znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 316/2014-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júla   2014 predbežne prerokoval sťažnosť G. P., zastúpeného spoločnosťou REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., Tichá 45, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Borisa Rekena, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Východ   v   konaní   vedenom   pod   ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009,   postupom   Okresnej prokuratúry   Trebišov   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Pv   62/12,   postupom   Krajskej prokuratúry   v   Košiciach   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1/2   Kpt   75/12   a   postupom Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   IV/1   GPt 79/14/1000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť G. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2014 doručená   sťažnosť   G.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Východ (ďalej len „úrad inšpekčnej služby“) v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009, postupom   Okresnej   prokuratúry   Trebišov   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 62/12, postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1/2 Kpt 75/12 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 79/14/1000.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že od 8. decembra 2008 je stíhaný vyšetrovateľom úradu   inšpekčnej   služby,   ale   aj   po   uplynutí   takej   dlhej   doby   sa   jeho   trestná   vec   opäť nachádza v štádiu prípravného konania. Podľa jeho názoru prieťahy v konaní sú zapríčinené „neefektívnou,   nesprávnou,   neodbornou,   nedôslednou   a   nesústredenou   činnosťou vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora“. Sťažovateľ ďalej dodal, že jeho trestná vec nie je   ani   skutkovo,   ani   právne   zložitá   a   nie   je   takého   charakteru,   ktorý   by   bránil vyšetrovateľovi   ukončiť   ju bez   zbytočných   prieťahov,   o   to   viac,   že sťažovateľ   je toho názoru, že dôvody na jeho trestné stíhanie nie sú a ani neboli dané.

V ďalšej časti sťažnosti v bodoch II až V sťažovateľ poukázal na niektoré momenty trestného stíhania, ktoré však ako námietku o porušení konkrétneho práva alebo slobody nepremietol   do   petitu   sťažnosti.   V   tejto   súvislosti   sťažovateľ   namietal   nezákonnosť a nepreskúmateľnosť uznesenia o vznesení obvinenia, nezákonnosť zadržania a následnej väzby,   nezákonnosť   použitia   informačno-technických   prostriedkov,   nepoužiteľnosť obrazovo-zvukových   záznamov   z   dôvodu   nezabezpečenia   prekladu   ich   obsahu do slovenského jazyka, sprístupnenie obsahu spisu s utajovanými listinami neoprávneným osobám a nedostatočné zistenie skutkového stavu.

Vo   zvyšnej   časti   sťažnosti   sťažovateľ   upriamil   pozornosť   na   prieťahy   v   postupe orgánov prípravného konania. Namietal neefektívnu činnosť vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby a doplnil, že na prieťahoch v konaní sa podieľal aj dozorujúci prokurátor okresnej prokuratúry. Sťažovateľ taktiež poukázal na to, že v danej trestnej veci už bola podaná obžaloba, ktorú však Okresný súd Trebišov (ďalej len „okresný súd“) odmietol a vec vrátil prokurátorovi do prípravného konania. Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) tak, že ju zamietol. Sťažovateľ vyslovil názor, že v prípade, ak by bola v tejto veci naňho podaná kvalifikovaná obžaloba,   nemuselo   by   dochádzať   k   zbytočným   prieťahom.   Podľa   názoru   sťažovateľa priebeh prípravného konania nesignalizuje, aby postup orgánov činných v trestnom konaní smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty, v ktorom sa dosiaľ nachádza.

K neefektívnej činnosti krajskej prokuratúry sťažovateľ uviedol, že na základe ním podanej   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   krajská   prokuratúra   žiadne   prieťahy   v   konaní nezistila.

V súvislosti s neefektívnym postupom generálnej prokuratúry sťažovateľ poukázal na list   sp.   zn.   IV/1   GPt 79/14/1000   z 3.   apríla 2014,   v   ktorom   mu   generálna prokuratúra oznámila, že dozorujúci prokurátor okresnej prokuratúry koná aktívne a vo veci neboli spôsobené žiadne prieťahy.

Vo vzťahu k neefektívnej a nesústredenej činnosti vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby   a   prokurátora   okresnej   prokuratúry,   ktorá   zapríčinila   prieťahy   v konaní,   a   tým porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sťažovateľ poukázal na to, že vyplýva prvotne už z nezákonne získaného dôkazu z použitia informačno-technických prostriedkov.

