znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 315/08-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. D., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia jeho základných   práv   podľa   čl.   17   ods.   5,   čl.   47   ods.   3   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a podľa čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 Nto 13/07 zo 6. septembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. D. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenského súdu na jej prejednanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. novembra 2007 doručená sťažnosť Ľ. D., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 5, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),   ako aj práv   podľa   čl.   5   ods.   4   a   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Nto 13/07 zo 6. septembra 2007 (ďalej aj „uznesenie zo 6. septembra 2007“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že uznesením krajského súdu zo 6. septembra 2007 došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 5, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 37 ods. 3 listiny, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol 7. februára 2007 vzatý do vyšetrovacej väzby uznesením Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 9/2007 podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu podľa § 71 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku. Lehota väzby sťažovateľa začala plynúť od 4. februára 2007 o 22.45 h.

Podľa sťažovateľa napriek tomu, že lehota jeho väzby skončila 4. augusta 2007, do toho dňa nebol v jeho veci podaný návrh na predĺženie väzby.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „prokurátor“) podal 24. mája 2007 vo veci sťažovateľa obžalobu. Predbežné prerokovanie tejto obžaloby bolo nariadené   na   8.   november   2007.   Okresný   súd   však   predbežné   prerokovanie   obžaloby odročil pre nedoručenie obžaloby sťažovateľovi na 6. december 2007.

Podľa   sťažovateľa   jeho   väzba   od   podania   obžaloby   (24.   máj   2007)   až   do   dňa podania   sťažnosti   nespĺňala   kritériá   zákonnosti,   pretože   sa   v súlade   s judikatúrou ústavného   súdu   aj Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   na   ktorú   sťažovateľ   vo   svojej sťažnosti poukázal, neopiera o rozhodnutie súdu, ktorý obžalobu prijal a má vo veci konať. V prípade,   že   takéto   rozhodnutie   o väzbe   nie   je   vydané   včas,   potom   sa   väzba   stáva protiprávnou s následkami porušenia práv na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 ústavy a čl. 5 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ podal 2. augusta 2007 námietku voči „celému OS: Lučenec“, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením zo 6. septembra 2007. Na pojednávaní 4. októbra 2007 sťažovateľ   svoju   námietku „zopakoval“. Vzhľadom   na   to,   že   sudca   túto   námietku „neakceptoval“, podal ju sťažovateľ 8. októbra 2007 priamo krajskému súdu, ktorý sa ňou „vôbec nezaoberal, ale založil ju do... trestného spisu“.

Podľa názoru sťažovateľa „ak vzniknú dôvody na to, že súd konajúci vo veci samej bude vo veci zaujatý alebo predpojatý sú to, dostačujúce dôvody na to, že v danom prípade bol porušený čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru. Dávam do pozornosti aj tú skutočnosť, že uznesenie KS: v B. Bystrici zo dňa: 6. 9. 2007: pod : sp: zn: 2 Nto 13/07: je uznesenie I. stupňového súdu. To, že voči uvedenému uzneseniu neni opravný prostriedok si myslím, že je tiež proti ústave a je v rozpore s čl. 13 dohovoru – právo na účinný opravný prostriedok.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví:

„1.) Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp: zn: 2 NTo 13/07 zo dňa 6. 10. 2007 (zrejmá nesprávnosť správne malo byť 6. 9. 2007 pozn.) došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa vyplývajúceho z čl: 47 ods: 3, čl: 48 ods: 2 a čl: 17 ods: 5 Ústavy – SR: ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd čl: 5 ods. 4 a čl: 6 ods: 1 a Listine základných práv a slobôd čl: 37 ods: 3.

2.) Ústavný súd SR: zrušuje rozhodnutie – a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp: zn: 2 Nto 13/07 a prikazuje aby vo veci opätovne rozhodol.

3.) Ústavný súd SR: prikázal Okresnému súdu v Lučenci aby Didiho Ľubomíra – sťažovateľa neodkladne z väzby prepustil na slobodu.“

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Sťažovateľ v predmetnej veci namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 5, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 37 ods. 3 listiny, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu zo 6. septembra 2007, ktorým krajský súd rozhodol o jeho námietke zaujatosti tak, že sudcov okresného súdu nevylúčil z vykonávania   úkonov   v trestnej   veci   vedenej   na   tomto   súde   pod   sp.   zn.   3 T 106/07. K porušeniu označených práv podľa sťažovateľa došlo v dôsledku toho, že v predmetnej veci krajský súd nevylúčil sudcov okresného súdu z vykonávania úkonov, t. j. rozhoduje o nej zaujatý sudca, a taktiež tým, že v priebehu ďalšieho konania na ďalšiu sťažovateľom vznesenú námietku zaujatosti okresný súd žiadnym spôsobom nereagoval.

Podľa § 306 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie.

Podľa   §   307   ods.   2   Trestného   poriadku   osoba   oprávnená   podať   odvolanie   proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané   oneskorene,   osobou   neoprávnenou   alebo   osobou,   ktorá   sa   odvolania   výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.Podľa   §   316   ods.   3   písm.   a)   Trestného   poriadku   odvolací   súd   zruší   napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že súd rozhodol v nezákonnom zložení.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa §   316   ods.   1   alebo   nezruší   rozsudok   podľa   §   316   ods.   3,   preskúma   zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako   aj   správnosť   postupu   konania,   ktoré   im   predchádzalo.   Na   chyby,   ktoré   neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Ústavný   súd   vo   svojom   rozhodovaní   vychádza   z ústavného   princípu   subsidiarity svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení   možno   na   ústavnom   súde   namietať   pochybenia   znamenajúce   porušenia   práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. Zívala III. ÚS 3/02, Ölveczky III. ÚS 18/04, Mamonov III. ÚS 75/05, Karlin IV. ÚS 76/05).Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   nie   je iba   jeho povinnosťou   ako   súdneho   orgánu ochrany   ústavnosti   zabezpečovať   v rámci   svojej   rozhodovacej   právomoci   ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd konajúci v trestnej veci sťažovateľa po podaní obžaloby, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností daného prípadu, vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania. Z uvedených ustanovení Trestného poriadku je zrejmé, že ochranu svojho práva na nestranný a nezávislý súd, resp. práva na zákonného sudcu má sťažovateľ možnosť účinným spôsobom realizovať pred všeobecným súdom v priebehu trestného konania vedeného proti nemu   prostredníctvom   podania   odvolania,   resp.   dovolania,   a preto ústavný   súd   jeho sťažnosť   pri   jej   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľova argumentácia týkajúca sa nezákonnosti jeho   väzby   po   podaní   obžaloby   proti   nemu   je   identická   s argumentáciou   obsiahnutou v sťažnosti sťažovateľa vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 814/07, a preto sa s ňou ústavný súd s prihliadnutím na petit v nej sformulovaný nezaoberal.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol,   bolo   už   ďalej   bezpredmetné rozhodovať   o   sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 1. októbra 2008