znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 314/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. P., P., zastúpeného advokátkou JUDr. I. G., P., vo veci namietaného porušenia základného práva „na nemožnosť stíhania inak, ako z dôvodov a spôsobom,   ktorý   ustanoví   zákon“ podľa   čl.   17   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky uznesením „povereného príslušníka PZ mjr. PhDr. M. K. z Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ o vznesení obvinenia, ČVS: PPZ-7/BPK-Z-SV-2009, zo dňa 16. 3. 2009, v spojení s uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi, č. k. 2 Pv 313/09-16, zo dňa 28. apríla 2009“ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. M. P.   o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2009 doručená sťažnosť Mgr. M. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva „na nemožnosť stíhania inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením «povereného príslušníka PZ mjr. PhDr. M. K. z Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ o vznesení obvinenia, ČVS: PPZ-7/BPK-Z- SV-2009,   zo   dňa   16.   3.   2009 (ďalej   len   „Úrad   boja   proti   korupcii“,   resp.   „uznesenie o vznesení   obvinenia“),   v   spojení   s uznesením   prokurátora   Okresnej   prokuratúry v Prievidzi, č. k. 2 Pv 313/09-16, zo dňa 28. apríla 2009 (ďalej len „okresná prokuratúra“, resp. „uznesenie prokurátora“)».

1. Zo sťažnosti vyplynulo, že „Na základe uznesenia... zo dňa 16. 3. 2009, bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre prečin falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny... podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovanie cudzích   práv   podľa   §   375   ods.   1   písm.   a)   Trestného   zákona   spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období od 29. 1. 2007 do 14. 2. 2007 v P., MUDr. M. A. ako primátor mesta P., Ing. S. H. v postavení   zástupcu   primátora   mesta   P.   a Mgr.   M.   P.   ako   právny   zástupca   mesta   P., po vzájomnej dohode, potom, ako bol dňa 29. 1. 2007 vydaný pod sp. zn. Pd 8/2007 protest prokurátorky Okresnej prokuratúry v P. proti uzneseniu Mestského zastupiteľstva v P. č. 48/2006   zo   dňa   29.   12.   2006,   ktorým   mestské   zastupiteľstvo   zvolilo   dvoch   poslancov mestského   zastupiteľstva   do   funkcie   zástupcu   primátora,   sfalšovali   obsah   uznesenia   č. 2/2007 a zápisnice zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta P. konaného dňa 17. 1. 2007 v P., do ktorých dali zapísať, že Mestské zastupiteľstvo na zasadnutí dňa 17. 1. 2007 zrušilo uznesenie MZ č. 48/2006 z 29. 12. 2006 a zvolilo Ing. S. H. do funkcie zástupcu primátora mesta P. B., napriek tej skutočnosti, že mali vedomosť o tom, že obsah takto upravenej   zápisnice   a uznesenia   nesúhlasí   so   skutočným   priebehom   Mestského zastupiteľstva v P. konaného dňa 17. 1. 2007, uznesenie a zápisnicu ako pravé zverejnili, pričom   konali   s   tým   úmyslom,   aby   sa   opätovne   nekonala   slobodná   voľba   zástupcu primátora obecným zastupiteľstvom mesta tak, ako to vyplýva z čl. 30 Ústavy SR a § 13b ods. I zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Proti tomuto uzneseniu si sťažovateľ podal sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi... zo dňa 28. apríla 2009 zamietnutá.

Okrem   vecných   dôvodov   uvádzaných   v   sťažnosti   proti   vzneseniu   obvinenia sťažovateľ namietal tú skutočnosť, že uznesenie bolo vydané nepríslušným orgánom, t. j. v rozpore   zo zákonom.   Uznesenie,   ktorým   bolo   sťažovateľovi   vznesené   obvinenie...   bolo vydané povereným príslušníkom PZ mjr. PhDr. M. K. z Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ, napriek tomu, že tento osobitný útvar polície   je...   zriadený   vo veciach,   ktoré   patria   do   právomoci   Špeciálneho   súdu...   Je nepochybné,   že   trestné   stíhanie   pre   prečiny,   pre   ktoré   bolo   sťažovateľovi   vznesené obvinenie, nie sú vecou patriacou do právomoci Špeciálneho súdu, čím nie je daná ani právomoc Úradu boja proti korupcii, keďže v tejto veci je daná právomoc okresného súdu a v prípravnom konaní právomoc miestne príslušnej služby justičnej polície.“.