K   chronológii   úkonov   vykonaných   vyšetrovateľom   úradu   inšpekčnej   služby sťažovateľ uviedol, že vo vzťahu k jeho osobe okrem vznesenia obvinenia a jeho výsluchu ako   obvineného   neboli   vykonané   žiadne   relevantné   procesné   úkony   smerujúce k odstráneniu jeho právnej neistoty, v ktorej sa nachádza viac ako 5 rokov a 5 mesiacov.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   tiež   poukázal   na   uznesenie   ústavného   súdu   sp.   zn. III. ÚS 59/2014 z 29. januára 2014, ktorým bola jeho predchádzajúca sťažnosť, v ktorej ako porušovateľa   identických   práv   označil   len   úrad   inšpekčnej   služby,   odmietnutá   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v záujme ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietal prieťahy v trestnom konaní použitím týchto právnych prostriedkov, ktoré k sťažnosti pripojil:

„-   Sťažnosť   na   prieťahy   (nečinnosť)   v   konaní   zo   dňa   29.   09.   2012,   adresovaná na Okresný súd Trebišov...

-   Sťažnosť   na   prieťahy   (nečinnosť)   v   konaní   zo   dňa   29.   09.   2012,   adresovaná na Okresnú prokuratúru Trebišov...

-   Sťažnosť   na   prieťahy   (nečinnosť)   v   konaní   zo   dňa   02.   11.   2012,   adresovaná na Krajský súd v Košiciach...

- Námietka na neefektívnu a nesprávnu činnosť orgánov prípravného konania zo dňa 02. 05. 2013, adresovaná JUDr. Jane Dubovcovej, verejnej ochrankyni práv...

- Opakovaná sťažnosť na prieťahy v konaní (nečinnosť a neefektívnu činnosť) zo dňa 02. 05. 2013, adresovaná na odbor inšpekčnej služby východ úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky...

-   Sťažnosť   na   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd v trestnom konaní vedenom na odbore inšpekčnej služby východ úradu inšpekčnej   služby   sekcie   kontroly   a   inšpekčnej   služby   Ministerstva   vnútra   Slovenskej republiky pod číslom konania ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 zo dňa 03.02.2014, adresovaná generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že postupom okresnej   prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 62/12, postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1/2 Kpt 75/12, postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1   GPt   79/14/1000   a   postupom   úradu   inšpekčnej   služby   v   konaní   vedenom   pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009   (pôvodne   pod   ČVS:   SKIS-130/IS-4-V-2008)   bolo   porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru, aby okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre, generálnej prokuratúre a úradu inšpekčnej služby prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   úradu   inšpekčnej   služby   v   konaní vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 62/12

Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že postupom úradu inšpekčnej služby v trestnom konaní vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne sťažovateľ uviedol, že k porušeniu označených   práv malo dôjsť aj postupom okresnej   prokuratúry v postavení dozorujúcej prokuratúry v období od začatia jeho trestného stíhania. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v prípravnom konaní patria rozhodovacie právomoci orgánom   činným   v   trestnom   konaní,   teda   vyšetrovateľovi,   ktorý   je   zo   zákona   riadený a kontrolovaný   dozorujúcim   prokurátorom   príslušnej   prokuratúry,   v   danom   prípade okresnej prokuratúry.

Z   judikatúry   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   vyplýva,   že   primeraná   lehota na rozhodnutie v trestnej veci začína plynúť od obvinenia, ku ktorému spravidla dochádza v prípravnom konaní (napr. Wemhoff v. Spolková republika Nemecko z 27. júna 1968, séria A, č. 7, s. 26 – 27, § 19).

Podľa judikatúry ústavného súdu účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   v   trestnom   konaní   prípravnom   na   rozdiel   od   trestného   konania súdneho je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe uznesenia o vznesení obvinenia   proti nej. Právna neistota   sa   týka toho, či   orgán   činný v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby, alebo navrhne, v závislosti   od   výsledkov   dokazovania   v   prípravnom   konaní,   iný   spôsob   konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania (IV. ÚS 210/04, II. ÚS 325/06).Za   zbytočný   prieťah v trestnom   konaní možno považovať dobu   nečinnosti   alebo zjavne neefektívnej   činnosti   príslušného   orgánu   pri   napĺňaní   účelu   Trestného   poriadku, predovšetkým požiadavky, aby trestné činy boli náležite zistené (III. ÚS 99/02).

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   konštantnou   judikatúrou   berie   do   úvahy,   že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno vtedy, ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa   nepreukázali   v   čase   podania   sťažnosti   takú   intenzitu   porušenia   základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   aby   bola   sťažnosť   prijatá   na   ďalšie   konanie“ (II. ÚS 93/03).

Zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj z predloženého spisu úradu inšpekčnej služby a zo spisu okresnej prokuratúry v predmetnej veci   je zrejmé, že trestné stíhanie bolo začaté uznesením ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 z 9. septembra 2008, pričom na základe získaných dôkazov bolo proti sťažovateľovi, ako aj ďalším osobám vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa z 8. decembra 2008. Uznesením zo 4. februára 2009 bol sťažovateľ spolu s ďalšími spoluobvinenými vylúčený na samostatné konanie vedené pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009. Prípravné konanie v danej trestnej veci bolo ukončené vyšetrovateľom úradu inšpekčnej služby 11. októbra 2010 návrhom na podanie obžaloby po vykonaní rozsiahleho dokazovania, ktorý bol Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky doručený 21. októbra 2010. Z dôvodu zmeny právnej kvalifikácie skutku, pre ktorý   bolo   proti   sťažovateľovi   a   ostatným   spoluobvineným   vznesené   obvinenie,   došlo k zmene príslušnosti prokuratúry, a preto bola daná trestná vec 20. januára 2012 odstúpená na ďalšie konanie okresnej prokuratúre. Prokurátor okresnej prokuratúry 10. februára 2012 podal   obžalobu   na   okresnom   súde.   Uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   3   T   26/2012 z 26. apríla   2012   bola   obžaloba   odmietnutá   a   vec   vrátená   okresnému   prokurátorovi. O sťažnosti   prokurátora   okresnej   prokuratúry   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp.   zn. 3 T 26/2012 z 26. apríla 2012 rozhodol krajský súd na neverejnom zasadnutí 31. decembra 2012 uznesením sp. zn. 4 To 61/2012, ktorým jeho sťažnosť zamietol. Spis bol okresnej prokuratúre vrátený 11. marca 2013 a následne úradu inšpekčnej služby 10. apríla 2013 s pokynom prokurátora okresnej prokuratúry v zmysle rozhodnutí všeobecných súdov v tejto veci doplniť dokazovanie.

Z   už   popísaného   priebehu   uvedeného   konania   vyplýva,   že   konanie   vo   veci sťažovateľa po vznesení obvinenia proti nemu trvá už viac ako päť rokov. Z jeho celkového trvania nemožno na ťarchu napadnutého úradu inšpekčnej služby a okresnej prokuratúry započítať obdobie od 10. februára 2012 do 11. marca 2013 (13 mesiacov), v ktorom sa spis v tejto veci nachádzal na okresnom súde z dôvodu predbežného prerokovania obžaloby a následne na krajskom súde v dôsledku rozhodovania o sťažnosti prokurátora okresnej prokuratúry proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 3 T 26/2012 z 26. apríla 2012. Ústavný súd v súvislosti s výsledkom predbežného prerokovania obžaloby súčasne poznamenáva, že obžaloba prokurátora okresnej prokuratúry bola odmietnutá a vec vrátená do prípravného konania pre účely doplnenia dokazovania v súdmi naznačenom smere.

Zo   spisového   materiálu   predloženého   okresnou   prokuratúrou   tiež   vyplýva,   že konanie   v   predmetnej   trestnej   veci   bolo   objektívne   predĺžené   aj   z   dôvodu,   že   postup vyšetrovateľa   bol   viackrát   preskúmavaný   nielen   pri   vykonávaní   dozoru   okresnou prokuratúrou i krajskou prokuratúrou, ale i na základe podnetov podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“), ako i opakovaných podnetov podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, ako aj podávaných sťažností na prieťahy v konaní, ktoré sťažovateľ ako obvinený v záujme ochrany svojich práv opakovane aktívne využíval. Vo vzťahu k preskúmavaniu podnetov sťažovateľa, v ktorých poukazoval na neefektívnu a nesprávnu činnosť prokurátora okresnej prokuratúry,   bol   spis   opakovane   predkladaný   krajskej   prokuratúre,   kde   sa   nachádzal v období   od   20.   mája   2013   do   4.   júla   2013,   od 26. júla   2013   do   10.   septembra   2013, od 23. septembra 2013 do 30. októbra 2013, od 13. februára 2014 do 24. apríla 2014, teda celkovo   6   mesiacov;   uvedené   obdobia   rovnako   nemožno   pričítať   na   ťarchu   úradu inšpekčnej   služby   ani   okresnej   prokuratúry.   Prokurátor   okresnej   prokuratúry   pri preskúmavaní   zákonnosti   postupu   vyšetrovateľa   v   predmetnej   veci   nezistil   bezdôvodnú nečinnosť, resp. iné nedostatky v jeho postupe, ktoré by mu mohli byť pričítané na ťarchu. Taktiež prokurátor krajskej prokuratúry v predmetnom konaní žiadne porušenie zákonnosti v postupe okresného prokurátora v uvedenej veci nezistil a jeho podnety opakovane odložil bez prijatia opatrení.

