťou postup okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 7 Em 4/2015 vo veci nariadenia výkonu vykonateľného rozhodnutiač. k. 7 P 212/2015-26 z 10. júla 2015 o dočasnej úprave styku medzi sťažovateľom a jehomaloletým synom (maloletým sťažovateľom), návrh na nariadenie výkonu ktorého bolokresnému súdu doručený 20. júla 2015.
9. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľov listomsp. zn. Spr 7/16 zo 4. apríla 2016 vyjadril predseda okresného súdu, ktorý ako obrannúargumentáciu uviedol, že okresný súd nenariadil výkon predbežne vykonateľnéhopredbežného opatrenia č. k. 7 P 212/2015-26 z 10. júla 2015, ktoré sa stalo vykonateľnýmdňom jeho vyhlásenia, t. j. 10. júla 2015, a to z dôvodu, že matka maloletého sťažovateľapodala proti tomuto uzneseniu o predbežnom opatrení odvolanie a zákonná sudkyňaokresného súdu„Považovala za potrebné a nevyhnutné počkať na rozhodnutie odvolacieho súdu a oboznámiť sa s jeho názorom“,a tiež z dôvodu, že v čase doručenianávrhu sťažovateľa na výkon rozhodnutia sa z dôvodu odvolacieho konania malspisový materiál nachádzať na odvolacom Krajskom súde v Košiciach, ktorý uznesenímsp. zn. 8 CoP 344/2015 zo 16. septembra 2015 uznesenie okresného súdu potvrdil.Po skončení odvolacieho konania bol spis vrátený okresnému súdu 24. septembra 2015a následne okresný súd 28. októbra 2015 nariadil vo veci pojednávanie na 26. november2015, na ktorom mala matka maloletého uviesť, že neumožnila styk maloletého sťažovateľaso sťažovateľom z dôvodu zdravotných problémov maloletého, ako aj z dôvodu zmenyadresy jej bydliska, čo mala sťažovateľovi oznámiť písomne, avšak ten si listovú zásielkuneprevzal. Na uvedenom pojednávaní tiež matka maloletého uviedla, že predbežnéopatrenie o úprave styku sťažovateľa s maloletým už bude rešpektovať, pričom následnez dôvodu, že tomu tak aj v skutočnosti bolo a styk sťažovateľa s maloletým sťažovateľom sarealizoval, sťažovateľ podaním z 23. decembra 2015 svoj návrh na výkon rozhodnutiazobral späť a žiadal konanie zastaviť. Okresný súd konanie zastavil uznesenímč. k. 7 Em 4/2015-63 z 27. januára 2016 a v tejto časti (t. j. okrem výroku o náhrade trovkonania) sa uznesenie stalo právoplatným 20. februára 2016.
10. V nadväznosti na vyjadrenie okresného súdu právna zástupkyňa sťažovateľovv liste z 26. apríla 2016 uviedla:
„ Vyjadrenie Okresného súdu Rožňava vnímame ako alarmujúcu demonštráciu závažnosti porušenia našich práv. V čase podania ústavnej sťažnosti sme sa domnievali, že Okresný súd Rožňava porušuje naše práva púhym podceňovaním situácie a dôležitosti práv, ktoré má chrániť, alebo prostou liknavosťou. Okresný súd Rožňava však bez ostychu priznáva, že naše práva porušoval vedome a na základe dôvodov, ktoré sú v príkrom rozpore so zákonom, a ktoré sú zarážajúco absurdné a v právnom štáte neakceptovateľné ... Dovolíme si ešte raz zdôrazniť, že Okresný súd Rožňava nekonal 4 mesiace a 18 dní. Štvrtinu roka nechal naše práva bezzubo ležať na papieri. Ak by sme aj pripustili jeho neprijateľnú argumentáciu, že čakal na názor odvolacieho súdu, ten už 16.09.2016 predbežné opatrenie potvrdil. Okresný súd Rožňava následne bez okolkov čakal až do 28.10.2015 (viac ako mesiac), aby určil termín pojednávania a ten opäť bez okolkov nariadil až na 26.11.2015. Aj táto samotná lehota viac ako 2 mesiacov je v danej situácii neakceptovateľná.