2. Sťažovateľ tvrdí, že „… je nepochybné, že v mojej veci nie sú splnené podmienky príslušnosti Špeciálneho súdu, preto príslušným súdom... je okresný súd a s poukazom na túto skutočnosť nie je ani v prípravnom konaní príslušným konať Úrad boja proti korupcii... Uznesenie   o   vznesení   obvinenia   bolo   teda   vydané   v   rozpore   so   zákonom   nepríslušným orgánom   a   tento   nedostatok   príslušnosti   nie   je   možné   odôvodniť   existenciou   interného predpisu, či individuálneho rozhodnutia Prezidenta PZ, keďže vecná príslušnosť Úradu boja   proti   korupcii   je   zákonom   171/1993   Z.   z.   o   policajnom   zbore   v   znení   neskorších predpisov presne vymedzená, zákon nepripúšťa výnimky, a teda rozsah právomoci nemôže byť rozšírený žiadnym interným predpisom či rozhodnutím nižšej právnej sily než je zákon. V danej   veci   mala   byt'   príslušnosť   odboru   boja   proti   korupcii...   určená   opatrením Prezidenta Policajného zboru gen. JUDr. J. P... zo dňa 9. 2. 2009, avšak takýto postup je nezákonný, keďže zákon... o policajnom zbore... na základe ktorého bol Úrad boja proti korupcii PPZ ako osobitný útvar zriadený nepripúšťa možnosť rozšírenia príslušnosti tohto útvaru na iné trestné činy než tie, ktoré patria do právomoci Špeciálneho súdu. Nič na tom nemení   ani   skutočnosť,   že opatrenie   o   určení   príslušnosti   bolo   vydané   s   poukazom   na ustanovenie čl. 3 ods. 5 písm. b) Nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2007 v platnom znení, keďže   ustanovenia   tohto   nariadenia   o   výberovej   príslušnosti   umožňujúce   rozšíriť príslušnosť Úradu boja proti korupcii PPZ i na vyšetrovanie iných trestných činov než tých, ktoré spadajú do príslušnosti Špeciálneho súdu sú v rozpore so zákonom.“.

3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „... V predmetnej veci bolo uznesenie povereného príslušníka   Úradu   boja   proti   korupcii   PPZ...   preskúmané...   prokurátorom   Okresnej prokuratúry   v   Prievidzi,   pričom   ani   tento   orgán...   neposkytol   účinnú   ochranu   právam sťažovateľa,   preto   nemá   inú   možnosť   ako   domáhať   sa   ochrany   na Ústavnom   súde   SR. Uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi... zo dňa 28. apríla 2009... bolo sťažovateľovi prostredníctvom obhajcu doručené dňa 7. 5. 2009...“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:„Uznesením... Úradu   boja   proti   korupcii,   odboru   boja   proti   korupcii   Západ o vznesení   obvinenia,   ČVS:   PPZ-7/BPK-Z-SV-2009,   zo   dňa   16.   3.   2009,   v   spojení s uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi, č. k. 2 Pv 313/09-16, zo dňa 28. apríla, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na nemožnosť stíhania inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon upraveného v článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

Sťažovateľ   navrhol   zrušiť   predmetné   uznesenie   o vznesení   obvinenia   a naň nadväzujúce uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry. Žiadal priznať mu náhradu trov konania.

5. K sťažnosti sťažovateľ okrem iných písomností pripojil aj uznesenie prokurátora okresnej   prokuratúry...   z 28.   apríla   2009,   ktorým   bola   sťažovateľova   sťažnosť   proti uzneseniu   o začatí   trestného   stíhania   a vznesení   obvinenia   zo   16.   marca   2009   ako nedôvodná zamietnutá.

Z odôvodnenia predmetného uznesenia prokurátora okresnej prokuratúry považuje ústavný súd za relevantné citovať túto jeho časť:

«... Proti uzneseniu... vznesení obvinenia... podal Mgr. M. P... sťažnosť. V sťažnosti v podstate   namietal   vecnú   príslušnosť   povereného   príslušníka,   ktorý   vydal   napadnuté uznesenie,   namietal   aj nedostatočné   odôvodnenie   napadnutého   rozhodnutia   vo   vzťahu k objektívnej   stránke   prečinov,   keď   sťažovateľovi   z   odôvodnenia   nie   je   zrejmé   čo   bolo podkladom pre záver povereného príslušníka PZ o tom, že „po vzájomnej dohode sfalšoval obsah uznesenia č. 2/2007 a zápisnice...“

Podľa   §   192   ods. 1, písm.   a),   b)   Trestného   poriadku   som   preskúmal   správnosť výroku   napadnutého   uznesenia,   proti   ktorému   sťažovateľ   podal   sťažnosť   a   konanie predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia.

Z   dôkazov   zadovážených   v   tomto   štádiu   trestného   konania   vyplýva,   že   poverený príslušník PZ postupoval pri rozhodovaní v súlade s § 199 a § 206 Trestného poriadku a napadnutým uznesením rozhodol správne.