V   danej   trestnej   veci   ústavný   súd   poukazuje   na   skutočnosť,   že   k   zbytočným prieťahom   v   konaní   došlo   najmä   v   dôsledku   postupu   prokurátora   Úradu   špeciálnej prokuratúry   generálnej   prokuratúry,   ktorý   od   podania   návrhu   na   podanie   obžaloby vyšetrovateľom   úradu   inšpekčnej   služby   z   11.   októbra   2010   až   do   12.   januára   2012 (prieťahy v trvaní 14 mesiacov) bezdôvodne nekonal. Z listu generálnej prokuratúry sp. zn. IV/1 GPt 79/14/1000 z 3. apríla 2014 tiež vyplýva, že v tomto období konštatoval nečinnosť prokurátora   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   aj   generálny   prokurátor   Slovenskej   republiky a prijal účinné opatrenia na ich predchádzanie, o čom bol sťažovateľ písomne vyrozumený. Ústavný súd   konštatuje,   že postup Úradu   špeciálnej prokuratúry   generálnej prokuratúry sťažovateľ v sťažnosti nenamietal.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   vzhľadom   na   správanie sťažovateľa, ako aj postup namietaných orgánov činných v trestnom konaní vo svojom súhrne   treba trestné   konanie   kvalifikovať ako   také,   ktoré   nie   je poznačené   zbytočnými prieťahmi takej intenzity, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie označených práv, a preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

2.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1/2 Kpt 75/12

Sťažovateľ v sťažnosti taktiež namietal, že postupom krajskej prokuratúry došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní v postupe úradu inšpekčnej služby a okresnej prokuratúry krajská prokuratúra reagovala listom sp. zn. 1/2 Kpt 75/12 tak, že nezistila žiadne prieťahy vo veci.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia prokurátor   upovedomí   podávateľa   podnetu   v   lehote   ustanovenej   v   odseku   1   o   spôsobe vybavenia podnetu. V rovnakej lehote upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený   prokurátor   (§   54   ods.   2   zákona   o   prokuratúre).   Podľa   §   34   ods.   2   zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku   1   len   vtedy,   ak   obsahuje   nové   skutočnosti.   Ďalším   opakovaným   podnetom sa rozumie   v   poradí   tretí   a   ďalší   podnet,   v   ktorom   podávateľ   podnetu   prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že krajská prokuratúra nemá v trestnej veci   sťažovateľa   postavenie   dozorujúcej   prokuratúry,   ale   je   len   nadriadeným   orgánom vo vzťahu k okresnej prokuratúre. Z obsahu sťažnosti a zo spisového materiálu tiež vyplýva, že   sťažnosti   na   prieťahy   v   posudzovanom   konaní,   ako   aj   podnety   na   preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí prokurátora okresnej prokuratúry podané sťažovateľom boli krajskou prokuratúrou riadne a včas vybavené.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti tú časť, ktorou   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   práv   nečinnosťou   krajskej   prokuratúry, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

3.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   generálnej   prokuratúry   v   konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 79/14/1000

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej namietal, že postupom generálnej prokuratúry došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní v postupe úradu inšpekčnej služby generálna prokuratúra   reagovala listom   č.   k. IV/1   GPt   79/14/1000-13   z 3.   apríla 2014, v ktorom uviedla, že okresná prokuratúra nespôsobila žiadne prieťahy vo veci, prokurátor okresnej prokuratúry koná aktívne a zo strany vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby je potrebné realizovať iba niekoľko úkonov a prípravné konanie ukončiť.

Z   uvedeného   je   zrejmé,   že   v   konaní   o   návrhu   sťažovateľa   v   predmetnej   veci postupovala generálna prokuratúra primerane a žiadne obdobie zbytočných prieťahov v jej postupe nebolo zistené. Porušenie sťažovateľom v sťažnosti označených práv navyše len v dôsledku   jeho   nespokojnosti   s   výsledkom   uvedeného   konania   taktiež   nemožno konštatovať.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014