... právny zástupca matky argumentoval, že sťažovateľovi poslal list v júni 2015, kde ho informoval o zmene adresy matky, kam si mal pre syna údajne chodiť Matka aj jej právny zástupca však zabudli, že predbežné opatrenie bolo nariadené až v júli 2015, kde je jasne zaprotokolované, kde matka s maloletým sťažovateľom býva (a nie je to adresa uvádzaná v údajnom liste z júna 2015). Túto adresu matka vytrvalo opakovala aj na žiadosť orgánu sociálnej kurately. Dokonca všetky návštevy zamestnancov orgánu sociálnej kurately sa uskutočnili na adrese uvedenej v predbežnom opatrení, matka tam nebývala iba ak nastal deň, kedy mal sťažovateľ právo vyzdvihnúť si maloletého sťažovateľa. O všetkom Okresný súd Rožňava vedel. Rovnako tak si bezprostredne vypočul nezmyselné argumenty matky, že styk sťažovateľov nebol možný, lebo maloletý sťažovateľ má alergiu alebo že ho niečo štiplo pri oku!!! Matka dieťaťa dodnes nepredložila jedinú lekársku správu o zlom zdravotnom stave maloletého sťažovateľa. “
11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že na jednej strane nie jemožné stotožniť sa s obrannou argumentáciou okresného súdu, podľa ktorej rozhodnutiuo nariadení výkonu dotknutého predbežného opatrenia o úprave styku sťažovateľas maloletým sťažovateľom bránilo predloženie veci odvolaciemu súdu, a to z dôvodu, že sanezakladá na pravde tvrdenie, že by sa v čase podania návrhu sťažovateľom na nariadenievýkonu 20. júla 2015 spis nenachádzal už na odvolacom súde, pretože tomu bol spispredložený až 19. augusta 2015, a tiež z dôvodu, že vzhľadom na predbežnú vykonateľnosťpredbežného opatrenia č. k. 7 P 212/2015-26 z 10. júla 2015 konštatovanú aj v jehovýrokovej časti nemalo rozhodnutie krajského súdu na nariadenie jeho výkonu žiadnyvplyv, tak ako to tvrdí aj sťažovateľ, takže bolo úlohou okresného súdu po doručení munávrhu na nariadenie núteného výkonu tohto predbežného opatrenia tento bez ďalšiehobezdôvodného odkladania aj nariadiť. Na druhej strane však vyvstáva otázka, do akej miery,resp. akou intenzitou, vzhľadom na vývoj okolností danej veci, toto pochybenie okresnéhosúdu ovplyvnilo alebo mohlo ovplyvniť či narušiť rodinný život sťažovateľov, a či tentoprípadný zásah do ich rodinného života bol taký nezvratný, zásadný a intenzívny, že by sav konečnom dôsledku mohol kvalifikovať ako zásah do nimi označených práv.
12. Predpokladom aplikácie maloletým sťažovateľom označených práv podľa čl. 3a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa (ktorého konkrétne namietané odseky nie sú v petitesťažnosti označené, pozn.) je„záujem maloletého“, v ktorého prvoradom záujme jenepochybne zabezpečenie mu starostlivosti zo strany oboch rodičov. V danom prípade totoprávo maloletého sťažovateľa bolo narušené v prvom rade v dôsledku konfliktov medzisamotnými rodičmi maloletého sťažovateľa, ktoré vyústili do situácie, že rodičia maloletéhosťažovateľa prestali viesť spoločnú domácnosť 23. mája 2015, pričom návrh na úpravu práva povinností k maloletému sťažovateľovi nepodal sťažovateľ, ale matka maloletéhosťažovateľa, a to návrhom podaným 15. júna 2015, pričom sťažovateľ sa domáhal úpravystyku s maloletým až v priebehu konania o tomto návrhu matky, a to návrhom na vydaniepredbežného opatrenia o úprave styku podanom až 8. júla 2015 (t. j. v tomto štádiu nemalsťažovateľ kontakt s maloletým sťažovateľom už jeden mesiac a 16 dní od doby, keďprestali žiť v spoločnej domácnosti). Okresný súd o návrhu sťažovateľa na vydaniepredbežného opatrenia rozhodol 10. júla 2015, t. j. dva dni po jeho podaní, pričomsťažovateľ podal návrh na jeho nútený výkon 20. júla 2015 (t. j. v tomto štádiu nemalsťažovateľ kontakt s maloletým sťažovateľom už jeden mesiac a 28 dní od doby, keďprestali žiť v spoločnej domácnosti). Kontakt maloletého sťažovateľa so sťažovateľom bolobnovený 28. novembra 2015 (tak ako to 3. decembra 2015 sťažovateľ oznámil okresnémusúdu), t. j. kontakt bol obnovený po 4 mesiacoch a 9 dňoch po podaní návrhu okresnémusúdu na nariadenie výkonu rozhodnutia. Uvedené obdobie sťažovatelia označili ako obdobienečinnosti okresného súdu, ktorým bolo zasiahnuté do ich rodinného života a do právamaloletého sťažovateľa na starostlivosť od obidvoch jeho rodičov.
13. V uvedených súvislostiach ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na okolnostidanej veci, kedy sa plnohodnotne obnovil kontakt medzi sťažovateľom a jeho maloletýmsynom (maloletým sťažovateľom) bez toho, aby obdobie ich nestretávania sa (ktorév rozsahu 4 mesiacov a 9 dní bezpochyby zavinil svojou nepružnosťou okresný súd)negatívne a nezvratne ovplyvnilo ich vzájomný vzťah (napr. že by maloletý odmietalprítomnosť sťažovateľa a pod.), nemožno dospieť k záveru, žeby toto obdobie bolo takejintenzity, aby dosiahlo ústavný rozmer neudržateľného zásahu do sťažovateľmi označenýchpráv (sťažovatelia nenamietali porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote,pozn.), odhliadnuc, samozrejme, od toho, že o odstránenie právnej neistoty sťažovateľov saneusiloval okresný súd, ale svojím správaním v záujme maloletého samotní účastnícikonania.
14. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsťk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buďpre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutímpríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorýchsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možnopovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosťporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiťpo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
15. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokutohto rozhodnutia.
16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní finančnéhozadosťučinenia, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov konania je viazané na vyslovenieporušenia práv alebo slobôd sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súdo tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. mája 2016