znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 314/08-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. T.,   P., t. č.   vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namietal porušenie práva na prezumpciu neviny zaručeného čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl.   14   ods.   2   Medzinárodného   paktu   o   občianskych   a politických   právach   postupom a návrhom Okresnej prokuratúry Prievidza č. k. 2 Pv 706/06-19 z 25. augusta 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. T.   o d m i e t a.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra 2008   (doplnená   podaním   z 11.   septembra   2008)   doručená   sťažnosť   M.   T.   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie práva na prezumpciu neviny zaručeného čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 14 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) postupom a návrhom Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 2 Pv 706/06-19 z 25. augusta 2006.

Zo   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokladov   vyplynulo,   že sťažovateľ   žiadal „doplnenie   ústavnej   sťažnosti   zo   dňa   17.   6.   2008,   register   14648/08“ keď   uviedol,   že „doplňujem   svoju   ústavnú   sťažnosť   a rozširujem   petit   sťažnosti,   kde   v tomto   doplnení poukazujem, že došlo aj k porušeniu práva na prezumpciu neviny... postupom a návrhom... Okresnej prokuratúry Prievidza č. 2 Pv 706/06-19, za ktoré sú zodpovedné súdy.“.

V ďalšom uvádzal, že namieta návrh okresnej prokuratúry na vzatie do väzby sp. zn. 2 Pv 706/06 z 25. augusta 2006 (ďalej len „namietaný návrh“), o ktorom v následnom slede rozhodovali súdy. Po uvedení argumentácie, že namietaným návrhom okresnej prokuratúry došlo k porušeniu jeho práva na prezumpciu neviny, sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o porušení jeho základného práva na prezumpciu neviny zaručeného čl. 50 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 2 dohovoru, ako aj čl. 14 ods. 2 paktu „výrokmi a postojom Okresnej prokuratúry v Prievidzi, v návrhu č. 2 Pv 706/06-19 zo dňa 25. augusta 2006“. Ďalej žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk a trovy konania od okresnej prokuratúry, Okresného súdu Prievidza a Krajského súdu v Trenčíne.

2. Uvedené podanie (sťažnosť) bolo pôvodne doručené k veci vedenej na ústavnom súde   pod   sp.   zn.   Rvp   14648/08   ako   jeho   doplnenie,   o ktorej   ústavný   súd   rozhodol uznesením sp. zn. IV. ÚS 266/08 z 11. septembra 2008 (sťažnosť bola odmietnutá, pozn.).

Zároveň sudca spravodajca pre uvedenú okolnosť (rozhodnutie o sťažnosti, pozn.) dal pokyn zapísať toto podanie ako „novú“ vec.

3. Sťažnosť sťažovateľa bola zmätočná a neurčitá, ale vzhľadom na ďalej uvedené, bola spôsobilá bez ďalšieho na predbežné prerokovanie a rozhodnutie.

II.

Ústavný súd ako nezávislý orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Podľa čl. 14 ods. 2 paktu každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje sa za nevinného, pokiaľ nie je zákonným postupom preukázaná jeho vina.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   označených   práv namietaným návrhom okresnej prokuratúry, ktorý bol vydaný 25. augusta 2006 a následne bol predmetom posudzovania všeobecnými súdmi.

1. Podľa § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť podľa čl.   127   ústavy   možno   podať   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 75/04).

Predmetná   sťažnosť   zo   4.   septembra   2008   bola   doručená   ústavnému   súdu 8. septembra 2008), teda už dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú.

2.   Z už   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha právomoc ústavnému súdu zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu   neposkytuje   účinnú   ochranu   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   78/99).   Podstatou   účinnej ochrany základných práv a slobôd občana je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k tomu základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody (I. ÚS 36/96).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ predmetnou sťažnosťou napadol iba postup a „návrh“ okresného prokurátora na jeho vzatie do väzby (sp. zn. 2 Pv 706/06 z 25. augusta 2006).   Ústavný   súd   poznamenáva, že   o uvedenom   návrhu   v konečnom   dôsledku   mohol rozhodnúť (rozhodoval) všeobecný   súd,   a teda   namietanému porušeniu   základných   práv a slobôd   napadnutým   postupom   a „návrhom“   okresnej   prokuratúry   sa   sťažovateľ   mohol domôcť   ochrany   využitím   jemu   dostupných   a   aj   účinných   prostriedkov   nápravy   pred všeobecným súdom (mutatis mutandis I. ÚS 104/02), ktoré sťažovateľ aj využil, a preto situácia, na ktorú sa sťažoval, tkvie v rozhodnutí všeobecného súdu, a nie v napadnutom postupe   a   „návrhu“ okresnej   prokuratúry.   Právomoc   súdu   preskúmať napadnutý   postup a „návrh“ okresnej prokuratúry vylučuje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k okresnej prokuratúre v tejto veci.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť tiež pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

3. Ústavný súd vzhľadom na už uvedené svoje právne závery ponecháva stranou ďalšie relevantné okolnosti vyplývajúce pre daný prípad, napr. z uznesení ústavného súdu sp. zn. III.   ÚS   163/08 z 27. mája 2008 a sp.   zn. IV.   ÚS   266/08 z 11. septembra 2008, ktorými   (v   neprospech   sťažovateľa)   sa   nevyhol   hodnoteniu   ani   teraz   sťažovateľom namietaných skutočností.    

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008