znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 315/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Bc. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. D. M., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach v konaní vedenom pod ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Bc. J. S. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2011   doručená   sťažnosť   Ing.   Bc.   J.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného porušenia   základných   práv   podľa   čl.   12   ods.   1,   čl.   46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práv podľa   čl.   6   ods.   1 a 3   písm.   b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2.   Zo   sťažnosti   a z jej príloh   vyplýva, že sťažovateľ   je uznesením   vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ pod ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 z 27. decembra 2004 stíhaný pre trestný čin poškodzovania veriteľa v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 256 ods. 2 písm. b)   a   ods.   5   písm.   b)   zákona   č.   140/1961   Zb.   Trestný   zákon   v   znení   neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“). Trestné stíhanie jeho osoby v súčasnom období stále prebieha a nebolo ukončené ani v štádiu prípravného konania: „Súdnej ochrany sa... sťažovateľ nemôže domáhať, pretože vyšetrovanie ani po viac ako 6,5 roka nie je ukončené, dozorový prokurátor/vyšetrovateľ doposiaľ nerozhodol o prípadnom zastavení trestného stíhania, dozorový prokurátor nepodal na súd obžalobu pre   stíhaný   trestný   skutok.“ Sťažovateľ   koncentroval   svoje   námietky   k prebiehajúcemu trestnému   stíhaniu   svojej   osoby,   k pochybeniam   v   postupe   konajúceho   vyšetrovateľa okresného   riaditeľstva   a tvrdí,   že   v   jeho   postupe „...   došlo   a aj   naďalej   dochádza k flagrantnému   porušovaniu   práva...   na   spravodlivosť   konania,   potieraniu   efektívneho výkonu práva... na obhajobu po začatí trestného stíhania..., k zjavnému porušovaniu práva rovnosti   a zásady   kontradiktórnosti   trestného   konania  ...“,   tým,   že „...   mu   nebol   daný primeraný   čas   a možnosti   na   prípravu   svojej   obhajoby,   mať   vedomosť   o úkonoch realizovaných vyšetrovateľom PZ a vypočúvaní svedkov, svedkov – poškodených po začatí trestného stíhania,   postupom vyšetrovateľa   PZ   mu bola   odňatá   možnosť klásť   svedkom otázky, obhajovať sa osobne.... tým, že mu neoznámil zákonom predpísaným spôsobom termíny a časy výsluchov a tým... znemožnil a zmaril... účinnú a efektívnu realizáciu jeho práva   na   obhajobu,   maril   kontradiktórnosť   konania   vo   veci   samej.“.   Dôsledkom dlhodobého trestného stíhania sťažovateľa „... došlo postupne k výrazným a neprimeraným zásahom do súkromného a osobného života... do jeho práva na súkromie... vytváraniu stavu právnej a osobnej neistoty, traumatizovaniu... jeho rodiny, k zásahom do práva na česť a dobrú povesť, spoločenskú reputáciu... v podnikateľskom prostredí... “.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol :

„I. Základné právo sťažovateľa na rovnosť v právach zaručeného čl. 12 ods. 1 ústavy SR postupom Okresného riaditeľstva... v konaní ČVS:ORP-100/OEK-K1-2004 zo dňa 27. 12. 2004 porušené bolo.

II. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy...   a základné   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   prejednaná v primeranej   lehote   podľa   čl.   6ods.   1   Dohovoru...   postupom   Okresného   riaditeľstva... v konaní ČVS:ORP-100/OEK-K1-2004 zo dňa 27.12.2004 porušené bolo.

III. Základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru... ako aj základné právo sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3... dohovoru... postupom Okresného riaditeľstva... v konaní ČVS:ORP-100/OEK-K1-2004 zo dňa 27. 12. 2004 porušené bolo.

IV. Ing. Bc. J. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9.750,-€.... V. Ing. Bc. J. S. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18,- €...“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   Sťažovateľ   svoje   námietky   týkajúce   sa   porušenia   označených   práv   postupom okresného   riaditeľstva   PZ   v napadnutom   konaní   odvodzuje   predovšetkým   z porušenia svojho   práva   na   obhajobu,   k porušeniu   ktorého   malo   dôjsť   postupom   vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ, ktorý spôsobom vedenia dokazovania v prípravnom konaní „... porušil právo rovnosti a zásadu kontradiktórnosti... a to tým, že neumožnil sťažovateľovi mať vedomosť o ním realizovaných úkonoch – výsluchoch svedkov a spoluobvinenej, čím odňal sťažovateľovi realizáciu jeho základného ústavného práva – právo klásť svedkom, svedkom-poškodeným ako aj spoluobvinenej otázky, včítane realizácie procesného úkonu konfrontácie...“ (pozri bod 2).

7. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

8. Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že sťažovateľ sa v podanej sťažnosti domáha preskúmania postupu okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004.   Tento   postup   už   ústavný   súd   posudzoval   a svojím   uznesením   č.   k. III. ÚS 87/2011-15 z 2. marca 2011 sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol. Predmetné rozhodnutie z 2. marca 2011 bolo advokátke sťažovateľa doručené 4. mája 2011, t. j. viac ako 1 mesiac pred podaním tejto sťažnosti. Ten istý nárok na ochranu ústavnosti uplatnil sťažovateľ aj v tomto konaní. Tvrdí, že boli porušené jeho základné práva podľa čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) dohovoru (rovnako ako vo veci sp. zn. III. ÚS 87/2011, pozn.), pričom svoje námietky koncentroval (iba) k postupu okresného riaditeľstva v napadnutom konaní. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd by mal opätovne konať a rozhodovať vo veci, o ktorej už rozhodol svojím uznesením č. k. III. ÚS 87/2011-15 z 2. marca 2011. Prostým porovnaním nosných dôvodov sťažnosti sťažovateľa (tejto a predchádzajúcej) ústavný súd konštatuje, že tieto dôvody, ako aj sťažovateľom označené práva, ktoré mali byť podľa jeho názoru porušené, sú totožné, pričom od času prijatia pôvodného rozhodnutia ústavného súdu, t. j. od 2. marca 2011 (pričom advokátke sťažovateľa bolo toto rozhodnutie navyše doručené až 4. mája 2011), do   podania ostatnej sťažnosti, t. j. do 23. júna 2011, uplynulo obdobie viac ako 3 mesiace,   počas   ktorých   nebolo   zistené   a sťažovateľ   to   ani   netvrdil,   žeby   podmienky konania boli už splnené (pozri bod 7 in fine).

9. Vzhľadom na uvedené (bod 7 a 8) sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná, a preto ústavný súd rozhodol o nej tak, že ju odmietol pre neprípustnosť [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].

10.   Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   už   pri   jej   predbežnom prerokovaní ako   celok,   bolo   bez právneho významu zaoberať sa   ďalšími   požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011