Podľa   §   202   ods.   2   Trestného   poriadku „Skrátené   vyšetrovanie   o   prečinoch, pre ktoré   zákon   ustanovuje   trest   odňatia   slobody,   ktorého   horná   hranica   neprevyšuje tri roky, vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. b) až g); o ostatných vykonáva skrátené vyšetrovanie policajt uvedený v § 10 ods. 8, písm. a).“ Vzhľadom   na   trestnú   sadzbu   pre   prečin   podľa   §   352   ods.   1   Trestného   zákona a pre prečin podľa § 375 ods. 1 Trestného zákona je podľa § 202 ods. 2 Trestného poriadku vo veci   príslušný   konať   poverený   príslušník   Policajného   zboru.   Miestna   príslušnosť Prezídia policajného zboru sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky. A preto možno uzavrieť,   že   uznesenie   o   začatí   trestného   stíhania   a   o   vznesení   obvinenia   vydal   vecne a mieste príslušný poverený príslušník policajného zboru.

K   odôvodneniu   objektívnej   stránky   stíhaných   prečinov   v   odôvodnení   svojho rozhodnutia poverený príslušník PZ uviedol dostatok zistených skutočností, z ktorých táto vyplynula...

Na   základe   uvedeného   a s poukazom   na   argumenty   povereného   príslušníka PZ uvedené   v odôvodnení   napadnutého   uznesenia,   s ktorým   sa   stotožňujem,   považujem napadnuté uznesenie za odôvodnené v celom rozsahu.

Za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu ako aj posúdenia v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona budú vykonané ďalšie dôkazy a po ich zabezpečení príslušný orgán činný v trestnom konaní vo veci meritórne rozhodne.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam som rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.»

II.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať... inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva došlo postupom úradu boja proti korupcii v prípravnom konaní v jeho trestnej veci vedenej na tomto úrade pod sp. zn. ČVS: PPZ-7/BPK-Z-SV-2009   a jeho   uznesením   o začatí   trestného   stíhania   a vznesení obvinenia zo 16. marca 2009 v spojení s postupom okresnej prokuratúry a jej uznesením č. k. 2 Pv 313/09-16 z 28. apríla 2009.

8.   Ústavný   súd   v obdobných   prípadoch   opakovane   zdôraznil,   že   trestné   konanie od svojho   začiatku   až   po   jeho   koniec   je   procesom,   v ktorom   sa   v rámci   vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   nie   je iba   jeho povinnosťou   ako   súdneho   orgánu ochrany   ústavnosti   zabezpečovať   v rámci   svojej   rozhodovacej   právomoci   ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) môže obvinený... uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a   opravné   prostriedky.   Má   právo   zvoliť   si   obhajcu   a   s   ním   sa   radiť   aj   počas   úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom...

Podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku sú všetky orgány činné v trestnom konaní povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Ďalšie   procesné   záruky   zabezpečujúce   zákonnosť   postupu   orgánov   činných v trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred jej porušením) vyplývajú z príslušných ustanovení II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého oddielu (dozor prokurátora),   ako   aj   III.   časti   (súdne   konanie),   druhej   hlavy   (preskúmanie   a predbežné prejednanie   obžaloby),   prípadne   šiestej   hlavy   (odvolanie   a konanie   o ňom)   alebo ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) Trestného poriadku.

Taktiež   zákon   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov umožňuje   (§   31   a nasl.)   domáhať   sa   preskúmania   zákonnosti   napadnutého   rozhodnutia orgánu   verejnej   správy,   prokurátorov,   vyšetrovateľov,   policajných   orgánov   a   súdov v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu   vrátane   možnosti   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   trestná   vec   sťažovateľa   sa   v čase   podania   sťažnosti ústavnému súdu nachádzala v tzv. predsúdnom štádiu trestného konania. Z toho vyplýva, že až po podaní obžaloby sa môže začať konanie pred súdom. V takomto prípade všeobecný súd, ktorému bude podaná obžaloba, bude povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť konania predchádzajúceho podaniu obžaloby, a to tiež so zreteľom na dodržanie základných práv a slobôd   v   prípravnom   konaní.   Všeobecný   súd   má   podľa   Trestného   poriadku aplikovateľného na tento prípad celý rad účinných procesných nástrojov, ako zabezpečiť nápravu prípadného porušenia základných práv a slobôd v prípravnom konaní, ak dospeje k záveru, že boli porušené.

Keďže po prípadnom podaní obžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa,   ako   aj   odvolací   súd   v prípade   podania   odvolania   boli   súdmi   s   plnou jurisdikciou,   v ktorých   právomoci   je   posúdenie   všetkých   relevantných   skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania, dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa namietaného porušenia jeho základných práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania ústavnej   sťažnosti   právoplatne   skončená,   k záveru   o nedostatku   jeho   právomoci   konať a rozhodnúť v uvedenej veci (obdobne napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

Platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi (ako obvinenému) v ďalšom   priebehu   konania   v rámci   uplatnenia   práva   na   obhajobu   právne   účinným spôsobom   namietať porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd   garantovaných   ústavou v dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa (prípadne prokurátora okresnej prokuratúry) v jeho trestnej veci.

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia jeho základných práv priamo pred súdom prvého stupňa v rámci konania o merite veci a následne zákonom dovoleným spôsobom aj prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Nevyužitie   uvedených   možností   ochrany   označeného práva   sťažovateľa   nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   uvedeného   zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009